Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/49/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zast. JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti žalovanej H. V., B.. XX.XX.XXXX, X. Y.. R. XXXX/ XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 457,60 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

U r č u j e, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.02.2008 uvedená v čl. II 2.3 Dodatku, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 380,55 Eur je n e p r i j a t e ľ n á .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 457,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 16,02 € od 16.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 18,01 € od 13.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 18,01 € od 12.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 25,01 € od 12.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 380,55 € od 11.07.2008 do zaplatenia, spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo dňa 18.02.2008 bola aktiváciou SIM karty uzatvorená zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy riadne a včas, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanej vo výške 77,05 Eur titulom neuhradenia nasledujúcich faktúr, a to faktúry číslo 1000465212 vo výške 16,02 Eur splatnej dňa 15.04.2008, číslo 1000558391 vo výške 18,01 Eur splatnej dňa 12.05.2008, číslo 1000686843 vo výške 18,01 Eur splatnej dňa 11.06.2008, číslo 1000797711 vo výške 25,01 Eur splatnej dňa 11.07.2008. Na základe uzavretého Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.02.2008 nadobudla žalovaná od žalobcu telekomunikačné zariadenie za zvýhodnených podmienok a zaviazala sa na využívanie mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Keďže si žalovaná nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy o pripojení, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi i zmluvnú pokutu vo výške 380,55 Eur, ktorú jej žalobca vyúčtoval faktúrou číslo 5100289773 splatnou dňa 10.07.2008. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu svojich splatných záväzkov pokusom o zmier zo dňa 29.05.2008, pričom bola upozornená na následky v prípade neuhradenia svojho dlhu. Následne žalobca od zmluvy o pripojení odstúpil listom zo dňa 03.06.2008, a to v zmysle ustanovenia písmeno b) zákona číslo v platnom znení v spojení s článkom 6.7 písmeno a) Všeobecných podmienok spoločnosti žalobcu. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle v platnom znení.

Dňa 13.7.2011 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778 zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej.

Na pojednávanie nariadené na deň 31.10.2012 sa žalobca, právny zástupca žalobcu a vedľajší účastník nedostavili, pričom všetkým bolo riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu ospravedlnil písomným podaním zo dňa 21.09.2012, o odročenie pojednávania nepožiadal. Nedostavila sa žalovaná, u ktorej je doručenie predvolania na pojednávanie vykázané fikciou, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Vedľajší účastník svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto v súlade s ustanovením vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov konania, právneho zástupcu žalobcu a vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov, a to s fotokópiou Žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 18.02.2008, s fotokópiou Dodatku k Zmluve o pripojení, so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefonica O2 Slovakia, a.s. („ďalej len Všeobecné podmienky“), s Pokusom o zmier zo dňa 29.05.2008, s Odstúpením od zmluvy zo dňa 03.06.2008, s jednotlivými faktúrami v súhrnnej výške 457,60 Eur, s výpisom z obchodného registra žalobcu, Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.07.2011, č.k. -57, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.04.2012, č.k. -77, s vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe - odvolanie, s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, rozsudkom a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Na základe Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo dňa 18.02.2008 bola aktiváciou SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzatvorená zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovanou.

Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.02.2008 vyplýva, že žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón U. Q. W. X. za zľavnenú kúpnu cenu 1 Sk s DPH. V zmysle Dodatku k zmluve čl. II bodu 2.3 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 11.464,71 Sk. V bode 2.1 bola dohodnutá viazanosť zmluvou a to na 24 mesiacov.

Na základe tejto zmluvy a dodatku sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej telekomunikačné služby s určeným programom služieb Pre mňa 130 a žalovaná sa zaviazala využívať tento mesačný program služieb počas 24 mesiacov a platiť za využívanie týchto služieb riadne a včas.

Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 1000465212 splatnou dňa 15.04.2008 sumu 482,50 Sk ( 16,01 € ), faktúrou č. 1000558391 splatnou dňa 12.05.2008 sumu 542,30 Sk ( 18,- € ), faktúrou č. 1000686843 splatnou dňa 11.06.2008 sumu 542,30 Sk ( 18,- € ), faktúrou č. 1000797711 splatnou dňa 11.07.2008 sumu 753,40 Sk ( 25,01 € ). faktúrou č. 5100289773 splatnou dňa 10.07.2008 sumu 11.464,50 Sk ( 380,55 € , zmluvná pokuta ). Uvedené súd zistil z predmetných faktúr a prehľadu neuhradených pohľadávok za obdobie 04/2008 - 07/2008.

Žalobca listom zo dňa 03.06.2008 od zmluvy o pripojení odstúpil v súlade s ustanovením písmeno b/ zákona číslo o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a článku 6.7 písmeno a/ Všeobecných podmienok z dôvodu neuhradenia dlhu. K ukončeniu zmluvy odstúpením ku dňu 03.07.2008 dôjde v prípade ak sumu 1.025,- Sk žalovaná neuhradí do 26.06.2008. Zásielka bola vrátená dňa 02.07.2008 ( potvrdenie poštového prepravcu ).

Žalobca v pokuse o zmier zo dňa 29.05.2008 vyzval žalovanú na uhradenie sumy 1.567,50 Sk za poskytnuté služby. Zároveň ju poučil o možných následkoch v prípade neuhradenia predmetného dlhu / ukončenie zmluvy, úroky z omeškania a pod. / .

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.07.2011, č.k. -57 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 166,05 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1z,02 € od 16.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 18,01 € od 13.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 18,01 € od 12.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 25,01 € od 12.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 89,- € od 11.07.2008 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Namietal neprijateľnosť zmluvnej pokuty. Poukázal na odstúpenie od zmluvy ku dňu 03.07.2008 a v tejto súvislosti namietal premlčanie nároku uplatneného žalobcom s odkazom na . Žaloba bola podaná po uplynutí 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súdna prax judikuje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách mobilných operátorov ako neprijateľnú zmluvnú pokutu. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.12.2011, v ktorom uviedol, že zmluva o pripojení s dodatkom bola uzavretá v zmysle ust. zák. . a všeobecných podmienkach ( ďalej VP ), ktoré sú súčasťou zmluvy, sa žalovaná oboznámila, čo potvrdila podpisom zmluvy. Z čl. 16 bodu 16.2 vyplýva, že na zmluvné vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú podporne , jedná sa o dojednanie v zmysle Obch. zák. a dojednanie obchodnoprávneho režimu. Poukázal na čl. 6, bod 6.9, podľa ktorých účastníkovi zmluvy pri ukončení zmluvy nezaniká povinnosť uhradiť cenu služieb, ako aj všetkých peňažných záväzkov ako aj splniť všetky svoje ostatné záväzky voči navrhovateľovi. Poukázal na premlčanie podľa Obch. zák. a Obch. zák., vzťah k ( lex specialis ). Nie je možné spotrebiteľskú zmluvu automaticky posudzovať ako zmluvu patriacu pod úpravu . Pohľadávka nemôže byť premlčaná. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.04.2012, č.k. -77 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa VP a uzavrieť, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah alebo občianskoprávny vzťah, zaoberať sa otázkou odstúpenia od zmluvy a námietkou premlčania nároku. Zároveň odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súdna prax judikuje zmluvné pokuty v štandardných zmluvách mobilných operátorov ako neprijateľnú zmluvnú pokutu.

Podľa , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) cit. zák. podnik môže od zmluvy o pripojení odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa , ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu, ďalej ) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa .-5. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Predmetom konania ostala suma 457,60 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 77,05 eur a zmluvnú pokutu vo výške 380,55 eur a náhrada trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení zo dňa 18.02.2008 bola aktiváciou SIM karty uzatvorená zmluva o pripojení medzi žalobcom a žalovanou. Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.02.2008 vyplýva, že žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón U. Q. W. X. za zľavnenú kúpnu cenu 1 Sk s DPH. Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 1000465212 splatnou dňa 15.04.2008 sumu 482,50 Sk ( 16,01 € ), faktúrou č. 1000558391 splatnou dňa 12.05.2008 sumu 542,30 Sk ( 18,- € ), faktúrou č. 1000686843 splatnou dňa 11.06.2008 sumu 542,30 Sk ( 18,- € ), faktúrou č. 1000797711 splatnou dňa 11.07.2008 sumu 753,40 Sk ( 25,01 € ) a faktúrou č. 5100289773 splatnou dňa 10.07.2008 sumu 11.464,50 Sk ( 380,55 € ). Žalovanou neuhradená suma za žalobcom poskytnuté služby v období 04/2008 - 07/2008 predstavovala spolu 77,05 €. V zmysle Dodatku k zmluve čl. II bodu 2.3 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 11.464,71 Sk ( 380,55 € ). V bode 2.1 Dodatku bola dohodnutá viazanosť zmluvou na 24 mesiacov. V danom prípade bola zmluvná pokuta vyúčtovaná za porušenie zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nezaplatení faktúr za obdobie 04/2008 až 07/2008 predstavujúcich sumu 77,05 €. Na základe porušenia zmluvných povinností bola žalovanej vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 380,55 €. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy i dodatku a poskytoval žalovanej telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu. Rovnako súd nemal pochybnosti ani o tom, že si žalovaná svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnila, a to povinnosť zaplatiť cenu za poskytované telekomunikačné služby riadne a včas.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. v v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex

specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (, ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti ( ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o zmier zo dňa 29.05.2008 a odstúpenia od zmluvy zo dňa 03.06.2008, odstúpil od zmluvy v zmysle o elektronických komunikáciách.

Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán ( Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. ).

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v , a to v a nasl. stanovení a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka ( ), v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v . Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam a nasl. ide o všeobecnejšiu úpravu.

Ako neprijateľné zmluvné dojednanie súd považoval aj dojednanie uvedené vo Všeobecných podmienkach týkajúce sa ,, dohody o voľbe práva - ,,. Všeobecné podmienky ( čl. 16 - voľba práva ) sú dané dodávateľom služieb - žalobcom a nie je v nich žiaden priestor na to, aby ich žalovaná ako spotrebiteľ mohla nejakým spôsobom ovplyvniť, resp. meniť či individuálne dojednať. Ustanovenie čl. 16 VP nemožno považovať za dohodu účastníkov o voľbe práva v zmysle Obch. zák.. Preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny, aj s poukazom na vyššie uvedené. Vzhľadom k uvedenému súd neakceptoval námietku žalobcu, že záväzkovoprávny vzťah spadá podporne pod úpravu a preto sa na posúdenie odstúpenia, či premlčania použije úprava v ňom obsiahnutá.

Za nedôvodný preto súd považoval návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy v sume 380,55 Eur. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd mu z tohto dôvodu nemôže priznať právo na plnenie. Tým viac, že slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok a zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Zmluvné pokuty nepatria žalobcovi aj s poukazom na odstúpenie od zmlúv ( nižšie, zrušenie zmluvy od začiatku, zánik práv a povinnosti zo zrušených zmlúv, neplatnosť dojednania zaplatiť zmluvnú pokutu po odstúpení od spotrebiteľskej zmluvy ). V tomto súd poukazuje na rozhodnutia súdov : Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2011, s.p zn. , zo dňa 20.09.2011, sp. zn. , zo dňa 09.05.2011, sp. zn. , Okresného súdu Prešov zo dňa 16.08.2010 sp. zn. . Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto ani nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Na dôvažok súd okrem uvedených skutočností dodáva, že v konaní bola vznesená námietku premlčania uplatneného nároku vedľajším účastníkom a súd konštatoval jeho premlčanie ( viď nižšie ).

Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci

neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Súd konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o pripojení a to dňom 03.07.2008 ( štvrtok, vtedy sa už reálne mohlo dostať odstúpenie od zmluvy do dispozície žalovanej, vzhľadom k predloženej vrátenej zásielke ). Účinky odstúpenia od zmluvy sú uvedené v . Zmluva sa od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zrušením zmluvy od začiatku ( ex tunc ), zanikajú práva a povinnosti od zmluvy a odstúpením vznikajú práva a povinnosti napr. z bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody a účastníci zmluvy si v zmysle majú navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. V tomto prípade sú odstúpenie, účinky odstúpenia od zmluvy uvedené vo Všeobecných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení ( čl. 6, bod 6.2 písm. c/, bod 6.7 - dôvody odstúpenia, účinky odstúpenia body 6.8-- v prípade odstúpenia od zmluvy, končí jej platnosť dňom doručenia oznámenia o odstúpení druhej strane, pokiaľ v oznámení nie je uvedený neskorší deň, ukončením; bod 6.9. - ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči poskytovateľovi a súčasne splniť všetky svoje ostatné záväzky voči poskytovateľovi ), teda podľa VP účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú dňom doručenia odstúpenia a nezaniká povinnosť uhradiť cenu služieb, iné peňažné záväzky, ostávajú v platnosti napr. ustanovenia o sankciách. Súd s poukazom na konštatuje, že tieto citované ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uvedené vo Všeobecných podmienkach, zhoršujú postavenie spotrebiteľa tým, že aj po zániku zmluvného vzťahu - zrušením zmluvy je povinný napr. uhradiť zmluvné pokuty ( uvedené je v rozpore s , o aké vrátenie plnení sa jedná ? ), či dokonca aj vo vzťahu k samotným účinkom odstúpenia. Svoje služby žalobca ponúka formou tzv. štandardných zmlúv ( zmluva, dodatok, všeobecné podmienky ). Vzhľadom k tomu, že tieto ustanovenia sa nachádzajú vo Všeobecných podmienkach žalobcu, je evidentné, že spotrebiteľ sa na ich tvorbe a individuálnom dojednaní podmienok, nemohol zúčastniť a ako ,, slabší účastník vzťahu ,, ich prijal z dôvodu, aby mu boli poskytnuté telekomunikačné služby žalobcu / viď odôvodnenie vyššie /. Súd si nevie predstaviť, aby žalobca individuálne prispôsoboval všeobecné podmienky požiadavkám spotrebiteľa - žalovaného. Preto sa súdu javia tieto dojednania ako neprijateľné.

Na základe uvedeného je súd názoru, že momentom odstúpenia od zmluvy nastal medzi účastníkmi právneho vzťahu režim bezdôvodného obohatenia v zmysle , teda že sú povinní navzájom si vrátiť už poskytnuté plnenia. Ako vyplýva z podaného návrhu žalovaná ku dňu podania žaloby dňa 27.10.2010 dlhovala žalobcovi na nezaplatených službách sumu 77,50 eur a zmluvnú pokutu vo výške 380,55 eur. Nárok na zmluvnú pokutu zanikol už samotným odstúpením od zmluvy a tým, že súd uvedené dojednanie považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej by v tomto prípade predstavovalo nezaplatenú cenu služieb, ktoré jej žalobca poskytol v sume 77,50 eur. Z tohto vyplýva, že aj vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania nároku bolo potrebné aplikovať ustanovenie vzťahujúce sa na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 ročná. Žaloba bola podaná na súde dňa 27.10.2010. Je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí dvoch rokov od momentu odstúpenia od zmluvy ( 03.07.2008 ), od ktorého súd premlčaciu dobu počítal s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o odstúpení od zmluvy aj o splatnosti dlhu poskytnutej dodatočne v listine o odstúpení zo dňa 03.06.2008 ( so splatnosťou dlhu do 26.06.2008 ). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda premlčal najneskôr dňom 05.07.2010 ( pondelok, 3.07.2010 bola sobota ), teda uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty počítanej odo dňa 03.07.2008 kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy, kedy žalobca mal vedomosť, že právny vzťah sa dostal do režimu spadajúceho pod . Kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci svojho predmetu činnosti súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie služieb spotrebiteľovi a právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľa. Preto mal konať s odbornou starostlivosťou a nedojednávať také zmluvné podmienky, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 77,05 eur s prísl. predstavujúcu neuhradené telekomunikačné služby by súd žalobcovi priznal, pokiaľ by v konaní nebola vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Keďže takáto námietka vznesená bola, súd ju po

vykonanom dokazovaní považoval za dôvodnú, súd nemohol priznať žalobcovi ani nárok na zaplatenie služieb.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí nárok na zaplatene zmluvnej pokuty ( jej neprijateľnosť ) a nárok na zaplatenie služieb predstavujúce bezdôvodné obohatenie v zmysle je premlčaný. Preto súd žalobu ( o zaplatenie sumy 457,60 eur s prísl. ) zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.