Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-186-2022.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/186/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútová a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 39947/14, o vymoženie 852,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.05.2022, č. k. 48Er/3820/2014-19, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25.10.2014 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 08598/13 zo dňa 11.02.2014. Dňa 24.11.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej súd prvej inštancie vyhovel a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 201936 zo dňa 3012.2014. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor exekučnému súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie obsahom súdneho spisu. Súd prvej inštancie citoval ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f Exekučného poriadku a uviedol, že vzhľadom na znenie týchto ustanovení je povinný preskúmať, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to v prípade, ak 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonane exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo na niektorú z týchto podmienok prihliadnuté, t. j. na neprijateľnú zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.07.2011 Zmluvu o úvere č. 901300683, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur. Súd prvej inštancie túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia nárokov oprávneného z predmetnej Zmluvy o úvere. Zároveň dňa 18.07.2011 strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo pred b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Súd prvej inštancie konštatoval, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka bola oprávneným vopred vyhotovená, a to vo formulárovej podobe a jej obsah povinný ovplyvniť nemohol. Oprávnený ako veriteľ mohol na základe tejto doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Preto súd prvej inštancie posúdil túto rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, keďže nebola individuálne dojednaná a fakticky nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je potom podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Takto boli naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj poľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že dňa 18.07.2011 uzavrel s povinným Zmluvu o úvere č. 901300683, na základe ktorej mu poskytol úver na účel povolania. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch takúto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže tento zákon za spotrebiteľa považuje len osobu, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa oprávneného je teda dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použil. Oprávnený pri poskytovaní úveru vychádzal z vyhlásenia povinnej. V prípade oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Poukázal na rozhodnutie ESD, C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2017, sp. zn. 21CoE/378/2016 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/415/2012 a konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
5. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal jeho odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinným ako spotrebiteľského.
11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.07.2011 Zmluvu o úvere č. 901300683, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- eur. Povinný ako dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ – povinný – nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Povinný predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov, resp. spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.
18. Ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.
19. Navyše, ak by aj súd pripustil vyňatie poskytnutého úveru spod režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právny vzťah medzi oprávneným a povinným stále podlieha režimu spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nie je
sporné, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinným uzatváral, je dodávateľom služby – poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti – poskytovania úverov.
20. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú.
21. Nároky z tejto zmluvy boli zabezpečené zmenkou vystavenou povinným dňa 18.07.2011 a následne prejednané v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý vo veci vydal dňa 11.02.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08598/13. Označený rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto konaní, preto správne súd prvej inštancie pristúpil k jeho preskúmaniu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú rozhodcovský súd vo veci neprihliadol, označil dojednanú rozhodcovskú zmluvu, čo oprávnený v podanom odvolaní nenamietal.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správne.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).