Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-186-2009.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/186/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Piešťanoch samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného J. S., K.. XX.X. XXXX B. V., na hlavom pojednávaní konanom dňa XX.XX. XXXX rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný
J. S. nar. XX.X. XXXX B. V., trvale bytom S. Č.. XXXX/XX V., prechodne bytom V. V.Á. Č.. XX, V.
j e v i n n ý, ž e:
dňa XX.XX. XXXX v čase o 15.00 hod. v V., pred rodinným domom na ulici V. V.Y. Č.. XX, býalú družku P. V. na trávniku pred rodinným domom dobehol a fyzicky ju napadol tým spôsobom, že ju jeden krát kopol do ľavej časti chrbta, ťahal ju za vlasy, udrel ju päsťou ruky do tváre, a vyhrážal sa jej pokračujúcim násilím, pričom od toho konania upustil až po príchode hliadky polície a uvedeným konaním jej spôsobil zranenia s dobou liečenia do 7 dní,
teda
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania násilím a hrozbou bezprostredného násilia,
tým spáchal:
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá sa mu trest prepadnutia veci, a to: 1 ks nôž s drevenou rúčkou o dĺžke 25 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný uhradiť poškodenej organizácii Všeobecnej zdravotnej poisťovni O., Q. Č.. XX, V..R..O. XX, O. XXX XX, H. XX XXX XXX, škodu vo výške 28,29 euro.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v V. dňa XX.XX. XXXX na Okresný súd PH., rozhodol súd vo veci prvým rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým uznal obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže, podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu súd zložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a trest prepadnutia veci, 1 ks noža s drevenou rúčkou o dĺžke 25 cm, s tým že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, a zároveň ho zaviazal k úhrade škody poškodenej organizácii.
Na základe odvolania obžalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v I., ktorý uznesením sp. zn. 5To/73/2012 zo dňa XX.X.XXXX zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a nariadil okresnému súdu, aby vec opätovne prejednal, s tým, že výpovede svedkyne a poškodenej P. O. a svedkyne Q. V. sú rozdielne, preto je potrebné ich opätovne vypočuť a v prípade rozporných výpovedí vykonať medzi nimi konfrontáciu. Poškodená a obžalovaný žili v spoločnej domácnosti a často sa hádali, pričom krátko pred skutkom došlo k rozpadu ich vzťahu. Preto súd musí zamerať dokazovanie na ustálenie otázky, či obžalovaný konaním od počiatku naplnil všetky znaky žalovaného trestného činu, prípadne či jeho konanie treba posúdiť podľa iných ustanovení Trestného zákona. V prípade, že nebude bez pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu ho obžaloba kládla za vinu, do úvahy by prichádzalo posúdenie konania pri úprave skutkovej vety podľa § 14 odsek 1, § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s konaním kvalifikovaným podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona.
Na základe právneho názoru vysloveného Krajským súdom v I., súd doplnil dokazovanie a vypočul svedkyne P. O. a Q. V., ktoré však na hlavnom pojednávaní uviedli, že s odstupom času si nepomínajú na presné okolnosti, a preto súd upustil od ich konfrontácie. Na základe doplneného dokazovania súd vyniesol druhý rozsudok dňa X.XX.XXXX, ktorým opätovne uznal obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, trest prepadnutia veci a povinnosť nahradiť škodu poškodenej organizácii.
Na základe odvolania obžalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd I., ktorý uznesením sp. zn. 5To/34/2011 zo dňa XX. XX. XXXX zrušil rozsudok Okresného súdu Piešťany v celom rozsahu a nariadil okresnému súdu vec opätovne prejedať s tým, že napriek doplnenému dokazovaniu zostávajú základné otázky viny a uloženia trestu nezodpovedané. Poškodená P. O. a Q. V. opisovali priebeh skutku rozdielne, súd sa nedostatočne zaoberal otázkou vzťahov medzi poškodenou a obžalovaným, preto je súd povinný vykonať ohľadne otázok spolužitia medzi obžalovaným a poškodenou konfrontácie, a pri hodnotení dôkazov bude povinnosťou súdu postupovať v zmysel zákonných ustanovení v súlade so zásadami rozhodnými pre hodnotenie dôkazov. Je potrebné ustáliť celý priebeh konfliktu, nielen tú časť, ktorá ma tvoriť skutkovú vetu pre žalovaný trestný čin. Len potom bude možné ustáliť, či konanie obžalovaného bolo prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, pričom úmysel sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým treba prekonať alebo znemožniť odpor obete, ako aj na to aby sa zmocnil cudzej veci. Bude preto potrebné ustáliť otázku, či obžalovaný svojím konaním od počiatku naplnil všetky znaky žalovaného trestného činu, alebo či jeho konanie treba posúdiť podľa iných ustanovení Trestného zákona.
V smere naznačenom v uznesení Krajského súdu Trnava súd opätovne predvolal obžalovaného a poškodenú, pričom obžalovaný sa niekoľkokrát nedostavil na hlavné pojednávanie, nebolo možné doručiť mu zásielky súdu, preto súd vydal naňho dňa 16.5.2012 príkaz na zatknutie. Až na základe príkazu na zatknutie sa podarilo polícii zadržať obžalovaného a následne súdu doručiť mu predvolanie na hlavné pojednávanie. Hlavné pojednávanie sa konalo dňa X.X.XXXX, kde súd obžalovaného vypočul, pričom zistil, že spolužitie s P. O. bolo problémové, konfliktné, bola k nim volaná aj polícia. Podľa obžalovaného poškodená striedala mužov, nechodila domov, v dôsledku toho sa aj rozišli v roku 2008, kedy tam už v čase skutku nebýval. Zároveň bolo zistené, že poškodená P. O. zomrela, na čo súd vyžiadal úmrtný list. Z úmrtného listu matričného úradu O. W. Q. vplynulo, že P. O. zomrela XX.X. XXXX v O..
V smere naznačenom v uznesení Krajského súdu Trnava sa pochybnosti o skutku vzhľadom k smrti poškodenej nepodarilo rozptýliť, musel súd rozhodovať na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu.
Súd nepovažoval za sporné skutočnosti, že spolužitie medzi obžalovaným a poškodenou bolo problematické, a to z dôvodu užívania alkoholu zo strany oboch. Toto vyšlo najavo už v priebehu rozsiahleho minulého dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. Na základe uznesenia Krajského súd Trnava, súd k tomuto obžalovaného dopočul.
Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo výsluchom poškodenej P. O. presnejšie ustáliť pochybnosti vyjadrené v uznesení Krajského súdu Trnava, musel súd postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ teda, „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, v zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom Trnava.
Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci , potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Keďže nebolo celkom a bez akýkoľvek pochybností preukázané spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ako to konštatoval Krajský súd Trnava v uznesení zo dňa 13. 10.2011, úmysel na zmocnenie sa cudzej veci sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktoré treba prekonať alebo znemožniť, ako aj na to, aby sa páchateľ zmocnil cudzej veci, súd posudzoval konanie podľa iného ustanovenia Trestného zákona.
Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa prečinu výtržníctva dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného.
Podľa § 364 odsek 2 písmeno a) Tesného zákona sa trestného činu výtržníctva podľa tohto odseku dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písmeno d) Trestného zákona sa za závažnejší spôsob konania považuje násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy.
S poukazom na už v minulosti vykonané dokazovanie uvedené v rozsudkoch sp. zn. XT/XXX/XXXX Okresného súdu V. tak zo dňa XX.X.XXXX, ako aj zo dňa X.XX.XXXX, zohľadniac zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného ) mal súd za to, že konanie obžalovaného po úprave skutkovej vety, je možné posúdiť ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Znaky tohto trestného činu obžalovaný naplnil tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože na mieste, kde má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených, a kde sa tiež spravidla viac ľudí zdržuje tak, že hrubá neslušnosť môže byť postrehnutá viacerými ľuďmi, hoc tam i v čase činu nemusia byť prítomní, hrubo porušil pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky, tým, že napadol iného a narušil tak verejný kľud a poriadok , pričom sa takéhoto konania dopustil tým, že použil aj hrozbu bezprostredného násilia voči poškodenej.
Z takéhoto konania je jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedkyne a poškodenej P. O., ktorá uviedla, že obžalovaný ju začal napádať, chcela pred ním utiecť a dobehol ju na dvore, kde ju kopol, keď spadla, udrel ju do tváre, napadol ju aj vo vnútri domu aj na ulici. Potom prišla dcéra, kričala, aby jej dal pokoj, dcéra zavolala políciu. Zranenia utrpela na tvári, na tele a na chrbte.
Toto isté potvrdila Q. V., ktorá uviedla, že obžalovaný jej matku najskôr udrel päsťou do tváre v kúpeľni, potom matka chcela z kúpeľne vybehnúť, na dvore spadla, tam ju obžalovaný bil, škrtil, mama mala po útoku krvavé ústa, modrinu na tvári a roztrhnuté oblečenie.
Znalec z odboru chirurgie a traumatológia Q.. Q. V. uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív temena tváre, driekovej oblasti pohmaždenie mäkkých tkanív krku. Forma zranení bola ľahšia, vyžiadala si dobu liečenia jeden týždeň. Zranenia vznikli priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, ktorým mohla byť ruka, kopnutie a uchopenie ruky útočníka. Kopnutím vzniklo zranenie driekovej chrbtice, zranenia na krku uchopením ruky útočníka. Obmedzená na bežnom spôsobe výraznejšie poškodená nebola. Poškodená nemohla tieto zranenia utrpieť pri jednom páde na zem, pretože mala zranenia na dvoch stranách tela.
Svedok Q. O. potvrdil, že pracuje ako policajt, boli vyslaní na služobný zákrok, keď tam s kolegom prišli, jedna žena plakala, bola to poškodená P. V., ktorá mala na sebe stopy po bitke. Oddeľovali páchateľa a poškodenú. Poškodená uviedla, že ju obžalovaný bil, škrtil, svedok vyzval obžalovaného, aby im vydal zbraň, tento vyložil z bundy nôž.
Svedok B. Š. uviedol, že ako príslušník polície bol vyslaný XX.XX.XXXX na ulicu V. V., kde sa nachádzala žena ,ktorá mala roztrhnuté šaty, bola to P. V., bola tam aj jej dcéra a obžalovaný. P. V. bola evidentne zbitá, mala roztrhané šaty, bola v strese, vyľakaná, povedala, že ju napadol priateľ, uviedla obžalovaného.
Svedkyňa Á. potvrdila, že P. V.Á. jej uviedla, že obžalovaný jej mal ublížiť.
Hoci znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria Q.. Ľ. R. navrhla obžalovanému, ako osobe závislej na alkohole uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, toto súd neukladal, nakoľko obžalovanému už takéto liečenie bolo právoplatne uložené, a to v trestnej veci Okresného súdu V. vedenej pod sp. zn. XNt/XX/XXXX, pričom takéto uloženie liečenia by bolo duplicitné.
Svedecké výpovede svedkov mal súd za vierohodné, nakoľko svedkovia vypovedali zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, ich výpovede navzájom korešpondovali a boli v súlade aj so znaleckým posudkom.
Obrana obžalovaného, ktorý uviedol, že sa poškodenej ani nedotkol, súd považoval za nevierohodnú, účelovú, urobenú v snahe obžalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok, navyše vyvrátenú svedeckými výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom, aj listinnými dôkazmi.
Obžalovaný je osobou niekoľko krát súdne trestanou a prejednávanou aj pre priestupky.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu.
Podľa § 37 Trestného zákona bola u obžalovaného zistená jedna priťažujúca okolnosť uvedená pod písmenom m), teda že bol už za trestný čin odsúdený . Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky .
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona súd trest vymeriaval podľa upravenej trestnej sadzby v rozmedzí jeden rok a štyri mesiace až tri roky.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, mu súd zohľadniac generálnu a individuálnu prevenciu, uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Jedine takýto trest považoval súd za potrebný na nápravu obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život.
Zároveň súd rozhodol o prepadnutí veci, ktorá bola dobrovoľne obžalovaným vydaná po skutku, a rozhodol, že vlastníkom tejto veci sa stáva štát.
Keďže poškodená organizácia Všeobecná zdravotná poisťovňa O. riadne a včas vyčíslia nárok na náhradu škody, bol jej tento v celom rozsahu priznaný, podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.