Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/28/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. H., V. X. B., P. XXX/XX, t. č. X. Y. nad B. XX, proti odporcovi: V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. H., V. X. B., P. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom v Topoľčiankach, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. Gabriel Orlík, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom L.: G., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 2. júla 2012 č. k. -45 vo výroku o odovzdaní a preberaní maloletých detí a výživnom, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa preberania a odovzdávania maloletých detí, výživného a náhrady trov konania účastníkov m e n í tak, že:

Preberanie a odovzdávanie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti druhého rodiča bude realizované v mieste bydliska matky maloletých detí a bude ho realizovať otec maloletých detí, ktorý si maloleté deti do osobnej starostlivosti prevezme v stredu o 18.00 hod. po uplynutí dvadsaťtridňového intervalu a odovzdá do osobnej starostlivosti matky v pondelok o 18.00 hod. po uplynutí devätnásťdňového intervalu.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého G., nar. XX. XX. XXXX sumou 150 eur mesačne, a na maloletého H., nar. XX. XX. XXXX, sumou 100 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že mal. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. H., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Prvýkrát si maloleté deti prevezme do striedavej osobnej starostlivosti odporca od navrhovateľky dňa 05.07.2012 o 18.00 hod. v mieste bydliska navrhovateľky a navrhovateľka odporcovi deti v uvedený čas odovzdá. Preberanie a odovzdávanie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti druhého rodiča bude realizované v mieste bydliska navrhovateľky maloletých detí a bude ho realizovať odporca, ktorý si maloleté deti do osobnej starostlivosti prevezme vo štvrtok o 18.00 hod. po uplynutí dvadsaťtridňového intervalu a odovzdá do osobnej starostlivosti navrhovateľky v utorok o 18.00 hod. po uplynutí devätnásťdňového intervalu. Súčasne zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého G. po 170 eur mesačne a na výživu maloletého H. po 130 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Navrhovateľke výživné neurčil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplnilo svoj spoločenský účel. Pretrvávajúce problémy v manželstve sa nepodarilo vyriešiť ani za pomoci odborného poradenstva, pričom manželia už žili oddelene a neexistovala u nich perspektíva obnovenia vzájomných citových väzieb a manželského spolužitia. Keďže obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o deti a sú spôsobilí deti vychovávať, majú vytvorené vhodné podmienky a predpoklady na ich starostlivosť, návrhu rodičov vyhovel a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v devätnásťdňových intervaloch u odporcu s dvadsaťtridňových intervaloch u navrhovateľky tak, že takýmto spôsobom určenia budú rešpektované pracovné povinnosti odporcu, pričom tento model striedania sa už na základe dohody rodičov realizoval, a s takouto realizáciou striedavej osobnej starostlivosti vyjadril spokojnosť aj maloletý G.. Prihliadol aj na skutočnosť, že odporca bol ochotný v prípade, že maloletí budú v čase jeho starostlivosti negatívne pociťovať neprítomnosť navrhovateľky, umožniť jej kedykoľvek návštevu. Vzhľadom na rozdielne schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, sa súd prvého stupňa zaoberal aj vyživovacou povinnosťou odporcu. Vzal do úvahy to, že navrhovateľka je len poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti v celkovej sume 239,78 eura, pričom odporca je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.556,91 eura. Mal za to, že navrhovateľka by bez určenia vyživovacej povinnosti odporcovi nebola schopná zo svojho príjmu, z ktorého musí navyše pokryť aj svoje potreby, zabezpečiť potreby maloletých. Z týchto dôvodov určil vyživovaciu povinnosť odporcovi.

Odporca podal odvolanie v zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa odovzdania a preberania maloletých a v časti výživného. Výrok o preberaní a odovzdávaní maloletých detí napadol len z formálnych dôvodov, nakoľko sa pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, ale po ukončení dokazovania, zmenila odporcovi pracovná doba a intervaly, v ktorých chodí zo zahraničia domov. Nakoľko prichádza domov v stredu a odchádza v pondelok, žiadal upraviť výrok rozsudku v ním navrhovanom znení. Uviedol, že navrhovateľka aj maloleté deti sú s tým uzrozumené a už sa takýmto spôsobom striedavá starostlivosť aj realizuje. Namietal aj výrok o výške výživného, pretože sa jedná o vysokú sumu, keďže ide o striedavú osobnú starostlivosť. Mal za to, že v konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, že výška výživného, ktorú požadovala navrhovateľka v návrhu nebola dôvodná. Skutočnosťou je to, že vzhľadom na svoje príjmy má aj vysoké výdavky a súdom prvého stupňa určené výživné je neprimerane vysoké aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka má výdavky na deti vždy len jeden mesiac, kým sú u nej a druhý ich hradí sám.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa výživného, potvrdiť. So znížením výživného nesúhlasila, nakoľko je poberateľkou rodičovského príspevku, ktorý pokrýva iba výdavky na nájomné. Uviedla, že maloletý H. už nepoužíva plienky, ale od septembra vznikajú náklady na škôlku. Poukázala na to, že so zmenou bydliska jej vznikli náklady na nové zariadenie a cestovanie maloletého G. do školy.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa výživného potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril súhlas so zmenou výroku o preberaní a odovzdávaní maloletých detí, ale pokiaľ ide o určené výživné, bol toho názoru, že je primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, aj napriek tomu, že obaja rodičia majú deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, avšak s rozdielnosťou príjmu zo strany navrhovateľky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonnom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa a nasl. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( ), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa zmenil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva, vo výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v neurčení vyživovacej povinnosti navrhovateľke je pre absenciu odvolania právoplatný. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozsudku vo výroku o preberaní a odovzdávaní maloletých detí, výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 prvej vety zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje, aj keď podlieha schváleniu súdom. Pri jej posudzovaní musí mať súd v prvom rade na zreteli vodiace kritérium celého konania starostlivosti o maloletých a právnej úpravy postavenia mal. dieťaťa vôbec - záujem mal. dieťaťa.

Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb), a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V konaní o určenie výšky výživného v prospech maloletého dieťaťa je nevyhnutné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, a pod. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať (spotrebný úver, pôžička na kúpu ďalšieho motorového vozidla,

chaty, nákladného športového vybavenia alebo exkluzívnych dovoleniek, nehnuteľností a pod.). Tieto náklady súd nebude považovať za výdavok na úkor prostriedkov na výživu dieťaťa, navyše vynaložením finančných prostriedkov takýmto spôsobom došlo k ich úbytku u povinného, jeho majetok sa však zhodnotil o zakúpenú vec.

Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri určovaní výšky výživného kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia ( ).

Odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, skutkovo vec správne posúdil, ale nestotožnil sa s výškou priznaného výživného, nakoľko súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.01.2012 domáhala, aby súd na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Žiadala, aby odporcu zaviazal prispievať na maloleté deti mesačne sumou 200 eur na každé dieťa. Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, s čím súhlasil aj maloletý G. a odporučila tento spôsob výchovy aj psychologička. Navrhoval výšku výživného v sume 250 eur na obidve deti. Odporca je zamestnaný ako lodník v Luxemburgu v spoločnosti PAMELA SHIPPING SA 2, kde dosahuje mesačný čistý príjem je 1.556,91 eura. Pracuje v 3 týždňových intervaloch v zahraničí a tým sú aj jeho výdavky vyššie a tvoria ich náklady na cestu do zahraničia vo výške 250 eur vykonané motorovým vozidlom požičaným v medzinárodnej autopožičovni z dôvodu, že miesto nalodenia a miesto vylodenia nebýva rovnaké. V tejto položke je zahrnuté nájomné za auto, pohonné hmoty, diaľničná nálepka a poistenie auta. Približne 200 eur vynakladá na stravu a 18 eur na poistku. Výdavky na byt na Slovensku tvorí úhrada za užívanie bytu vo výške 141,31 eura, platba za elektrinu vo výške 50,38 eura, platba za plyn vo výške 5 eur, náklady na telefón vo výške 80 eur, koncesionárke poplatky vo výške 4,64 eura, Magio 15 eur, poistka 5 eur, poistka za mal. G. 6,74 eura. Popri týmto výdavkom má ešte náklady na stravu počas pobytu na Slovensku, náklady na auto, lieky, oblečenie a iné.

Navrhovateľka sa presťahovala po rozvode na ubytovňu do X. Y. X. B., kde platí mesačné nájomné v sume 250 eur s energiami. Na pojednávaní dňa 19.06.2012 navrhovateľka uviedla, že poberá rodičovský príspevok 194,70 eura a je v pracovnom pomere v spoločnosti Volkswagen v Nitre a poberá prídavky na dve deti vo výške 45,08 eura. Má bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a výdavky s cestovaním mal. G. do školy v V. H., pričom mal. H. mal od septembra nastúpiť do materskej školy.

Odvolací súd považoval za spravodlivé vyhovieť požiadavke odporcu, pokiaľ ide o preberanie a odovzdávanie detí, čo nebolo v rozpore ani so záujmom detí, a zmenil preberanie a odovzdávanie detí zo štvrtka na stredu a z utorka na pondelok, nakoľko sa jednalo len o formalitu, pričom prihliadol na skutočnosť, že takýto postup sa aplikuje už aj v súčasnej dobe a navrhovateľke, ako aj maloletým deťom tento spôsob odovzdávania vyhovuje.

Pri posudzovaní výšky výživného odvolací súd zohľadnil námietku odporcu, že s prácou v zahraničí sú automaticky spojené výdavky na cestovanie, aj vyššie výdavky hlavne na stravu. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že odporca aj napriek zvereniu detí do striedavej osobnej starostlivosti bol ochotný platiť matke výživné v nie zanedbateľnej výške. Mal za to, že rodičia počas starostlivosti o maloletých vynakladajú približne rovnaké finančné prostriedky na deti s prihliadnutím na to, že navrhovateľka sa o maloletých stará dvadsaťtri dní a odporca devätnásť dní. Navrhovateľke síce skončila materská dovolenka, ale pracuje, odvolací súd dospel k záveru, že otcom navrhovaná výška výživného je primeraná, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že odporcu zaviazal prispievať na mal. G. výživným v sume 150 eur a mal. H. v sume 100 eur, čo zodpovedá odporcovým možnostiam a schopnostiam pri zachovaní štandardnej životnej úrovne. Taktiež vychádzal i zo skutočnosti, že dĺžka osobnej starostlivosti každého rodiča o dieťa je približne rovnaká, počas ktorej bude jeho povinnosťou potreby detí zabezpečovať v plnom rozsahu, rovnako ako maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa preberania a odovzdávanie detí a výživnom podľa zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.