Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Cb-58-2023.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Subarea
60Cb/58/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Prahe, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336 proti žalovaným 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo C., D. E. XXX/X a 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo C., D. E. XXX/X, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia eventuálne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Prahe, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336 na nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo C., D. E. XXX/X a jeho manželky žalovanej 2/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo C., D. E. XXX/X v podiele 1/1 nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec: C., G.: C., H. G. I. C., B. G. J.: K. L. XXXX: a) Byt č. XX, H. L. X, J. X. M. N. O. P. D. E. D. L. XXX (Q. K. „N. O.“), M. J. M. (M. R. „E.“): M. L. XXXX/ XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX (M. H. B. M. M. N. O. D. L. XXX M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/ XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX), b) spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX, LV č. XXXX: c) Pozemky pod bytovým domom parcely registra „C“:
- parc. č. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A.,
- M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., H. N. D. T. X/ S. F. A. T. X/ H. M. XXXX/XXXXXX, S. U. S. O. G. I. P. M. T. H. T. X/ H. C. O. G. R. L. XXXXXXX/XXXX/XXXX C. O. XX. XX. XXXX H. D. D. C. G. B. I. L.: XXXXXX/XXXX/XXXX B. C. G. B. I. L.: XXXXXX/XX/XXXX C. O. XX. XX. XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa 25. 04. 2022.
II. Žalobca m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 08. 2023 (na č. l. 5 – 10 p. v.) domáha, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu, na nehnuteľnostiach žalovaného 1/ a 2/. Podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že sa zaviazal poskytnúť spoločnosti RKB s.r.o., so sídlom Dolná 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 100 444, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 32706/S (ďalej ako „dlžník“) na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX k zmluve o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 24. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25. 04. 2022 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) finančné prostriedky vo forme úveru do výšky 50.000,- EUR, ktoré sa spoločnosť RKB s.r.o. zaviazala vrátiť spôsobom a s konečným dňom splatnosti istiny stanoveným v súlade s bodom 2.5.4 Zmluvy o úvere. Časť obsahu Zmluvy o úvere určujú Obchodné podmienky pre úvery podnikateľom, s ktorými sa spoločnosť RKB s.r.o. pred uzavretím Zmluvy o úvere oboznámila, súhlasila s nimi a jedno vyhotovenie si prevzala a ich prevzatie potvrdila vlastným podpisom dňa 24. 03. 2021 (ďalej aj „OP“). Žalobca dňa 24. 03. 2021 uzatvoril s A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXX/X, C. (ďalej aj žalovaný 1/), Dohodu o ručení č. XXXXXXX/XXXX/XXXX (ďalej aj „Dohoda o ručení“), v zmysle ktorej sa v čl. 3.1. Dohody o ručení žalovaný 1/ (ako ručiteľ) zaviazal, že v prípade ak RKB s.r.o. nesplní svoj záväzok zo Zmluvy o úvere riadne a včas, uspokojí žalobcu (ako veriteľa) v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Žalovaný 1/ bol v čase poskytovania úveru a je aj v súčasnosti konateľom a spoločníkom dlžníka. V zmysle Oznámenia o výpovedi úverového limitu zo dňa 09. 06. 2023 sa úver stal splatným 17. 07. 2023. Oznámenie o výpovedi úverového limitu bolo zaslané dňa 09. 06. 2023 e-mailom na e- mailovú adresu dlžníka označenú ako adresu na doručovanie v Zmluve o úvere: R. a tiež poštou, pričom dlžník si zásielku prevzal dňa 29. 06. 2023. Výška vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi zo Zmluvy o úvere predstavuje ku dňu 25. 08. 2023 sumu vo výške 40.518,30 Eur, z toho istina vo výške 40.113,58 Eur, úroky z omeškania vo výške 404,72 Eur. Keďže dlžník neuhradil svoje záväzky zo Zmluvy o úvere v deň splatnosti, t. j. k 17. 07. 2023, vyzval ho žalobca Výzvou na úhradu záväzku zo dňa 19. 07. 2023 na úhradu celého zostatku úveru s príslušenstvom, pričom dlžník si výzvu prevzal dňa 24. 07. 2023. Výzva na úhradu záväzku bola tiež zaslaná ručiteľovi, ktorý si ju prevzal dňa 24. 07. 2023. Žalobca vo výzve, ktorú doručoval dlžníkovi ako aj žalovanému 1/ ako ručiteľovi, informoval o skutočnosti, že konečná lehota splatnosti Zmluvy o úvere nastala dňa 17. 07. 2023, pričom ich informoval o výške zostatku pohľadávky žalobcu a zároveň žalobca dlžníka a ručiteľa vyzval, aby do 5 dní odo dňa doručenia výzvy uhradili pohľadávku žalobcu na označené číslo účtu s uvedením variabilného symbolu zaslaného žalobcom. Žalobca je názoru, že na základe správania žalovaného 1/ možno predpokladať, že tento nemá záujem splniť svoj vyššie špecifikovaný záväzok. Žalovaný 1/ v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky vlastní spolu so svojou manželkou F. B., R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXX/X, C., PSČ XXX XX v bezpodielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec: C., G.: C., H. G. I. C., B. G. J.: K. L. XXXX: Byt č. XX, H. L. X, J. X. M. Bytového domu ul. D. E. D. L. XXX, postavený na parcelách (parcely registra „C“): parc. č. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX (M. H. B. M. M. N. O. D. L. XXX M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX F. V. J. K. H. L. XXXX), spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX, K. L. XXXX: Pozemky pod bytovým domom parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., H. N. D. T. X/ S. X/ H. M. XXXX/XXXXXX. Žalobca na základe verejne dostupných informácií z katastra nehnuteľností zistil, že na príslušných listoch vlastníctva č. XXXX S. L. XXXX, na ktorých sú vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané je vyznačená plomba na základe vkladového konania H./XXXX, pričom v zátvorke je uvedená (Kúpna zmluva). Na základe vyhľadania bližších informácií na webovom portáli katastra nehnuteľností žalobca zistil, že konanie H./XXXX zo dňa 18. 08. 2023 ešte stále prebieha. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca dôvodne domnieva, že žalovaní 1/ a 2/ sa snažia previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu a tým zabrániť žalobcovi, aby sa mohol v budúcnosti v prípadnej exekúcii uspokojiť z predmetného majetku žalovaného 1/ ako ručiteľa. Ďalší relevantný nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného
1/ nie je speňažiteľný, resp. ťažko speňažiteľný, nakoľko sa jedná len o pozemky v extraviláne obcí v malej výmere a veľmi malých podieloch viacerých spoluvlastníkov. Dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Na základe uvedeného teda možno predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu by sa z tohto majetku neuspokojila. Žalobca má dôvodnú obavu, že exekúcia by mohla byť ohrozená najmä preukázanými snahami žalovaného 1/ zbaviť sa nehnuteľností a dostať ich mimo dispozície výkonu súdneho rozhodnutia. Tým by bolo ohrozené (s najväčšou pravdepodobnosťou úplne znemožnené) vymoženie pohľadávky žalobcu. Len pre úplnosť žalobca uviedol, že pasívne legitimovanou v tomto konaní je tiež manželka žalovaného 1/ (aj keď žalobca nemá voči nej pohľadávku) z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť zaťažené zabezpečovacím/neodkladným opatrením sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K majetku, ktorý je v BSM majú vlastnícke právo obaja manželia, ktorí nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k spoločným veciam a vlastnícke právo každého manžela sa týka celého majetku. Nehnuteľnosti v BSM sú majetkom žalovaného 1/ a tak spadá do vymedzenia predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je možné zriadiť na veci, práva a iné majetkové hodnoty ručiteľa. O tom, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť aj na majetok patriaci do BSM svedčí ustálená súdna prax, napr. Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/35/2021 alebo Krajský súd v Nitre sp. zn. 25CoPr/4/2021. Možnosť uspokojenia žalobcu z majetku patriaceho do BSM predpokladá tiež Občiansky zákonník v ust. § 147 ods. 1, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca súdu eventuálne navrhol nariadiť neodkladné opatrenie.
2. Podľa § 343 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
3. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len “záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
4. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 11. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa § 147 ods. 1 ObčZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, s obsahom súdneho spisu, ako aj s dôkazmi, na ktoré žalobca odkázal vo svojom návrhu.
16. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, žalobca uzatvoril so spoločnosťou RKB s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 5, IČO: 54 100 444 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000175/ CORP/2021 dňa 24. 03. 2021. Zmluva bola podpísaná konateľom uvedenej spoločnosti a teda osobou žalovaného 1/. Ďalej žalobca uzatvoril s uvedenou spoločnosťou dodatok č. 1 k vyššie uvedenej zmluve dňa 25. 04. 2022, ktorý bol rovnako podpísaný osobou konateľa spoločnosti, t. j. žalovaného 1/. Žalobca s osobou žalovaného 1/ uzatvoril dňa 24. 03. 2021 Dohodu o ručení, ktorou sa žalovaný 1/ (ako ručiteľ) zaviazal, že ak dlžník (spoločnosť RKB s.r.o.) voči veriteľovi (žalobcovi) nesplní svoj záväzok, uspokojí veriteľa v celom rozsahu. Súd ďalej zistil, že žalobca Oznámením o výpovedi úverového limitu zo dňa 09. 06. 2023 oznámil spoločnosti RKB s.r.o. dňa 29. 06. 2023 (potvrdenie o doručení na č. l. 49 p. v.), že jej vypovedá úverový limit v plnej výške. Dňa 24. 07. 2023 doručil žalobca ako spoločnosti RKB s.r.o., tak aj žalovanému 1/ ( potvrdenie o doručení na č. l. 51 a 52 p. v.), výzvu na úhradu záväzku. Súd ďalej vlastnou činnosťou, za účelom osvedčenia žalobcom uvedených tvrdení, vykonal lustráciu na webovom sídle katastra nehnuteľností, kde zistil, že žalovaný 1/ so žalovanou 2/ je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX: Byt č. XX, H. L. X, J. X. poschodí N. O. P. D. E. D. L. XXX, postavený na parcelách (parcely registra „C“): parc. č. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX (M. H. B. M. M. N. O. D. L. XXX M.. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX, M. L. XXXX/XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX), spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve v podiele XXXX/XXXXXX a na LV č. XXXX: Pozemky pod bytovým domom parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M.. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., M. L. XXXX/XXX, O. M. C. M. S. J. G. H. XXX A., v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v podiele XXXX/XXXXXX, pričom je pri uvedenom zápise vyznačená plomba v znení
- na základe H./XXXX (Kúpna zmluva).
17. Medzi základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem iného aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty a predpoklad, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený
čo najširšie, nad rámec predmetu občianskoprávnych vzťahov ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. Podmienkou, aby bol záloh predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva – speňaženie zálohu. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je, že sa ním má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Tým sa má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho, prípadne neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd zároveň zohľadňuje zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd má rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu.
18. V danom prípade žalobca podľa názoru súdu v podanom návrhu osvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd sa stotožnil s dôvodmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaných 1/ a 2/. Súd vychádzal zo žalobcom uvedeného skutkového stavu, ktorý si overil z predložených listinných dôkazov z verejne dostupných registrov tak, ako vyplýva z odseku 16. tohto rozhodnutia. Keďže žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom Dohodu o ručení, je povinný v prípade neschopnosti, resp. nesplnenia povinnosti dlžníka (spoločnosti RKB s.r.o) plniť pohľadávku veriteľa, t. j. žalobcu. Keďže bol žalovaný 1/ riadne vyzvaný na zaplatenie predmetnej pohľadávky, súd má za dostatočne preukázané, že o pohľadávke žalobcu, ako aj o jej splatnosti, je dostatočne informovaný. Súd obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie vyvodil zo zisteného skutkového stavu, kedy na nehnuteľnostiach žalovaných 1/ a 2/ je vyznačená plomba – Kúpna zmluva. Zo správania žalovaného 1/, resp. aj žalovanej 2/, teda vyplýva úmysel, ktorý smeruje k prevodu ich nehnuteľného majetku, je preto namieste konštatovať, že ochrana nároku žalobcu, s ohľadom na princíp proporcionality, ako aj s ohľadom na dočasnosť charakteru zabezpečovacieho opatrenia, je odôvodnená. K pasívnej legitimácii žalovanej 2/ súd uvádza, že hoci uvedený subjekt nie je dlžníkom ani ručiteľom žalobcu, je v tomto prípade jej legitimovanie ako subjektu žalovaného správne, keďže sa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia týka nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva ako žalovaných 1/ a 2/ (z odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/35/2021 zo dňa 17. 01. 2022 – „.... Takýto zámer zákonodarcu však z ust. § 343 ods. 1 CSP nevyplýva, preto sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovanej 2/, že zabezpečovacím opatrením nemôže byť postihnutý majetok patriaci do BSM a že súčasná právna úprava tak neodkladných, ako aj zabezpečovacích opatrení nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k inej osobe ako je dlžník nepripúšťa. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že to, že možno nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj vo vzťahu k iným osobám ako je dlžník, logicky vyplýva z tej skutočnosti, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť aj vo vzťahu k majetku dlžníka, ktorý patrí do BSM. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohol žalobca práve z titulu, že zabezpečovacie opatrenie sa týka majetku patriaceho do BSM označiť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako žalovanú 2/ manželku žalovaného 1/, aj keď žalovaná 2/ nie je dlžníčkou žalobcu, a teda jej vstup do konania o veci samej nemá svoje opodstatnenie, a preto žalobca a následne ani súd prvej inštancie nepochybil, keď
pred tým ako žalovanú 2/ označil na strane žalovaného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nenavrhol vstup žalovanej 2/ aj do konania o veci samej, v dôsledku čoho súd prvej inštancie o vstupe žalovanej 2/ do konania o veci samej nerozhodoval a nerozhodol...“). Uvedený záver, ako okresného súdu tak aj Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 13CoCsp/35/2021 je odôvodnený aj vzhľadom na ustanovenie § 147 ods. 1 ObčZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
19. Hoci súd nariadil zabezpečovacie opatrenie pred začatím konania vo veci samej, s ohľadom na princíp proporcionality, keď žalovaní 1/ a 2/ podnikajú kroky smerujúce k predaju svojich nehnuteľností, čím by došlo k ohrozeniu, resp. zníženiu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu formou exekúcie, neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalobca sám deklaroval, že je v jeho v úmysle podať návrh na vydanie platobného rozkazu, preto súd nepovažoval za potrebné určovať žalobcovi lehotu na podanie žaloby vo veci samej. Je preto v záujem žalobcu, aby predmetnú žalobu vo veci samej podal v primeranej lehote, nakoľko zabezpečovacie opatrenie ako také nie je vykonateľné pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
20. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že v danom prípade bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval z dôvodu, že išlo len o eventuálny návrh žalobcu pre prípad nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, pokiaľ sa sledovaný účel dá dosiahnuť práve nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Z dôvodu vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nepovažoval za potrebné s ohľadom na princíp procesnej ekonómie osobitne rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia.
22. O trovách tohto konania – o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia – rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako strane v tomto konaní úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu voči žalovanému 1/, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške náhrady trov tohto konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na súd prvej inštancie (Okresný súd Banská Bystrica). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).