Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12C-23-2011.pdf
PDF · 105.42 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-12C/23/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: J.I. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.Z. XXX, zast. advokátkom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti odporkyni: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy, úrazovú pozostalostnú rentu alternatívne o jednorazové odškodnenie, medzitýmnym rozsudkom takto
rozhodol:
Nároky navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy a pozostalostnej úrazovej renty sú čo do základu dôvodné.
Nárok navrhovateľky na jednorazové odškodnenie čo do základu nie je dôvodný.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.02.2011, sa navrhovateľka domáhala od odporkyne zaplatenia pozostalostnej úrazovej renty podľa § 448 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a to sumy 616 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.08.2010 do zaplatenia, sumy 240 eur s úrokom z omeškania 9 % od 01.09.2010 do zaplatenia, sumy 240 eur s úrokom z omeškania 9 % od 01.10.2010 do zaplatenia, sumy 240 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01.11.2010 do zaplatenia a sumy 240 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.12.2010 do zaplatenia. Alternatívne sa domáhala navrhovateľka vydania rozsudku, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej jednorazové odškodnenie v sume 15.506,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 01.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Následne návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2011 sa navrhovateľka domáhala od odporkyne zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 33.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 01.08.2010 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 14.06.2009 poistníčka odporkyne spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený manžel navrhovateľky. Z dôvodu poistnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a vinníčkou predmetnej dopravnej nehody (poistníčkou odporkyne), predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie, si navrhovateľka od odporkyne uplatňuje vyššie uvedené plnenia. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2012 navrhovateľka zmenila (rozšírila) podaný návrh v časti uplatnenej pozostalostnej úrazovej renty za ďalšie obdobia v dôsledku plynutia času. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/23/2011-80 zo dňa 14.06.2012 bola predmetná zmena návrhu pripustená. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.07.2012.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len PZP) sa nevzťahuje vo vzťahu k navrhovateľke na náhradu nemajetkovej ujmy ani pozostalostnej úrazovej renty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu ako i vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 14.06.2009 zavinila I.. V. I. za obcou S. v smere na mesto C. dopravnú nehodu, pri ktorej narazila vozidlom značky Nissan Qashqai EČV: C. do cyklistu M. Ď. (manžela navrhovateľky), ktorý pri tejto dopravnej nehode utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol.
Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/79/2010 súd zistil, že vyššie menovaná vodička bola týmto rozsudkom uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Uvedeným rozsudkom bola súčasne poškodená J. Ď. (navrhovateľka) odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie; rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.05.2010.
Z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2009 súd zistil, že touto zmluvou uzavrela vodička I.. V. I. s odporkyňou poistenie, predmetom ktorého bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značka Nissan Qashqai EČV: C. so začiatkom poistenia 29.01.2009 o 10:00 hod a koncom poistenia na neurčito.
Zo sobášneho listu predloženého navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka uzavrela manželstvo s poškodeným M. Ď. dňa XX.XX.XXXX D. H. Š.. V čase predmetnej dopravnej nehody toto manželstvo trvalo.
Z potvrdenia obce Kľačany zo dňa 18.09.2012 súd zistil, že navrhovateľka je vdovou po poškodenom M. Ď., do smrti ktorého spolu bývali v Y. Č..S.. XXX.
Z oznámenie ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec súd zistil, že navrhovateľka je od 04.08.2003 naďalej vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.08.2009 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2010 súd zistil, že navrhovateľke bol od 14.06.2009 do 14.06.2010 vyplácaný vdovský dôchodok v sume 246,80 eur mesačne.
Z rozhodnutia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec č. XXXX/XXXXX/X zo dňa 12.07.2010 súd zistil, že navrhovateľke boli priznané preddavkovo dávka a príspevky v sume 118,30 eur mesačne od 01.06.2010, nakoľko je občanom hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi podľa z. č. 599/2003 Z.z.
Navrhovateľka uviedla, že je vdovou po nebohom M. Ď., ktorý zomrel pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, ktorú zavinila I.. V. I., vodička osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľ bol pre prípad zodpovednosti za škodu poistený u odporkyne. Odporkyňa je podľa nej pasívne legitimovaná podľa § 15 odsek 1 z.č. 381/2001. Navrhovateľka u nej uplatnila nárok na náhradu škody, kde odporkyňa niektoré čiastkové nároky uspokojila, avšak neuspokojila uplatnený nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, ani na jednorazové odškodnenie a následne ani nárok na nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide o pozostalostnú úrazovú rentu navrhovateľka svoj nárok uplatňuje podľa § 448 OZ v spojení so zákonom o sociálnom poistení s tým, že podľa zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva priamo zo zákona, súd jej rozsah určuje len v prípade ak ju niektorý z manželov neplní dobrovoľne. Manžel navrhovateľky si túto vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne a nebola určená súdom. Navrhovateľka mala súčasne zato, že § 448 OZ odkazuje len na § 92 odsek 2 a § 93 zákona o sociálnom poistení, nemôže byť aplikovaný aj § 92 odsek 1, lebo by to priamo odporovalo zneniu § 448 OZ, pretože dosiahnutie dôchodkového veku nijako neovplyvňuje nárok na manželské výživné a poberanie predčasného starobného dôchodku ovplyvňuje výšku nároku, nie samotnú existenciu nároku. Podmienenie nároku súdnym rozhodnutím o vyživovacej povinnosti je v rozpore so znením zákona (§ 448 OZ) ako aj v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Praktickým dôsledkom by bola diskriminácia poctivých a zodpovedných a zvýhodnenie nezodpovedných, kde musí zasahovať súd. Navrhovateľka má zato, že § 93 zákona o sociálnom poistení upravuje určenie výšky úrazovej renty a je aplikovateľný v celom rozsahu. Pre posúdenie nároku navrhovateľky je rozhodujúci príjem nebohého manžela a skutočnosť, že ona sama žiadny vlastný príjem nemala. Bola nezamestnaná a nepoberala žiadne sociálne dávky, keďže vyživovacia povinnosť manžela predchádza nárok na sociálne dávky. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľka má zato, že aj jej náhrada spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia, pretože nemajetková ujma spôsobená
pozostalým po obeti dopravnej nehody je v širšom ponímaní škodou na zdraví. Navrhovateľka uplatnila tento nárok u odporkyne podaním zo dňa 29.06.2010, kde plnenie bolo výslovne odmietnuté e-mailom zo dňa 29.11.2010. Podľa navrhovateľky je vznik jej nároku nesporný, bola manželkou nebohého, jeho najbližšou príbuznou, deti nemali. Smrťou manžela došlo k nenávratnej deštrukcii rodiny, navrhovateľka zostala celkom sama, čím došlo k zásahu do jej osobnostných práv a do práva na rodinný život. Zodpovednosť odporkyne je odvodená od zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla v zmysle § 427 a nasledovné OZ.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.01.2012 uviedla, že navrhovateľke nevznikol nárok na vyplatenie pozostalostnej úrazovej renty, nakoľko § 92 odsek 1 zákona o sociálnom poistení uvádza, že tento nárok vzniká iba fyzickej osobe voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Na toto ustanovenie podľa odporkyne odkazuje § 448 OZ, a keďže poškodený - manžel navrhovateľky v čase jeho smrti nemal voči navrhovateľke určenú vyživovaciu povinnosť súdom, nevznikol navrhovateľke nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Odporkyňa namietala aj nedôvodnosť alternatívneho petitu, ktorým sa navrhovateľka domáhala vyplatenia jednorazového odškodnenia s odôvodnením, že podľa § 94 z.č. 461/2003 Z.z. je výslovne úrazovou dávkou, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa poškodeným. Neexistuje žiadny právny nárok na jej vyplatenie u navrhovateľky, nakoľko OZ v časti, ktorá ustanovuje spôsob a rozsah náhrady škody neustanovuje danú možnosť. Oproti tomu § 448 a § 449 OZ ustanovujú možnosť náhrady škody v prípade úmrtia fyzickej osoby.
Odporkyňa žiadala zamietnuť návrh navrhovateľky aj v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy s odôvodnením, že rozsah poistenia vyplývajúci z poistnej zmluvy, ktorú mala vodička vyššie uvedeného motorového vozidla uzavretú s odporkyňou je taxatívne stanovený v § 4 ods. 2 z.č. 381/2011 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP). Náhrada škody poisťovateľom tak ako je tu upravená predstavuje podľa odporkyne celkom odlišný inštitút od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože predmetom tohto typu poistenia je krytie škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla, a to jednak vecnej škody podľa § 443 OZ, škody na zdraví podľa § 444 a nasledovné OZ, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením a ušlý zisk. Od pojmu škoda je podľa odporkyne potrebné odlíšiť pojem ujma, ktorá je upravená pri ochrane osobnosti. Pokiaľ teda ide o náhradu škody pri usmrtení, majú pozostalí v zmysle zákona o PZP v spojení s OZ nárok na náhradu nákladov pri usmrtení, t.j. výživné na pozostalých (pozostalostná úrazová renta za splnenia zákonom stanovených predpokladov) a náhradu nákladov na pohreb. Podľa odporkyne navrhovateľka nie je poškodenou v zmysle zákona o PZP, nakoľko § 4 odsek 2 tohto zákona ustanovuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. V § 2 písm. g) zákon o PZP vymedzuje kto sa považuje za poškodeného - poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Oproti tomu pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej, teda práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na jednu osobu. Jedná sa o výlučne osobnú povinnosť tohto subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu a povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Odporkyňa má preto zato, že subjektom, ktorý je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy je jedine subjekt, ktorého konaním bolo priamo zasiahnuté do osobnostných práv a nie odporkyňa ako poisťovateľka zodpovedného subjektu.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2, písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 -3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 448 OZ, fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa čl. 1 ods. 2 Smernice Rady 72/166/EHS, z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, "poškodený" znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.
Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek článku 2 ods. 1 smernice 84/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z prevádzky vozidla.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že manžel navrhovateľky podľahol zraneniam, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zavinila poistníčka odporkyne I.. V. I., ktorá mala v čase predmetnej nehody uzavretú poistnú zmluvu s odporkyňou, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poistný vzťah tak v čase dopravne nehody trval. Pasívna legitimácia odporkyne , ktorá bola v čase dopravnej nehody poisťovateľkou zodpovedného subjektu t.j. I.. V. I. vyplýva z § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého si poškodený môže vybrať či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obom súčasne. Zavinenie dopravnej nehody I.. V. I. bolo preukázané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/79/2010 zo dňa 17.05.2010.
Súd má za to, že pojem škoda použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. je nutné vykladať extenzívne tak, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.
Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov totiž je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Usmrtenie pri dopravnej nehode je nesporne najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k ich finančnému bankrotu. Zároveň by to mohlo znamenať aj neistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že pri insolventnosti zodpovedného subjektu nebude vymožiteľná.
Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. zároveň zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca, zakladá § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové odškodnenie. Niet potom dôvodu, prečo by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho pri dopravnej nehode ako zamestnanca mala byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by tomu tak byť nemalo.
V neposlednom rade pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba napokon vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, keďže uvedený zákon je výsledkom transpozície smerníc Európskej únie (ako sú uvedené vyššie), ktoré boli nahradené teraz platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Z textu samotnej smernice je zrejmé, že pod pojmom škoda rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“.
V zmysle vyššie citovaných smerníc, s použitím eurokonformného výkladu pojmu náhrada škody v zák. č. 381/2001 Z. z., ako aj s prihliadnutím na účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, má súd za to, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2, 3 OZ. Súd teda dospel k záveru, že požadovaná náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 OZ spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia vinníčky dopravnej nehody I.. V. I., za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto rozhodol, že nárok navrhovateľky na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy proti odporkyni je čo do základu dôvodný.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na vyplatenie pozostalostnej úrazovej renty, súd obdobne dospel k záveru, že je do čo základu dôvodný. V konaní bolo preukázané, že poškodený M. Ď., bol v čase svojej smrti, t.j. v čase dopravnej nehody dňa 14.06.2009, manželom navrhovateľky, žili v spoločnej domácnosti, v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, mali, ako manželia, vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Vykonaným dokazovaním a to jednak výpoveďou navrhovateľky ako i zabezpečenými správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že v čase smrti manžela, navrhovateľka nebola zamestnaná a nepoberala žiadne sociálne dávky t.j. jej manžel si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil dobrovoľne a nebol teda dôvod priznávať ju súdnym rozhodnutím. Zároveň bolo uvedenými listinnými dôkazmi preukázané že manžel navrhovateľky v čase svojej smrti nedovŕšil dôchodkový vek a nebol mu teda priznaný dôchodok. Niet potom žiadneho rozumného dôvodu, prečo by v zmysle § 448 OZ nemal navrhovateľke vzniknúť nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, keď pre vznik tohto nároku je v zmysle § 448 OZ rozhodujúci stav, ktorý v pomeroch pozostalej (navrhovateľky) existoval v čase smrti jej manžela. Nie je pritom rozhodujúce, či táto vyživovacia povinnosť bola určená rozhodnutím súdu. V prípade, ak vyživovacia povinnosť v nebola určená súdnym rozhodnutím, konajúci súd si podmienky existencie, trvania a výšky vyživovacej povinnosti posúdi sám, ako otázku predbežnú, pretože podmienkou nároku podľa § 448 OZ je existencia vyživovacej povinnosti, ktorá závisí od naplnenia podmienok Zákona o rodine, a nie od rozhodnutia súdu, ktorý svojím rozhodnutím len určuje konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ by sa mali aplikovať argumenty odporkyne, že navrhovateľke nevznikol nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty z dôvodu, že jej manžel nemal v čase smrti určenú vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku súdnym rozhodnutím, viedlo by to vo svojom dôsledku k úplne absurdnému stavu, keď by sa vytvorili dve skupiny pozostalých osôb pokiaľ ide o vznik nároku na túto rentu, kde by paradoxne boli zvýhodnení pozostalí po tom poškodenom, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine neplnil dobrovoľne a musela mu byť určená súdnym rozhodnutím, pričom pre takýto postup (v súvislosti s náhradou škody plynúcou z PZP) niet, podľa názoru súdu žiadneho logického odôvodnenia.
Pre posúdenie pasívnej legitimácie odporkyne aj pri tomto druhu nároku ( t.j. nároku na pozostalostnú úrazovú rentu), je ďalej v plnom rozsahu aplikovateľné odôvodnenie, použité v predchádzajúcom ustanovení odôvodnenia tohto rozsudku, týkajúce sa posúdenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľky.
V časti alternatívneho petitu týkajúceho sa nároku na vyplatenie jednorazového odškodnenia, dospel súd k záveru, že nie je čo do základu dôvodný, nakoľko tento druh nároku patrí v zmysle § 94 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení manželovi resp. manželke a nezaopatreným deťom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, čo v danom prípade splnené nie je, keďže v prípade smrti manžela navrhovateľky sa nejednalo o pracovný úraz ani chorobu z povolania. Navrhovateľke tak vzniká v zmysle § 480 OZ nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nie na jednorazové odškodnenie v zmysle Zákona o sociálnom poistení, ktorého platiteľom je Sociálna poisťovňa.
Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p., nakoľko takéto rozhodnutie sa súdu javí ako najúčelnejšie a najhospodárnejšie vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa namietala otázku jej pasívnej legitimácie s odôvodnením, že zákon č. 381/2001 Z. z. sa nevzťahuje na nároky uplatnené navrhovateľkou, resp. že tieto nie sú predmetom krytia z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preukazovanie samotnej výšky uplatnených nárokov resp. rozhodovanie o ich konkrétnej výške, by si vyžiadalo ďalšie rozsiahlejšie dokazovanie, pričom vo vzťahu k odporkyni je právne relevantné, iba v prípade, ak by súd dospel k záveru, že je v danom konaní pasívne legitimovaná a že nároky uplatnené navrhovateľkou sú vo vzťahu k odporkyni čo do základu dôvodné.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).