Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-24-2012.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/24/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného AMPLA POLYGRAFIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Kúkoľova 1, IČO: 00 895 709, právne zast. Y. kancelária W. - P., s.r.o. so sídlom W., T. I. XXX, IČO: XX XXX XXX proti povinnému PUBLIC ARTS - ADVERTISING reklamná a marketingová agentúra SK, s.r.o. Stará Turá, Mýtna 10/558, IČO: 31 413 897 o vymoženie 620,10 eur s prísl., na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6Er/120/2009-14 zo dňa 10. januára 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnej exekútorke ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný - obchodná spoločnosť, zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a teda i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú spôsobilosť), v danom prípade exekučného konania (§ 19 O.s.p.) Spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra ex offo ku dňu 28.05.2009 (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd konštatoval, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por.). Vzhľadom k tomu, že súd zastavil exekúciu pre nedostatok podmienky konania, nie pre nemajetnosť povinného, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 203 Ex. por., v zmysle ktorého trovy zastavenej exekúcie znáša oprávnený. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 17.02.2009 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 28.05.2009. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok NS SR sp.zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004). Poukázal i na právny názor Ústavného súdu SR v uznesení I. ÚS 256/2008 zo dňa 07.08.2008 v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa - exekútora, ktorý počas exekúcie znášal z vlastného majetku hotové výdavky, a po jej vykonaní dôvodne očakával ich náhradu a odmenu; na to však Ústavný súd SR uviedol, že samotná skutočnosť pripúšťajúca neuspokojenie všetkých nárokov exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v zmysle ktorého riziko s výkonom určitej profesie, vrátane rizika neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Teda pokiaľ exekučnú činnosť vykonávajú súdni exekútori ako príslušníci slobodného
povolania v podnikateľskom režime ako sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, je vykonávaná na vlastné riziko.
Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá žiadala, aby jej odvolací súd po preskúmaní odvolania a spisového materiálu priznal trovy exekúcie. Za nesprávne považuje to, aby bola nútená znášať trovy konania, ktoré vynaložila pri vymáhaní pohľadávok tretích subjektov a nemala nárok na ich náhradu. Trovy exekúcie si uplatňuje podľa ust. § 200 ods. 1 druhá veta zák.č. 233/1995 Z.z. Ex. por., v zmysle ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V predmetnom exekučnom konaní bolo vykonané značné množstvo úkonov a ich výšku si vyčíslila v súlade s ust. § 15 ods. 1 a ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR. č. 288/1995 Z.z.. Poukázala na ust. § 203 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Andrey Ondrejkovej dňa 17.02.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 620,10 eur s príslušenstvom na poklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Trenčíne č.k. 16 Cb 222/97-89 zo dňa 17. januára 2002, právoplatný dňa 19.03.2002 a vykonateľný dňa 23.03.2002. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora dňa 03.04.2009.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbR/204/2006-20 zo dňa 26. februára 2009, právoplatné dňa 15.04.2009, bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 28.05.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k zániku povinného, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v tom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por.), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por., v zmysle ktorého znáša trovy exekúcie oprávnený.
V zmysle na ust. § 68 Obch. zák. zánik obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku predchádza zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie (ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu, v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia spoločnosti). V predmetnej veci je z výpisu z obchodného registra povinného zrejmé, že nedošlo k právnemu nástupníctvo, z čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 36CbR/204/2006 - 20 zo dňa 26. februára 2009 zrušil obchodnú spoločnosť (povinného) bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní prvostupňový súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.