Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Predsiebiorstwo Produkcyjne STOLPLAST Artur Malczyk, Elžbieta Malczyk, Spólka Jawna, so sídlom 32-065 Krzeszowice, ul. Krakowska 1, NIP: 676-10-67-742, zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v A., Q. XXX/XX, proti odporcom: 1/ Ing. Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. XXX/XX, 2/ Mgr. O. H., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. XXX/XX, 3/ Ing. G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A. F., T. XXX/XX, 4/ Ing. P. L., rod. H., nar. X.X.XXXX, bytom A. F., T. XXX/ XX, odporcovia 1/ až 4/ zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom v N., O. II č. XXX, o neúčinnosť právnych úkonov, v konaní o odvolaní odporcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -138 zo dňa 12.12.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyslovil, že kúpna zmluva uzavretá medzi U. H. a jeho manželkou Y., rod. S. (ako predávajúcimi) a odporcami 1/, 2/ (ako kupujúcimi), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (podiel o veľkosti 1-ice) a na LV XXXX (podiel o veľkosti 1-iny) nachádzajúce sa v kat. území H., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Námestovo pod č. V 1822/2010, je voči navrhovateľovi neúčinná (výrok I.).

Napadnutým rozsudkom tiež vyslovil, že voči navrhovateľovi je neúčinná aj kúpna zmluva uzavretá medzi U. H. a jeho manželkou Y., rod. S. (ako predávajúcimi) a odporcami 3/, 4/ (ako kupujúcimi), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXX (v celosti), nachádzajúce sa v kat. území Q., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Námestovo pod č. V 75/11 (výrok II.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, svedkov U. H., jeho manželky Y., rod. S. a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Z hľadiska skutkových zistení mal preukázané, že navrhovateľ mal voči svojmu dlžníkovi - obchodnej spoločnosti Slovfornet, s.r.o. (ktorá ku dňu 31.8.2011 zanikla výmazom z obchodného registra) vymáhateľnú pohľadávku podľa notárskej zápisnice č. N 361/2008, Nz 60265/2008 zo dňa 12.12.2008 (ďalej už len notárska zápisnica). Podľa článkov III., IV. notárskej zápisnice vyššie uvedená obchodná spoločnosť vyhlásila, že dlh voči navrhovateľovi vo výške 133.718,31 eur uznáva a zároveň výslovne súhlasila, aby sa notárska zápisnica stala v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z prehlásenia o uznaní dlhu a ručení zo dňa 12.12.2008, exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Podľa článku V. notárskej zápisnice U. H., nar. X.X.XXXX (spolu s ďalšími dvoma fyzickými osobami) pristúpili k záväzku dlžníka Slovfornet, s.r.o. ako ručitelia a zaviazali sa

splatiť dlh za dlžníka v celom rozsahu nesplateného dlhu namiesto dlžníka, ak dlžník nezaplatí dlh za podmienok uvedených v prehlásení o uznaní dlhu a ručení zo dňa 12.12.2008. Ručitelia zároveň vyhlásili, že výslovne súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica v prípade nesplnenia záväzku dlžníka Slovfornet, s.r.o. alebo ich záväzku ako ručiteľov stala exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Písomnou výzvou zo dňa 19.1.2010 vyzval právny zástupca navrhovateľa ručiteľov na uspokojenie dlhu dlžníka Slovfornet, s.r.o. voči navrhovateľovi do 26.1.2010 z dôvodu, že dohodnuté a povolené splátky nie sú zasielané riadne a včas s upozornením, že navrhovateľ pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou exekúcie. Ručiteľ U. H. prevzal výzvu dňa 21.1.2010. Z exekučného spisu sp.zn. EX 710/2010 súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného mal preukázané, že na základe návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2010 Okresný súd Námestovo poveril dňa 16.11.2010 vykonaním exekúcie v prospech navrhovateľa (ako oprávneného) proti: 1/ Slovfornet, s.r.o., 2/ P. H., 3/ U. D., 4/ U. H. (ako povinným) pre vymoženie sumy 104.015,76 eur, sumy 38.624,41 eur (ako úroku z omeškania za obdobie od 12.12.2008 do 11.10.2010) a úroku z omeškania vo výške 0,063 % denne zo sumy 104.015,76 eur od 12.10.2010 do zaplatenia. Dňa 9.12.2010 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré U. H. prevzal dňa 21.1.2011, pričom predchádzajúca zásielka (ktorej obsahom bolo upovedomenie o začatí exekúcie a adresovaná U. H.) sa exekútorovi vrátila dňa 12.1.2011 ako neprevzatá v odbernej lehote po dvoch neúspešných pokusoch o doručenie. Z oznámenia Okresného dopravného inšpektorátu Námestovo zo dňa 28.12.2010 bolo preukázané, že U. H. nie je držiteľom motorových alebo prípojných vozidiel. Zo spisu Správy katastra Námestovo č. V 1822/10 mal okresný súd preukázané, že U. H. s manželkou Y. kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2010 (ktorej vklad bol povolený dňa 14.12.2010) odpredali odporcom 1/, 2/ spoluvlastnícke podiely, ktoré vlastnili v nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX a LV XXXX kat. územie H.. Zo spisu Správy katastra Námestovo č. V 75/2011 mal preukázané, že U. H. s manželkou Y. kúpnou zmluvou zo dňa 19.1.2011 (ktorej vklad bol povolený dňa 21.1.2011) odpredali odporcom 3/, 4/ nehnuteľnosti zapísané na LV XXX kat. územie Q.. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že odporca 1/ a odporkyňa 4/ sú súrodencami U. H., odporcovia 2/, 3/ sú švagrovia U. H., pričom odporkyňa 2/ je manželkou odporcu 1/ a odporca 3/ je manželom odporkyne 4/. Na základe týchto zistení konštatoval, že kupujúci z obidvoch kúpnych zmlúv sú vo vzťahu k U. H. blízkymi osobami v zmysle ust. a (ďalej už len ). Zo správy ČSOB, a.s. zo dňa 6.9.2011 mal preukázané, že pohľadávka z hypotekárneho úveru zabezpečená záložným právom na LV XXX kat. územie Q. je splácaná z bežného účtu manželky U. H., pričom záložné právo zriadené zmluvou č. V 73/11 bude v najbližšej dobe vymazané, pretože úver bol síce poskytnutý odporkyni 4/, ale nebol čerpaný v lehote dohodnutej v úverovej zmluve, a preto z účtu na meno odporkyne 4/ neboli poukázané žiadne splátky. Zo správy Obce Vavrečka zo dňa 15.8.2011 mal preukázané, že platcom poplatkov za komunálny odpad je U. H.. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -80 zo dňa 31.1.2011 zistil, že konkurzné konanie voči spoločnosti Slovfornet, s.r.o. bolo pre nedostatok majetku zastavené. Z výpisu z obchodného registra mal preukázané, že vyššie označená spoločnosť bola vzhľadom na uznesenie konkurzného súdu dňom 31.8.2011 z obchodného registra vymazaná.

Okresný súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia mal preukázané, že U. H. ako dlžník, ktorý sám uviedol, že nemá žiaden majetok, kúpnymi zmluvami zo dňa 12.11.2010 a 19.1.2011 ukrátil navrhovateľa ako svojho veriteľa. Nepovažoval za rozhodujúce, že sa jednalo o odplatné právne úkony - kúpne zmluvy, nakoľko v zmysle ust. je smerodajné iba to, že týmito kúpnymi zmluvami bol navrhovateľ ukrátený, čomu treba rozumieť tak, že nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky ani cestou exekúcie, nakoľko U. H. ako dlžník nemá iný majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol svoju peňažnú pohľadávku voči nemu uspokojiť. S poukazom na skutočnosť, že žalovaní 1/ až 4/ boli vo vzťahu k U. H. blízkymi osobami, bolo na nich, aby preukázali, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel svojho brata, resp. švagra, ukrátiť uzavretými kúpnymi zmluvami navrhovateľa. Vynaloženie náležitej starostlivosti spoznať ukracovací úmysel dlžníka predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka, vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a obsah právneho úkonu takú aktivitu, aby dlžníkov úmysel, ktorý tu bol v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, z jeho dôsledkov spoznala.

Vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2010, ktorú uzavrel dlžník U. H. s manželkou (ako predávajúci) s odporcami 1/, 2/ (ako kupujúcimi), okresný súd uviedol, že neuveril tvrdeniam účastníkov zmluvy, že k jej uzavretiu došlo iba v dôsledku narušenia vzájomných vzťahov kvôli stavebným zmenám na nehnuteľnostiach v H., ktoré realizoval dlžník bez súhlasu odporcov 1/, 2/ a kvôli neporiadku, ktorý na nehnuteľnostiach zanechávali deti, resp. kvôli zamýšľanej stavbe domu v H.. Ak by skutočne došlo k úplnému a zásadnému narušeniu bratského vzťahu medzi dlžníkom U. H. a odporcom 1/, neboli by

odporcovia 1/, 2/ neskôr navštívili dlžníka U. H. v jeho dome vo Q. pri príležitosti rodinnej udalosti - sv. prijímania jeho syna, ktorému zároveň priniesli finančný dar. Sám odporca 1/ pred súdom uviedol, že pol roka sa dohodovali, kto koho z domu vyplatí, keď pôvodne dlžník U. H. mal vyplatiť odporcu 1/ a po zmene tejto predbežnej dohody mal sa odporca 1/ (ktorý mal vedomosť o podnikateľskej činnosti svojho brata) pýtať na dôvod takejto zmeny. Okresného súdu sa javilo nevieryhodné a nedostatočné vysvetlenie odporcu 1/, že brat U. mu povedal, aby sa nestaral do jeho pracovných záležitostí, nakoľko odporca 1/ vedel, že brat podniká, už predtým mu poskytol pôžičku 9.000,- eur a iné hotovostné peniaze, pričom aj na kúpu domu si spoločne brali hypotekárny úver a následne úver na rekonštrukciu domu. Na základe týchto okolností existujúcich medzi účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2010, odporcovia 1/, 2/ nielenže nevyvinuli náležitú starostlivosť vyžadovanú podľa ust. , aby poznali úmysel dlžníka, ale nevynaložili žiadnu starostlivosť spoznať úmysel a pohnútky, ktoré prevodcov viedli k rozhodnutiu odpredať svoje podiely k nehnuteľnostiam. Odporcov 1/, 2/ nemôže ospravedlniť ich nevedomosť, pasivita a minimálne stretávanie sa, ktoré vonkoncom nemožno považovať za náležitú starostlivosť osoby nadobúdacej majetok od osoby blízkej. Práve naopak, vyššie citované ustanovenie kladie blízkym osobám za úlohu presvedčiť sa, či úmyslom dlžníka nie je zbaviť sa svojho majetku v snahe vyhnúť sa jeho postihnutiu. V tomto smere každú priemerne znalú osobu v postavení odporcov 1/, 2/ by muselo a malo zaujímať, z akého dôvodu blízka osoba (dlžník U. H.) odstúpil od pôvodného zámeru vyplatiť podiel odporcom 1/, 2/, čo vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť a predchádzajúce pôžičky, resp. úvery, muselo vzbudiť u blízkej osoby pochybnosti ohľadom právnych úkonov sledovaných dôsledkov. Nelogickými sú potom tvrdenia odporcov 1/, 2/, že dlžník U. H. im pripadal ako osoba, ktorá nemá problémy s financiami, keď na druhej strane vedeli o jeho pôžičkách od finančnej inštitúcie na kúpu a rekonštrukciu domu v H., pričom sám odporca 1/ mu poskytol ďalšiu pôžičku 9.000,- eur a ďalšie hotovostné peniaze v nezistenej výške.

Vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 19.1.2011, ktorou U. H. s manželkou (ako predávajúci) odpredali švagrovi a sestre, t.j. odporcom 3/, 4/ (ako kupujúcim) svoju domovú nehnuteľnosť slúžiacu im aj v súčasnosti na bývanie, mal preukázané, že odporcovia 3/, 4/ z dodatku ku kúpnej zmluve vedeli o exekúcii vedenej v prospech navrhovateľa súdnym exekútorom. V tomto prípade nielenže nemožno hovoriť o vynaložení náležitej starostlivosti odporcov 3/, 4/ spoznať ukracovací úmysel dlžníka U. H., ale naopak, odporcovia 3/, 4/ tým, že došlo napriek im známej exekúcii k dovŕšeniu procesu odvkladovania kúpnej zmluvy dňa 21.1.2011, evidentne spolu s dlžníkom sledovali cieľ uchrániť nehnuteľnosti vo Q. pred prebiehajúcou exekúciou. Neobstojí preto ich obrana spočívajúca v tvrdení, že v podstate iba napĺňali dohodu o zabezpečení prv poskytnutej pôžičky, ktorú im dlžník U. H. nesplatil, pretože ak by bolo ich cieľom iba zabezpečiť návratnosť pôžičky, nebolo by potrebné uzatvárať na tento účel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ale zvolili by nesporne iný spôsob zabezpečenia pohľadávky. V tomto svetle vyznieva iba účelovo obrana odporcov 3/, 4/, že nehnuteľnosť im mala slúžiť na rekreačné účely, nakoľko sa jednalo o domovú nehnuteľnosť dlžníka U. H. a jeho rodiny, ktorú aj doteraz užíva na bývanie a ktorej náklady aj v súčasnosti znáša on a jednak odporcovia 3/, 4/ ani nezačali splácať pôvodný úver dlžníka U. H. na dome vo Q., ktorý sa stále spláca z účtu jeho manželky. Nakoniec nečerpali ani úver, ktorý by mal slúžiť na prefinancovanie pôvodného hypotekárneho úveru.

V závere odôvodnenia okresný súd uviedol, že nepovažoval za potrebné vykonať výsluch svedka P. H. (brata U. H. a odporcu 1/), ani svedkyne L., ktorá mala byť prítomná pri odovzdaní peňazí za kúpu domu v H., ani vykonávať ďalšie účastníkmi navrhnuté listinné dôkazy, pretože v dostatočnom rozsahu už zo samotných výpovedí odporcov a svedkov vyplynulo, že odporcovia 1/, 2/ sa nijako nesnažili zachovať zákonom vyžadovanú náležitú starostlivosť pri nadobúdaní nehnuteľnosti v H. a odporcovia 3/, 4/ dokonca napriek vedomosti o exekúcii, nadobudli nehnuteľnosť vo Q.. Tieto závery nie sú spôsobilé vyvrátiť vyššie uvedené svedecké výpovede, či listinné dôkazy. Navrhované dôkazy by totiž už nič nemohli zmeniť na výpovediach účastníkov a vypočutých svedkov.

Z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania súd si v zmysle ust. vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ až 4/, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo zmeniť tak, že žalobný návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu zamietne.

V dôvodoch odvolania uviedli, že okresný súd z výpovedí účastníkov nevyvodil správne právne závery. Konkrétne odporca 1/ vo svojej výpovedi potvrdil, že mal záujem s bratom U. H. komunikovať, lebo

kedysi v minulosti chcel bratovi poradiť a pohádali sa, pričom mu brat U. povedal, že sa nemá miešať do jeho pracovných vecí. Pokiaľ ide o pôžičku 9.000,- eur, odporca 1/ vypovedal, že táto pôžička mala ísť pre brata U., lebo mal nejaký obchod, niečo sa mu rysovalo a potreboval investovať. Odporca 1/ vo svojej výpovedi potvrdil aj to, že nevedel, odkedy mal brat U. finančné problémy a o tejto skutočnosti sa dozvedel až po tom, keď zo správy katastra prišla na jeho dom poznámka, že nemôže s ním hýbať. Odporca 1/ tiež vypovedal, že obidvaja jeho bratia, t.j. tak P., ako aj U., mu povedali, aby sa do ich pracovných vecí nemiešal. Vypovedal aj to, že brat U. urobil terasu bez akéhokoľvek ohlásenia, poza jeho chrbát a nebolo tam vydané povolenie. Tiež uviedol, že dom má len jeden vchod a dom je len pre jednu rodinu. Za podstatnú považoval aj tú časť výpovede U. H., kde uviedol, že záväzok voči navrhovateľovi nemal on, ale spoločnosť Slovfornet, s.r.o., že bol v tom, že označená spoločnosť svoj záväzok voči navrhovateľovi splatí. Svedok tiež potvrdil, že jeden a pol roka pre spoločnosť Slovfornet, s.r.o. nepracoval. Tieto skutočnosti potvrdili, že samotný U. H. nebol priamym dlžníkom navrhovateľa, bol len ručiteľom a ako ručiteľ nemal prístup k informáciám o stave uspokojovania pohľadávky navrhovateľa. U. H. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že do ručiteľského záväzku vstúpil z dôvodu, že v čase podpisovania notárskej zápisnice mal záväzky voči spoločnosti Slovfornet, s.r.o.. Ako U. H. uviedol, čo následne nikto ani nespochybnil, všetky jeho záväzky voči spoločnosti Slovfornet, s.r.o. si riadne vyrovnal. Skutočnosť, že U. H. nevedel o exekučnom konaní voči jeho osobe, preukazuje aj výpoveď jeho manželky Y.. Manželka U. H. Y. H. vo svojej výpovedi potvrdila, že manžel chodil na dovolenky na jachty, platil jej všetky potrebné náklady na domácnosť, ich rodina chodila na dovolenky, že manžel podnikal jednak ako živnostník a jednak ako majiteľ obchodnej spoločnosti Janor, s.r.o.. Menovaná svedkyňa priamo potvrdila, že ich rodinné vzťahy s rodinou odporcov 1/, 2/ boli poznamenané spormi a že raz v sobotu bola svedkom fyzického incidentu medzi jej manželom a odporcom 1/. Z výpovede uvedenej svedkyne vyplynuli skutočnosti, ktoré dokazujú, že jej manžel U. H. vystupoval aj vo vzťahu k nej a odporcom 1/ až 4/ ako slušne situovaný podnikateľ, ktorý mal dostatok objednávok, zamýšľal stavať rodinný dom, rekonštruoval rekreačný dom v H. a ak potreboval finančné prostriedky, tak tieto mali slúžiť len na rozvoj jeho podnikania. Z celého takto vykonaného dokazovania potom vyvstáva otázka, či možno spravodlivo od odporcov 1/ až 4/ požadovať, že mali ako kupujúci predvídať a zistiť, že ich príbuzný U. H. má nejaký ručiteľský záväzok, či za tento záväzok bude v konečnom dôsledku niesť zodpovednosť on ako ručiteľ, resp. môže z titulu ručenia z ručiteľského záväzku ukracovať pri odplatných prevodoch svojho veriteľa a napokon, či dohodnuté výšky kúpnej ceny za nehnuteľnosti v kat. území H. a kat. území Q. vybočujú z rámca obvyklých cien nehnuteľností. V rámci skúmania celého stavu je povinnosťou súdu podrobne sa oboznámiť s rodinnými pomermi účastníkov. Uvedené pomery majú podstatný vplyv na posúdenie otázky, či odporcovia 1/ až 4/ mohli z vonkajších prejavov a zo správania U. H. zistiť, že tento je ohrozený ručiteľským záväzkom a jeho úkony môžu ukracovať veriteľov. Boli toho názoru, že neboli splnené zákonné podmienky pre prijatie záveru, že dlžníkove úkony ukracujú samotného navrhovateľa a ani že odporcovia 1/ až 4/ mali pri náležitej starostlivosti tento úmysel prevodcu poznať. Okresný súd nevenoval pozornosť vyhodnoteniu už prvej podmienky nevyhnutnej pre vyhovenie návrhu, t.j. či vôbec uvedenými úkonmi došlo k ukráteniu navrhovateľa ako veriteľa. U. H. z kúpnych zmlúv získal finančné plnenie od odporcov 1/, 2/ v sume, ktorá podstatne prevýšila obvyklú cenu pôvodnej nehnuteľnosti a ako potvrdil samotný U. H., tieto finančné prostriedky použil aj na vyrovnanie svojho dlhu voči hlavnému dlžníkovi, t.j. spoločnosti Slovfornet, s.r.o.. V čom došlo k zmenšeniu majetku U. H., v danom prípade súd už vo svojom rozhodnutí bližšie neuviedol. Podobne aj v prípade prevodu nehnuteľností v kat. území Q. odporcovia 3/, 4/ zaplatili navrhovateľovi (odvolatelia zrejme mali na mysli U. H. - poznámka odvolacieho súdu) na kúpnu cenu 50.000,- eur formou zápočtu ich pohľadávky, ktorú nikto nespochybnil a tiež podľa dohody prevzali splácanie hypotekárneho úveru za U. H. vo výške približne 50.000,- eur. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o neprimerane nízkej kúpnej cene. Z pôžičky 50.000,- eur U. H. mal tiež použiť časť na úhradu svojho dlhu voči hlavnému dlžníkovi navrhovateľa, t.j. voči spoločnosti Slovfornet, s.r.o.. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že prevodmi došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa U. H., navrhovateľ napokon ani nedokázal v konaní uviesť, v akom rozsahu očakával výnos z majetku U. H. pri prebiehajúcej exekúcii. Za nesprávny považovali aj záver okresného súdu, že pri uzavieraní kúpnych zmlúv s U. H. odporcovia 1/ až 4/ nevynaložili žiadnu starostlivosť spoznať úmysel a pohnútky prevodcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z vonkajších prejavov správania sa U. H. nebolo vôbec možné vydedukovať, že má ručiteľský vzťah voči navrhovateľovi, ktorý by sa mal negatívne prejaviť vo vzťahu k prevodu nehnuteľností. O existencii tohto síce U. H. vedel, ale ako uviedol, po úplnom splatení svojich dlhov voči spoločnosti Slovfornet, s.r.o. to považoval za vybavené. Teda, ak uvedené považoval za vybavené U. H., je logické, že ani náznakom o tomto vzťahu nehovoril s odporcami. Pri vyhodnotení rodinných pomerov účastníkov súd neprihliadol na to, že s rodinou U. H. mali vážne narušené vzťahy, najmä odporcovia 1/, 2/. Tieto narušené vzťahy a neoprávnené stavebné úpravy

U. H. na nehnuteľnostiach v kat. území H. spôsobili, že prevod neinicioval U. H., ale odporca 1/. Za logickú považovali aj pohnútku U. H. previesť nehnuteľnosti odporcom 3/, 4/, nakoľko im U. H. nedokázal v dohodnutej dobe splatiť pôžičku. Uvažovať o osobe prevodcu ako o dlžníkovi, ktorý ukracuje svojich veriteľov, odporcovia 1/ až 4/ vôbec nemohli, lebo o jeho ručiteľskom záväzku sa v rodine nič nevedelo, pričom U. H. vlastnil dve firmy, mal tri autá, mal množstvo objednávok, chodil na dovolenky, chcel stavať rodinný dom a podobne. Skutočnosť, že U. H. mal hypotekárne úvery, podľa názoru odvolateľov nemôže vyvolať pochybnosti o jeho dobrých finančných pomeroch. Pokiaľ odporcovia 1/, 2/ navštívili U. H. v jeho rodinnom dome pri príležitostí sv. prijímania ich syna, touto návštevou si plnili len zdvorilostnú povinnosť, a to opätovať finančný dar synovi U. H., lebo tento prv obdobne poskytol pri totožnej príležitosti finančný dar ich dieťaťu. Okresný súd opomenul vyhodnotiť aj vyjadrenie svedkyne Y. H., že bola svedkom fyzického stretu medzi jej manželom a Ing. Y. H., čo úplne vyvracia správnosť záveru súdu o dobrých bratských vzťahoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ až 4/ uviedol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania zaujal správny právny názor a vo veci aj správne rozhodol. Odvolal sa na závery vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ), podľa potvrdil, pretože je v napadnutých výrokoch vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

S prihliadnutím na odvolacie námietky odporcov 1/ až 4/ a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ďalej uvádza:

Medzi účastníkmi nebola sporná otázka aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov sporu, ani skutočnosť, že navrhovateľ mal na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu vymáhateľnú pohľadávku aj voči U. H., ktorý ako jeden z viacerých ručiteľov pristúpil k záväzku hlavného dlžníka - Slovfornet, s.r.o. voči navrhovateľovi. Spornou nebola ani skutočnosť, že hlavný dlžník - Slovfornet, s.r.o. svoj dlh navrhovateľovi včas a riadne neplnil a nakoniec ani skutočnosť, že ku dňu začatia exekúcie č. EX 710/2010, t.j. ku dňu 3.11.2010 tento dlh dosiahol výšku 142.650,17 eur s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ U. H. bol ručiteľom za uvedený dlh hlavného dlžníka, navrhovateľ ako veriteľ bol za podmienok uvedených v ust. oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil hlavný dlžník, ale i právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zaviazaní zákonom uspokojiť pohľadávku veriteľa (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 1.9.2006). Odvolací súd v tomto smere zároveň poznamenáva, že vyššie uvedené skutočnosti (ktoré neboli medzi účastníkmi sporné), nakoniec neboli ani predmetom odvolacích námietok odporcov 1/ až 4/.

Podstatou odvolacích námietok odvolateľov boli najmä námietky, že nevedeli o ručiteľskom záväzku dlžníka U. H., že menovaný vo vzťahu k nim vystupoval ako situovaný podnikateľ, že neboli splnené podmienky pre prijatie záveru, že dlžníkove úkony ukracovali veriteľa a že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka U. H. ukrátiť veriteľa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že tieto námietky nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o právny úkon, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (skutočnosť, že o takýto vzťah medzi dlžníkom U. H. a odporcami 1/ až 4/ išlo, nebola medzi účastníkmi sporná), zákon ( ) predpokladá, že ten, v prospech koho bol úkon urobený (odporca) o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedel, ibaže preukáže, že v čase právneho úkonu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Dlžníkova blízka osoba sa v zmysle vyššie uvedeného môže ubrániť odporovacej žalobe len vtedy, ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Úspešná obrana blízkej osoby teda spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedela, resp. nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a zároveň preukázaní toho, že o tomto úmysle nemohla vedieť i napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k poznaniu úmyslu dlžníka a že išlo o starostlivosť náležitú.

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznala. Ust. teda od blízkej osoby vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch, ktoré urobí s dlžníkom, presvedčila, že tieto úkony veriteľa neukracujú. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

V prejednávanej veci, ako už bolo zistené prvostupňovým súdom, odporcovia 1/ až 4/ v podstate len tvrdili to, že o ručiteľskom záväzku dlžníka U. H. voči navrhovateľovi nevedeli a nakoľko menovaný voči nim vystupoval ako dobre situovaný podnikateľ, nemali pochybnosti o jeho dobrých finančných pomeroch. Odporcovia 1/ až 4/ (čo je podstatné) nepreukázali a v podstate ani netvrdili, že v čase vykonania právnych úkonov, t.j. v čase uzavretia kúpnych zmlúv, vykonali určitú činnosť (aktivitu) tým smerom, aby poznali, že im blízka osoba má úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Pre úspešnú obranu proti odporovacej žalobe nestačí, že sa blízka osoba nezaujímala o podnikateľské a pracovné aktivity dlžníka (ako to uviedol odporca 1/ na pojednávaní dňa 20.7.2011), resp. že sa blízka osoba nezaujímala o záväzky dlžníka (ako to uviedla odporkyňa 4/ na tom istom pojednávaní).

Pokiaľ odvolatelia namietali, že neboli naplnené zákonné podmienky pre prijatie záveru, že dlžníkove úkony ukracovali samotného navrhovateľa, resp. si položili otázku, či vôbec úkonmi dlžníka U. H. došlo k ukráteniu navrhovateľa, odvolací súd tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné.

Dlžník U. H. vo svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 24.8.2011 uviedol, že v súčasnej dobe žiadne úspory nemá a peniaze z odpredaja domu v H. použil pre rodinu a na podnikanie. Ako je už konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku, dlžník U. H. iný nehnuteľný majetok ako ten, ktorý odpredal odporcom 1/ až 4/, nevlastní a podľa potvrdenia dopravného inšpektorátu nevlastní žiadne motorové vozidlá. Z písomnej výzvy navrhovateľa zo dňa 19.1.2010 (ktorú U. H. prevzal dňa 21.1.2010) označený dlžník bol ako ručiteľ vyzvaný na uspokojenie záväzku voči navrhovateľovi s upozornením na možnú exekúciu. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -80 zo dňa 31.1.2011 bolo konkurzné konanie voči hlavnému dlžníkovi Slovfornet, s.r.o. zastavené pre nedostatok majetku označenej obchodnej spoločnosti, keď z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že konkurzné konanie začalo dňa 2.11.2010. Spoločnosť Slovfornet, s.r.o. (ktorej spoločníkom a konateľom bol Ing. P. H. - brat ručiteľa a dlžníka U. H.) bola ku dňu 31.8.2011 z obchodného registra vymazaná. Dlžník U. H. s manželkou previedli nehnuteľnosti v kat. území H. na odporcov 1/, 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2010, t.j. po začatí konkurzného konania na spoločnosť Slovfornet, s.r.o. a zároveň i po podaní návrhu na začatie exekúcie aj voči nemu, ktorá exekúcia podľa spisu č. EX 710/2010 začala dňa 3.11.2010. Na odporcov 3/, 4/ boli dlžníkom a jeho manželkou prevedené nehnuteľnosti v kat. území Q. dňa 19.1.2011, t.j. dva dni pred tým, ako bolo dlžníkovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie a viac ako jeden mesiac pred tým, ako toto upovedomenie bolo doručené jeho spoludlžníkom Ing. P. H. a Ing. U. D. (ktorým bolo upovedomenie doručené už dňa 14.12.2010). Za uvedeného skutkového stavu možno potom aj podľa odvolacieho súdu bez dôvodnej pochybnosti uzavrieť, že na strane dlžníka U. H. existoval v čase uzavretia obidvoch kúpnych zmlúv úmysel ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov potom neobstojí ani námietka odporcov 1/ až 4/, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že prevodmi, t.j. kúpnymi zmluvami, došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa U. H..

Nakoľko okresný súd náležitým spôsobom odôvodnil aj to, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dokazovanie (v tomto smere sa odvolací súd s dôvodmi okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje), odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko si okresný súd postupom podľa vymienil rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách odvolacieho konania teda rozhodne prvostupňový súd ( ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.