Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/34/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: M.C.D., spol. s r.o., Piaristická 25, Nitra, IČO: 36543322, zastúpeného JUDr. Tomášom Gogom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X/XXXX, J., obchodné meno S. C. B - K., X. C. - právny nástupca, so sídlom Petržalská 5/1632, Kežmarok, IČO: 33880425, zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, o zaplatenie 33.193,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.12.2011 pod č.k.

- 212, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Kežmarok rozsudkom pod č.k. - 212 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 16.5.2007 domáhal sa zaplatenia zmluvnej pokuty 1.000.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania 9 % ročne od 8.5.2007 do zaplatenia proti pôvodne žalovanému podnikateľovi S. C. B - MAX. Žalobca získal pohľadávku od obchodnej spoločnosti M-C-H spol. s r.o., Jelšava. Pohľadávka vznikla z uzavretej nájomnej zmluvy medzi postupcom ako prenajímateľom a pôvodným žalovaným ako nájomcom, týkajúcej sa prenájmu pekárne na ulici N. v J.. Podľa článku VII. tejto zmluvy, zmluvné strany si dohodli platenie zmluvnej pokuty, ak dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodu subjektívneho zavinenia nájomcu, a to vo výške 1.000.000,- Sk. Nájomný pomer skončil výpoveďou z dôvodu neplatenia nájomného riadne a včas. Výpoveď došla nájomcovi 18.2.2005, kedy žalovaný prenajaté priestory vypratal.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobca postúpil pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty obchodnej spoločnosti RENO-STAV, s.r.o., Košice. Tá bola predmetom súdneho konania sp. zn. , schváleného súdnym zmierom. Je toho názoru, že medzi zmluvnými stranami došlo k vyporiadaniu všetkých nárokov z nájomnej zmluvy, vrátane nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pôvodný nájom bol dojednaný na 10 rokov, z toho 9 rokov neboli problémy. V máji 2004 prestal platiť nájomné z dôvodu, že po vstupe Slovenskej republiky do EÚ v dôsledku nových smerníc EÚ, týkajúcich sa požiadaviek na hygienické a technické vybavenie prevádzky, investoval značné finančné prostriedky do úpravy priestorov. Pôvodne bola ústna dohoda, že tieto investície sa zohľadnia v nájomnom. Žalobca túto dohodu nerešpektoval. Žiadal doplatenie nájomného a nájomné vypovedal.

Pôvodný žalovaný S. C. v priebehu súdneho konania zomrel dňa 30.3.2009. Súd zistil, že majetok, ktorý tvorí majetkovú podstatu živnosti nebohého poručiteľa, nadobudla v celosti jeho manželka X. C., s ktorou súd podľa ďalej pokračoval v súdnom konaní ako so žalovanou. Žalovaná zotrvala na doterajšej argumentácii svojho právneho predchodcu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Pri hodnotení nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd vychádzal z , , že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok na plnenie zmluvnej povinnosti a platí sa pri nesplnení, resp. porušení povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Platenie zmluvnej pokuty vyplýva z článku IV. nájomnej zmluvy.

Z hľadiska dojednania zmluvnej pokuty súd vychádzal z , že neplatný je právny úkon, ktorý svojím účelom a obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pri hodnotení článku VII. zmluvy súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. , kde sa uvádza, že „ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je napríklad predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Účinnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnenú pochybnosť o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu.“ Súd zvažoval, či obsah dojednania zmluvnej pokuty je určitý a či nie je možné ho odstrániť využitím výkladu a výkladových pravidiel podľa , podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Článok VII. nájomnej zmluvy hovorí o subjektívnom zavinení pri skončení nájomného vzťahu. Príčina, ktorá viedla k ukončeniu nájmu, spočívala v porušení povinnosti nájomcu platiť nájomné včas a riadne. V súvislosti s výkonom práva nie je možné hovoriť o subjektívnom zavinení.

Ukončenie nájomného vzťahu nie je porušením zmluvnej povinnosti. Ak si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad ukončenia nájmu, takáto dohoda nespĺňa základný predpoklad požadovaný zákonom, t.j. neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje pre jej rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia za absolútne neplatnú. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti nájomcu

platiť nájomné riadne a včas. Takýto záver z jazykového prejavu strán nevyplýva. Pokiaľ strany mali záujem porušenie zmluvy sankcionovať zmluvnou pokutou, mali možnosť to dostatočne určite v dohode vyjadriť. Zmluvné strany rozdielne interpretujú dojednanie o subjektívnom zavinení nájomcu na skončení nájmu, takže je dôvodná pochybnosť o určitosti obsahu s poukazom na . Z tohto dôvodu dojednania o zmluvnej pokute považuje za neplatné. Žalobca zavinenie vidí v porušení povinnosti nájomcu platiť nájomné riadne a včas. Žalovaný poukázal na povinnosť udržiavať stav pekárne v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Po vstupe do EÚ mu to ukladal aj , čo následne spôsobilo neschopnosť platiť riadne a včas nájomné. Preto nárok žalobcu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa , kde úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania. Keďže si náhradu trov konania nežiadala a je to návrhové konanie, súd úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žalovaný neplatením nájomného subjektívne zavinil ukončenie nájomného vzťahu. Jedná sa o porušenie zmluvnej povinnosti, pričom zmluvná pokuta nebola viazaná len na povinnosť platenia nájomného riadne a včas. Samotné dojednanie zmluvnej pokuty je dostatočne určité pre zmluvné strany. Prejav vôle sa má vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak bol tento úmysel strane, ktorej je prejav určený, známy alebo jej musel byť známy ( 13/1991 Zb.). Význam vôle sa uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Prejav vôle sa tak vykladá podľa významu, ktorému spravidla prikladá osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Bola tu vôľa účastníkov - podnikateľov pri dojednaní zmluvnej pokuty, že ak nájomca subjektívne zaviní ukončenie zmluvného vzťahu, je povinný zmluvnú pokutu uhradiť. Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu žalobcu.

Žalovaná navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Nájomný vzťah nebol ukončený zavinením nájomcu, ale vypovedaním nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa. Sám prenajímateľ porušoval všetky povinnosti, ktoré súviseli s prenajatou nehnuteľnosťou, keďže nezabezpečil podmienky prevádzkovania v súlade so zákonom a požiadavkou EÚ na prevádzku pekárne po vstupe Slovenska do EÚ.

Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že bude hodnotiť dojednanie zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov. Samotný nájomný vzťah podnikateľov sa riadi občianskym právnym predpisom. Pri nájme neplatia predpisy .

Žalobca trval na tom, že výška zmluvnej pokuty je primeraná.

Podľa zástupcu žalovanej, subjektívne zavinenie nie je možné vyvodiť z neplatenia nájomného, ak bola dohoda s prenajímateľom, že bude znášať náklady na opravu prenajatých priestorov. Ak to urobí nájomca, bude sa to kompenzovať na nájomnom. Podľa zástupcu žalobcu, problém náhrady nákladov za úpravu priestorov nie je predmetom tohto konania. Žalovaná si môže uplatniť osobitný nárok v samostatnej žalobe.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetom nároku žalobcu je zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je upravená v Nájomnej zmluve zo dňa 31.8.1995, uzavretej medzi pôvodným prenajímateľom - obchodnou spoločnosťou MIREVJANA, spol. s r.o., Kežmarok, a nájomcom S. C., obchodné meno S. C. B - MAX, Kežmarok, predmetom ktorej boli priestory pekárne na ulici N. č. XX, J.. Nájomné bolo dohodnuté mesačne vo výške 2.600,- DM (nemeckých mariek v prepočte na Sk v kurze platnom v deň splatnosti), s tým, že nájomné je povinný nájomca uhrádzať mesačne na základe tejto zmluvy do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. V prípade omeškania so splatením nájomného je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. V článku VII. - Zmluvná pokuta si zmluvné strany dohodli, že zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,- Sk je povinný zaplatiť nájomca vždy, a to v prípade, ak dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodu jeho subjektívneho zavinenia. V bode II. - Doba nájmu a zánik sa uvádza, že zanikne písomnou dohodou, výpoveďou z dôvodov uvedených v , stratou podnikateľského oprávnenia nájomcu alebo prenajímateľa, pre porušenie zmluvných povinností a právnych predpisov, s tým, že výpovedná lehota je tri mesiace odo dňa doručenia výpovede, alebo uplynutím dohodnutej doby.

Prenajímateľ vypovedal nájomnú zmluvu listom zo dňa 15.11.2004 z dôvodu meškania a neplatenia nájomného za mesiace september a október 2004. Podľa žalobcu, došlo k ukončeniu nájomného pomeru ku dňu 18.2.2005, kedy zo strany nájomcu boli uvoľnené prenajaté priestory. Prvou otázkou, ktorú posúdil odvolací súd, je otázka, či došlo k platnému dojednaniu platenia zmluvnej pokuty, pretože podľa okresného súdu subjektívne zavinenie ako predpoklad zaplatenia zmluvnej pokuty je dojednaním neurčitým. Je potrebné poukázať na to, že ak účastníci uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov

podľa , kde v je uvedené, že ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne-záväzným predpisom, určí sa dohodou. Podľa zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára. Každá nájomná zmluva predpokladá, že ak dochádza k odovzdaniu nebytových priestorov na užívanie inému formou nájomnej zmluvy, predpokladá sa platenie nájomného v dohodnutej dobe a výške. To si účastníci dohodli s tým, že nájomné malo byť platené do piateho dňa nasledujúceho mesiaca vo výške 2.600,- DM (v prepočte na Sk v kurze platnom v deň splatnosti). Nájomný pomer bol na dobu určitú, a to 10 rokov od podpísania zmluvy. Zmluva bola podpísaná 31.8.1995, takže nájomný pomer mal skončiť 31.8.2005. Podľa súdu prvého stupňa, dojednanie zmluvnej pokuty je neurčité, pretože subjektívne zavinenie nie je porušením právnej povinnosti, podľa ktorej je možné podľa požadovať platenie zmluvnej pokuty. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné konštatovať, že nie je určito vymedzené porušenie povinnosti vo forme subjektívneho zavinenia, pretože podľa bodu II. - Doba prenájmu a zánik zmluvy sa jasne uvádza, že dôvodom zániku zmluvy je podľa písmena b/ výpoveď z dôvodov uvedených v zákona č. 116, ktorý v odseku 2 uvádza, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu, uzavretú na určitý čas, pred uplynutím času, ak b/ nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením

nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Porušenie zmluvnej povinnosti je s odkazom na § 9 zákona č. 116. Neplatenie nájomného je vždy zavinením nájomcu, pretože ten ho má podľa nájomnej zmluvy zaplatiť do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Nájomca má nájsť taký spôsob, aby prenajímateľ nájomné dostal do dispozície do piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak túto povinnosť nájomca nesplní, je to jeho subjektívne zavinenie, t.j. porušenie povinnosti zo zmluvy na strane nájomcu. Preto odvolací súd je toho názoru, že porušenie povinnosti, za ktoré je možné žiadať zmluvnú pokutu, je vymedzené určito, a teda subjektívne zavinenie v kontexte zániku zmluvy v spojení s § 9 zákona č. 116 dáva možnosť účtovať zmluvnú pokutu za to, že došlo k ukončeniu nájomného pomeru pre neplatenie nájomného.

Odvolací súd poukazuje na to, či je možné poskytnúť právnu ochranu zmluvnej pokute vo výške 1.000.000,- Sk. Zmluvná pokuta má zabezpečovať zmluvné povinnosti. Je otázne, či tak vysoká zmluvná pokuta zodpovedá hodnote zabezpečovaného záväzku, v danom prípade neplateniu nájomného za 2 mesiace (september, október 2004). Ak zmluvný vzťah bol ukončený vyprataním nebytových priestorov 18.2.2005 a nájomný pomer sa mal ukončiť pri riadnom plnení zmluvného vzťahu 31.8.2005, prenajímateľovi ušlo nájomného zhruba za 6,5 mesiaca. Je to asi 16.900,- DM. Ak bol kurz nemeckej marky v roku 2005 v priemere 20,530 Sk za 1 marku, nájomné pri riadnom ukončení nájmu k 31.8.2005 predstavovalo by čiastku 346.957,- Sk. Platenie zmluvnej pokuty 1.000.000,- Sk k výške nájomného, o ktoré prišiel prenajímateľ vo výške 346.957,- Sk, by predstavovalo určitý výrazný nepomer medzi hodnotou zabezpečovaného záväzku nájomného a dohodnutou zmluvnou pokutou. Preto je otázne, či dojednanie tak vysokej zmluvnej pokuty je možné chrániť z hľadiska dobrých mravov podľa , že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v priebehu súdneho konania pôvodne žalovaný S. C. zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve, nebohý mal troch dedičov, a to manželku X. C., dcéru C. C. a syna K. C.. Aj keď podľa dedičského rozhodnutia došlo k uzavretiu dohody, že majetok, ktorý tvorí majetkovú podstatu živnosti poručiteľa, vykonávanej v jeho firme s obchodným menom S. C. B - MAX, nadobúda X. C., je potrebné vychádzať z toho, že z hľadiska dedičského práva podľa , v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Prevzatie živnosti nie je zodpovednosťou dediča. Pri posúdení nárokov voči poručiteľovým dedičom je možné riešiť zodpovednosť a platenie zmluvnej pokuty podľa pomerov na majetku, ktorý dedičia dedia s tým, že každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak by X. C. bola osobou, ktorá prevzala živnosť po nebohom manželovi, nič to nemení na tom, že zodpovednosť dedičov je podľa pomerov, ktoré na nich pripadnú v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi. Preto aj zodpovednosť už žalovanej X. C. sa má riešiť podľa jej podielu na prípadne prisúdenej povinnosti platiť zmluvnú pokutu.

Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci vychádzal z iného posúdenia neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty, kde odvolací súd je toho názoru, že došlo k platnému dojednaniu platenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, je potrebné prihliadať na dobré mravy a hodnotu zabezpečeného záväzku zmluvnou pokutou, resp. podielu X. C. na platení zmluvnej pokuty, bolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.