Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-193-2012.pdf
PDF · 73.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom vo veci starostlivosti o maloletú Z. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov K. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. Z. XX a M. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, o návrhu matky na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
I. Súd maloletú Z. Č., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na maloletú Z. Č., nar. XX. XX. XXXX pravidelným mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku so splatnosťou výživného vždy do 25-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa svojim návrhom zo dňa 01. 10. 2012 sa domáhala na súde, aby zveril maloletú Z. Č.Ň., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti, otca dieťaťa zaviazal prispievať na maloletú pravidelným mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa so splatnosťou výživného vždy do 25. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k jej rukám. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú, ani neboli manželia, pričom nežijú ani v spoločnej domácnosti. Od narodenia dieťaťa všetky jeho potreby zabezpečuje sama. Otec dieťaťa neprejavuje žiadny záujem o dieťa. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči P. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa nachádza v jej osobnej starostlivosti. Zdravotný stav maloletej Z. je dobrý. Zárobkové a majetkové pomery otca dieťaťa nie sú jej známe. Na pojednávaní dňa 31. 10. 2012 ďalej uviedla, že býva spolu s rodičmi v rodinnom dome v Obci A.. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľom B. C., ktorý sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti.
Otec dieťaťa sa pojednávania dňa 31. 10. 2012 nezúčastnil. Predvolanie na pojednávanie mal vykázané doručenkou zo dňa 22. 10. 2012. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa žiadal návrhu matky dieťaťa vyhovieť, keďže ho považoval za súladný so záujmami maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš z 18. 10. 2012 na
matku dieťaťa, správou o povesti na matku dieťaťa od Obce Nová Ves, oznámením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Veľký Krtíš z 19. 10. 2012 na matku dieťaťa, správou Sociálnej poisťovne pobočky Veľký Krtíš z 22. 10. 2012 na matku dieťaťa a oznámením Obce Ostrovany z 29. 10. 2012 na otca dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Predmetom konania bol návrh matky dieťaťa na zverenie maloletej Z. Č., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti a určenie minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka sa o maloletú osobne a trvale stará. Otec dieťaťa nejaví žiadny záujem o výchovu a starostlivosť maloletej. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky dieťaťa vyhovieť. Súd považoval návrh matky dieťaťa za dôvodný a zákonný, preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a otca dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na maloletú pravidelným mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku so splatnosťou výživného vždy do 25. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
K uvedenému sa žiada pripomenúť, že od 01. 07. 2012 je účinné Opatrenie Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 181/2012, podľa ktorého minimálna zákonná vyživovacia povinnosť každého rodiča činí 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo predstavuje 26,64 Eur. Takéto výživné je povinný platiť otec na maloletú Z. Č., nar. XX. XX. XXXX v zmysle tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo odvolania neprináleží matke dieťaťa a kolíznemu opatrovníkovi, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok výslovne vzdali práva odvolania voči súdu, voči všetkým vyhláseným výrokom súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.