Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/87/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. O. F., nar. XX.X.XXXX a 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: L. F., nar. X.XX.XXXX, bytom G., T. G. 7, t.č. G., I. XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Trnava, Hlavná 23 a otca: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., T. G. 7, t.č. T. G. XX, G., zastúpeného advokátom: JUDr. Dagmar Hornáková, Sereď, A. Hlinku 3044, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 20. júna 2012, č.k. -108, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd upravil jej styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnená sa s nimi stretávať každý párny víkend v kalendárnom roku, vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá pred bydliskom otca. Otec je povinný maloleté deti na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste matke odovzdať. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil použitím vecne tým, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo doposiaľ nebolo rozvedené a v konaní o rozvod manželstva bude pribratý znalec. Práve znaleckým dokazovaním budú zisťované vzťahy rodičov maloletých detí, vplyv cudzieho prostredia a ďalšieho vzťahu matky na vývoj maloletých detí. Predbežným opatrením už boli dočasne upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom, bol upravený i styk matky s deťmi. Cieľom predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov, keď nie je možné pred rozhodnutím o takomto návrhu vykonať komplexné dokazovanie. Komplexné dokazovanie je však v danom prípade žiaduce a bude vykonané v konaní o rozvod manželstva a nie je možné ho vykonať pred nariadením predbežného opatrenia vzhľadom na zákonnú lehotu. Práve s prihliadnutím na potreby a záujmy maloletých detí je potrebné znaleckým dokazovaním skúmať do akej miery môže nové prostredie, v ktorom žije matka, pozitívne alebo negatívne ovplyvniť zdravý vývoj maloletých detí. Pre maloleté deti sa aktuálne javí vhodnejšie zotrvať v prostredí, v ktorom vyrastali, a v súčasnej dobe nie je možné posúdiť, či úprava styku na obdobie celých víkendov, tak ako to žiada matka, by mala na vývoj maloletých detí pozitívny vplyv. Styk matky s deťmi je dočasne primerane upravený a neobstojí námietka matky, že súd pri rozhodovaní o ňom nepredvídal dĺžku konania a oddialenie rozhodnutia vo veci o rozvode manželstva nariadením znaleckého dokazovania. Matka má vytvorený priestor na udržiavanie citových a vývinových väzieb s maloletými. Samotné narušenie rodinných vzťahov má nepochybne vplyv na psychiku detí, matka býva v cudzom prostredí, na ktoré deti objektívne ešte nemôžu byť aklimatizované, a naviac matka býva i s novým partnerom. Sú to pre maloleté deti nové skutočnosti, s ktorými sa musia primerane ich veku vyrovnať, v určitom časovom období tak, aby ich vývoj nebol narušený. Od rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia neboli zistené také skutočnosti, ktoré by

naznačovali trvalejšiu zmenu pomerov a vyžadovali by zmenu i tak dočasnej úpravy pomerov. Z týchto dôvodov potom návrh považujúc za nedôvodný a neopodstatnený, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodne, že je oprávnená stýkať sa s maloletou O. a maloletým F., každý párny víkend v kalendárnom roku, od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Poukázala na to, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je v súlade so zákonom a ustálenou praxou súdov v obdobných veciach a jeho dôvody sú nesprávne, keď vychádzajú buď z úplne nepravdivých dôkazne nepodložených, alebo jednostranne interpretovaných skutočností. Zdôraznila, že tvrdenie, že žije s novým partnerom nie je pravdivé a súd prvého stupňa pre toto svoje tvrdenie nemá žiadny dôkaz. Na prenajatom byte na ulici I. XX v G. žije sama, bez priateľa, hoci túto známosť nepopiera, stretávajú sa a navštevujú sa sporadicky, pričom donedávna tam bývala s maloletým F.. Rovnako považuje za nedôvodné konštatovanie, že pobyt detí v jej novej domácnosti môže narušiť ich zdravý vývoj. Nazdáva sa, že tento názor súdu sa vytvoril pod vplyvom fotodokumentácie, ktorú nelegálne získal a predložil otec detí súdu, pretože žiadne iné skutočnosti nemohli vyvolať akékoľvek podozrenie, že by jej starostlivosť o deti bola nejakým spôsobom negatívne vplývajúca na deti a pobyt detí v jej byte predstavoval potencionálnu hrozbu pre vývoj detí. Naopak, fakty nachádzajúce sa v spise potvrdzujú, že styk detí s ňou nemá na deti predovšetkým na maloletého F., nijakým spôsobom negatívny dopad. Maloletý F. strávil s ňou v jej novej domácnosti viac ako dva mesiace, teda prevažnú časť doby odo dňa, kedy odišla zo spoločnej domácnosti a akékoľvek spochybňovanie vhodnosti a nezávadnosti výchovného prostredia u nej, je nedôvodné. Poukázala na to, že keď jej prišla výzva zo súdu na vrátenie maloletého F. otcovi, bola ochotná v záujme detí vrátiť sa do spoločnej domácnosti s otcom detí, ktorý je stále ešte jej manželom, ale otec detí ju rázne odmietol pustiť do bytu a privolanej policajnej hliadke predložil nájomnú zmluvu, kde figuruje ako nájomca už len on. V dôsledku takejto okolnosti bola nútená byt opustiť, nakoľko nemá k nemu žiadne oprávnenie. Práve skutočnosť, že maloleté deti sú dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca, môže negatívne ovplyvniť ich zdravý duševný vývoj. Správanie sa maloletej O., a aj jej školský prospech sa v poslednom období výrazne zhoršilo. Dcéra dostáva poznámky, kde sa učitelia sťažujú na jej arogantné správanie, nezáujem o vyučovanie, nepozornosť a únavu. Ako zistila, dcéra dlho do noci komunikuje prostredníctvom sms správ so svojím priateľom a toto časté ponocovanie je príčinou jej školských problémov. Otec detí, majúci deti vo výlučnej starostlivosti zrejme zanedbáva riadnu starostlivosť o deti a dohľad nad nimi. Súd prvého stupňa tiež žiadnym spôsobom nereflektoval na skutočnosť, ktorá vyšla dokazovaním najavo, že otec maloletých tieto ovplyvňuje a zaťahuje neprimeraným spôsobom do ich manželských konfliktov a s dcérou rozoberá danú situáciu. Je názoru, že práve v záujme zdravého duševného vývoja a výchovy detí je potrebné, aby sa s ňou stretávali častejšie len ako tri hodiny do týždňa, aby aj ona mohla uplatňovať aspoň čiastočne, svoje zákonné právo na výchovu detí. Zdôraznila, že podľa ustálenej súdnej praxe vyšších súdov, vrátane Krajského súdu Trnava, je obvyklé, že v prípade rozhodovania o styku toho rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, sa predbežným opatrením upravuje tzv. bežný styk (pravidelný styk mimo rámca prázdnin, či sviatkov), pričom súdy pri neexistencii objektívnej prekážky na strane druhého rodiča, tomuto priznávajú právo s deťmi sa stretávať aspoň v rozsahu každého druhého víkendu, t.j. od piatku do nedele, eventuálne od soboty do nedele. Pritom poukázala na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Trnave. Vzhľadom na uvedenú judikatúru má za to, že i v jej prípade niet zákonnej prekážky na takúto úpravu, a preto opätovne žiadala upraviť jej dočasný styk s deťmi rovnakým spôsobom, tzn. každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod.

Kolízny opatrovník a otec detí odvolanie nepodali. Podali však písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu.

Otec detí v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právnej zástupkyne navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal ako prvý on, pričom jeho návrhu bolo vyhovené prvostupňovým súdom, uznesením zo dňa 5.3.2012 č.k. , ktoré bolo zmenené v jeho prospech Krajským súdom v Trnave, uznesením zo dňa 29.5.2012 č.k. , ktorým vlastne súd nariadil, aby matka mu odovzdala maloletého F.. Stotožňuje sa s dôvodmi súvisiacimi so zamietnutím návrhu matky prvostupňovým súdom a jeho právnymi závermi a skutkovými zisteniami. Zastáva názor, že širšia úprava styku s maloletými deťmi, teda v takej miere v akej to navrhuje matka, by narušila stabilitu vývoja maloletých detí, pričom maloleté

deti nie sú aklimatizované na prostredie, v ktorom matka maloletých detí žije. Ani matka svojím konaním nevytvára pocit stabilizovaného rodinného prostredia. Zapiera, že žije v spoločnej domácnosti s iným mužom, hoci túto skutočnosť môžu vyvrátiť i samotné maloleté deti, ktoré počas stykov s matkou videli v jej byte, že jej priateľ prišiel do bytu ako domov a tak sa tu i správal. Maloletej O. sa nepáčila prítomnosť priateľa matky a preto povedala matke, aby si vybrala či chce byť so svojimi deťmi alebo so svojim priateľom, na čo sa matka ohradila, že jej priateľ u nej býva a či si myslí, že s ním kvôli nej ukončí svoj vzťah. Nakoniec však priateľ matky z bytu počas styku matky s deťmi sa dočasne vzdialil. Aj samotný maloletý F. rozprával otcovi aký ujo v minulosti s nimi žil v byte s mamou a čo s maminou robili. V ďalšom poukázal na to, že medzi ním a priateľom matky sa odohral konflikt, pri ktorom priateľ matky, v noci pred bytovkou, kde otec s maloletými deťmi býva, napadol otca detí a surovo ho začal biť a kopať, ktorú skutočnosť videla aj maloletá O.. Matka detí sa tomuto útoku prizerala a slovne podporovala svojho priateľa, aby otca detí bil. Vec je v súčasnosti riešená pred OR PZ Trnava pod ČVS: ORP-P-OO- TT-1106/2012. Aj takýto nevhodný spôsob riešenia veci má nepriaznivý vplyv na vzťah detí voči matke. Čo sa týka maloletej O., táto si zlepšila svoj prospech v škole oproti obdobiu, keď s ním matka ešte žila v spoločnej domácnosti a svoje aktivity maloletá rozšírila o ďalší šport, ktorým je karate. Maloletý F. začal hrávať tenis. Otec je v pravidelnom kontakte s učiteľmi detí a pravidelne sa zaujíma o ich správanie a prospech. Preto v tomto smere tvrdenia matky, že chovanie a prospech maloletej O. sa zhoršilo, nie je pravdivé. Správu, ktorú podal kolízny opatrovník 5.4.2012 otec napadol, nakoľko bol svedkom toho, že osoba, ktorá správu vypracúvala, komunikovala s právnym zástupcom matky a teda sú dôvodné pochybnosti o objektivite posudzovanej veci. Aj z tohto dôvodu otec detí v základnom konaní žiadal, aby znalecké dokazovanie ohľadom úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode, bolo v rozvodovom konaní vykonané znalcom z iného okresu, ako je okres Trnava. Toto znalecké dokazovanie by s definitívnou platnosťou malo vyriešiť vzťahy, resp. práva a povinnosti rodičov voči maloletým deťom. Na základe týchto skutočností je názoru, že doterajší styk matky s maloletými deťmi je postačujúci a nie je dôvod ho rozširovať nad rámec právoplatného rozhodnutia vydaného v tejto veci. Toto vyjadrenie následne doplnil ďalším podaním, že medzičasom zistil, že matka ovplyvňuje dcéru proti jeho rodičom a rodine jeho brata, syna zase citovo vydiera a tento sa vracia z návštev od matky rozrušený. Dodatočne zistil, že mal F. sa spoločne kúpaval nahý s matkiným priateľom. V tejto veci podal trestné oznámenie.

Kolízny opatrovník podal písomné vyjadrenie k odvolaniu matky podaním zo dňa 25.7.2012. Poukázal na obsah správy Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 5.4.2012, z ktorého vyplýva, že otec maloletých detí nepopieral adekvátnu starostlivosť matky o deti, tiež maloleté deti popisovali matku ako starostlivú, a hoci maloletá O. mala v tom období k matke skôr odmietavý postoj, bolo zistené, že obe deti prechovávajú k obom rodičom kladné citové väzby. Zo správy zo dňa 11.6.2012 vyplýva, že v čase, keď sa maloletý F.achádzal v domácnosti matky, táto mu zabezpečovala starostlivosť v plnom rozsahu a nejavili sa u neho žiadne negatívne procesy. Prešetrením pomerov v domácnosti matky dňa 13.4.2012 bolo zistené, že sú tu vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté deti a šetrením neboli zistené žiadne nedostatky. Každé z detí má v domácnosti k dispozícii vlastné lôžko, dostatok priestoru na hru, oddych, aj prípravu do školy. Zo správy detskej lekárky MUDr. Margetákovej zo dňa 18.6.2012 vyplýva, že obaja rodičia s ňou spolupracujú a pri ochoreniach dodržiavali liečebný postup. Na strane matky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by bránili úprave styku s maloletými deťmi v širšom rozsahu ako bol upravený doposiaľ. Vzhľadom k uvedenému odporučili odvolaniu matky vyhovieť a upraviť styk s maloletými deťmi tak, že matka bude oprávnená sa s nimi stretávať každý párny víkend v roku od piatku od 17.00 do nedele do 17.00 hod.

V priebehu odvolacieho konania matka oznámila súdu, že maloletá O. z vlastného rozhodnutia sa trvalo zdržiava u nej a je želaním maloletej byť u nej aj do budúcna. Svoje rozhodnutie reprezentovala aj pri pohovore na ÚPSVaR v Trnave. Otec rozhodnutie maloletej vzal na vedomie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( O.s.p) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákon prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletých nie je možné

priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie sa týka dočasnej úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. V predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. , súd prvého stupňa na návrh otca už uznesením zo dňa 5. marca 2012 č.k. -21 nariadil predbežné opatrenie, ktoré v dôsledku podaného odvolania bolo čiastočne zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. mája 2012. Citovaným rozhodnutím súd maloletú O. ponechal v starostlivosti otca a matke uložil maloletého F. odovzdať do starostlivosti otca. Zároveň rozhodol, že matka je povinná predbežne platiť každému z maloletých detí výživné vo výške 30% životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Napokon súd upravil aj styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s oboma maloletými deťmi každú stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. Otec je povinný v určenom čase obe maloleté deti na styk s matkou pripraviť a matke ich v mieste svojho bydliska odovzdať a matka je povinná obe deti otcovi v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.6.2012. Matka maloletých nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v zmene už pravoplatného rozhodnutia, doručila súdu prvého stupňa s odstupom šiestich dní, tzn. 19.6.2012. V návrhu poukázala na nedostatočnú doterajšiu úpravu, v ktorej je jej umožnené stretávať sa s deťmi len v priebehu troch hodín týždenne a navrhla preto, aby súd dočasne upravil ich pomery tak, že jej prizná primeranejší a väčší rozsah styku s deťmi, minimálne v rozsahu jedného víkendu za 2 týždne, pričom poukázala na to, že v minulosti deťom, pokiaľ žili s otcom detí v spoločnej domácnosti, starostlivosť zabezpečovala prevažne ona, v jej starostlivosti sa nevyskytli žiadne nedostatky. Argumentovala aj tým, že v súčasnej dobe upravený rozsah styku negarantuje jej základné rodičovské práva v zmysle Zákona o rodine, keď vytvára značnú nerovnováhu v rodičovských právach a fakticky sa jej odopiera právo uplatňovať svoj výchovný vplyv na obe deti. Pokiaľ by takáto situácia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorom je nariadené znalecké dokazovanie, bude trvať ešte niekoľko mesiacov a jej bude umožňované stretávať sa s deťmi len počas troch hodín týždenne, môže to ovplyvniť i výsledok rozhodnutia vo veci samej. Ide o absolútne nepostačujúcu a neprimeranú úpravu stretávania sa čo do časového rozsahu. Takéto časovo nadmieru obmedzujúce právo styku je v rozpore s oprávnenými záujmami maloletých detí, ktoré nemajú pre postoj odporcu (otca) možnosť stretnúť sa s ňou vo väčšom rozsahu, aj keby veľmi chceli. Minimálne syn F. touto situáciou veľmi trpí a chcel by byť s ňou dlhšie, avšak právoplatné uznesenie súdu tomu bráni. Otec detí úplne neprimeraným spôsobom zaťahuje obe ich deti do ich manželských konfliktov, berie si deti ako svedkov a ovplyvňuje ich, deti štve proti nej, rozoberá s nimi jej údajné morálne poklesky a tvrdí, že ona o ne nemá záujem. Domnieva sa preto, že dlhodobý pobyt detí u otca bez toho, aby aj ona mala primeranú možnosť deti vychovávať a svojím konaním ich presvedčiť o svojej láske a záujme o ne, môže negatívne ovplyvniť aj nariadené znalecké dokazovanie a tak si otec vytvorí výrazne lepšie podmienky pre zverenie detí do trvalej starostlivosti. Zdôraznila,, že o deti má záujem, má záujem ich vychovávať, deti má veľmi rada a trpí, keď s nimi môže byť len tri hodiny v týždni.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ak sa zmenia pomery.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok dočasnej úpravy styku matky s maloletými deťmi a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ust. odkazuje na stručné, ale správne písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke a k veci považuje za potrebné dodať len nasledovné:

Z ustanovení a nasl. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené relevantné, písomnými vyjadreniami účastníkov a doloženými listinnými dôkazmi osvedčené skutočnosti a okolnosti daného prípadu, ktoré vyplývajú zo spisu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre zmenu už nariadeného predbežného opatrenia. Matka detí má upravený styk s oboma maloletými deťmi uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 5. marca 2012 č.k. -21, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.5.2012, č.k. -86. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi matky doručené 13.6.2002 a matka prostredníctvom tohto právneho zástupcu už dňa 19.6.2012 doručila súdu predmetný návrh na zmenu úpravy styku, pričom z obsahu podaného návrhu nevyplýva žiadna zmena pomerov, ktorá by teoreticky mohla odôvodniť zmenu súdom upraveného styku matky s deťmi. Bez preukázania naliehavej potreby zmeny v dôsledku nejakej mimoriadnej okolnosti, návrh matky bolo treba hodnotiť ako snahu o neprípustnú zmenu právoplatného rozhodnutia. Odvolací súd zdôrazňuje okolnosť, ktorej sú si obaja rodičia vedomí, že ide o dočasnú úpravu, platnú len do právoplatného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností či už v rozvodovom konaní na čas po rozvode, alebo v inom opatrovanskom konaní.

S poukazom na uvedené odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým návrh matky na zmenu nariadeného predbežného opatrenia ako vecne správne s použitím potvrdil.

Odvolací súd pritom považuje za potrebné upozorniť oboch rodičov na potrebu citlivého ohľaduplného prístupu k výkonu rodičovských práv k obom maloletým deťom i tak negatívne zaťaženým aktuálnou situáciou v rodine.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.