Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-140-2012.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/140/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu B. G., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom B. G. - P.T.-ELEKTRO, s miestom podnikania Kľakovská 877/6, Žarnovica, IČO: 40536947, zast. AK LÍŠKA & Partners, s.r.o., Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom proti žalovanému Hotel MINCIAR, s.r.o., so sídlom Partizánska dolina 531/21, Kremnica, IČO: 53977825, zast. JUDr. Dušan Klimo, advokát, AK Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie 9.666,09 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cb 12/2012-54 zo dňa 14. mája 2012 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Cb 12/2012-54 zo dňa 14. mája 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 4Cb 12/2012-54 zo dňa 14.05.2012 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.666,09 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 5.340,77 Eur vo výške 8,5% ročne od 18.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 4.325,32 Eur vo výške 8,5% ročne od 29.01.2008 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť žalobcovi sumu 579,50 Eur ako súdny poplatok a na účet právneho zástupcu žalobcu sumu 1.046,28 Eur ako trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia 9.666,09 Eur s prísl. titulom úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalovaný namietal, že tovar od žalobcu si neobjednal, tovar od neho neprebral a vzniesol tiež námietku premlčania. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi aj výsluchmi svedkov. Účastníci konania nemali uzatvorenú písomnú zmluvu, preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca tvrdil, že ako predávajúci dodal žalovanému v roku 2007 elektroinštalačný materiál na prestavbu Hotela MINCIAR, cenu ktorého postupne fakturoval v 5 faktúrach, pričom 3 faktúry za dodaný tovar žalovaný zaplatil a zvyšné 2 faktúry zo dňa 17.10.2007 a 28.01.2008 odmietol zaplatiť s tvrdením, že tovar nimi fakturovaný v rámci rekonštrukcie hotela zabudovaný nebol. Žalobca tvrdil, že spravil inventúru spolu so žalovaným priamo na mieste samom, keď spočítali všetky viditeľné položky ako vypínače, senzory, ventilátory a ich počet súhlasil s vystavenými faktúrami, spornou zostávala iba položka týkajúca sa množstva káblov. Žalovaný namietal, že fakturované množstvo káblov v rámci elektroinštalácie zabudované nebolo. Súd prvého stupňa vypočul v konaní ako svedka G. N., na základe žiadosti ktorého dodával žalobca žalovanému tovar a ktorý mal konať na základe pokynov žalovaného. Svedok N. v konaní potvrdil, že elektroinštalačný materiál nakupoval u žalobcu v prospech žalovaného a na základe jeho pokynov, odovzdal ho žalovanému, ktorý ho skontroloval a odsúhlasil. Svedok vykonával podľa pokynov žalovaného rekonštrukčné práce na Hoteli MINCIAR, rovnako tieto práce vykonávali aj svedkovia V. Y. a V. R., ktorí potvrdili tvrdenie žalobcu, že tovar, ktorý je uvedený vo faktúrach od žalobcu odoberali, a to na základe pokynov žalovaného alebo svedka N.. Svedkovia V. B. a V. Q. potvrdili, že sa zúčastnili inventúry v Hoteli MINCIAR a že množstvo dodaného tovaru, ktoré žalobca fakturoval bolo zhodné s
množstvom tovaru, ktorý sa v hoteli nachádzal, ako aj tú skutočnosť, že množstvo káblov sa skontrolovať nedalo, pretože tieto boli zabudované a nachádzali sa pod omietkou.
Súd prvého stupňa pri právnom zhodnotení zistených skutočností považoval za rozhodujúce, že žalobca má v predmete svojej činnosti predaj elektroinštalačného materiálu a bol iba predávajúcim, nevykonával však rekonštrukčné práce na Hoteli MINCIAR, a preto je bez právneho významu dokazovanie, čo sa s odobraným a prevzatým elektroinštalačným materiálom po jeho kúpe ďalej robilo. Súd tiež poukázal na ust. § 15 ods.1 Obch. zák. s tým, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a dokázal, že svedok Kapusta bol poverený rekonštrukčnými prácami a nákupom elektroinštalačného materiálu u žalobcu v prospech žalovaného. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný 3 faktúry dobrovoľne zaplatil, robil inventúru dodaného materiálu spolu so žalobcom a nenamietal, že kúpený elektroinštalačný materiál dodaný žalobcom nebol zakúpený pre neho. Žalovaný podľa súdu prvého stupňa prostredníctvom svedkov N., Y. a R., úkony ktorých ho zaväzujú, kúpil a prevzal elektroinštalačný materiál fakturovaný žalobcom. Pre uzavretie kúpnej zmluvy Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu (§ 409 ods.1), a žalobca podľa súdu dokázal, že žalovaný prostredníctvom osôb poverených rekonštrukciou elektroinštalácie na Hoteli MINCIAR kúpil od žalobcu elektroinštalačný materiál presne rozpísaný v jednotlivých faktúrach a tento tovar od žalobcu aj prevzal, preto podľa súdu uniesol dôkazné bremeno o uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným a aj o dodaní tovaru podľa jednotlivých faktúr. Súd preto považoval nárok žalobcu titulom zaplatenia kúpnej ceny za dôvodný. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd prvého stupňa poukázal na to, že faktúra č. 40248007 na sumu 5.340,77 Eur mala dátum splatnosti 17.10.2007 a faktúra č. 40264508 na sumu 4.325,32 Eur bola splatná 28.01.2008, premlčacia doba podľa § 397 Obch. zák. je 4-ročná a nakoľko žaloba bola podaná dňa 10.10.2011, bola podaná včas.
Za oprávnený považoval súd prvého stupňa aj nárok žalobcu na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne, a to s poukazom na § 365, § 369 ods.1 Obch. zák. a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal náhradu trov konania za súdny poplatok a trovy právneho zastupovania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v celom rozsahu. Žalovaný namietal, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca zvládol dôkazné bremeno a preukázal uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, predmetom ktorej bola dodávka tovaru, zaplatenia ceny ktorého sa domáha, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. V konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovaného bolo svedkom, vypočutým v konaní, udelené plnomocenstvo na nákup alebo prevzatie tovaru. Podľa žalovaného bolo preukázané, že p. Kapusta odoberal od žalobcu tovar, ktorý používal pri realizácii ním zabezpečovaných prác už v predchádzajúcom období a aj na iné akcie, ako u žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný od osôb, ktoré boli vypočuté ako svedkovia zakúpený tovar prebral, pričom sami svedkovia prehlásili, že tovar uzatvárali v skladovacej miestnosti a postupne ho zabudovávali. Súd prvého stupňa nesprávne prijal podľa žalovaného tvrdenia o údajnej inventúre, ktorá však podľa žalovaného nikdy nebola vykonaná a o tvrdeniach svedkov v tomto smere neexistuje žiaden dôkaz. Dôkazom na preukázanie žalobcových tvrdení nie je ani skutočnosť, že žalovaný na požiadanie p. N. po ukončení 1. etapy prác uhradil materiál, vyúčtovaný žalobcom, ktorý bol v tejto etape pri výkone prác použitý. O túto hodnotu bola zvýšená odmena za vykonané práce, keďže materiál si p. N. do hodnoty prác nezaúčtoval. Súd prvého stupňa podľa žalovaného nesprávne pochopil uplatnenú námietku premlčania, ktorú žalovaný uplatnil z opatrnosti, ak by žalobca chcel zmeniť žalobu a domáhať sa úhrady bezdôvodného obohatenia prijatého žalovaným s odôvodnením, že materiál žalobcu bol zabudovaný do objektu patriaceho žalovanému (pokiaľ by to žalobca preukázal). V takomto prípade by podľa žalovaného bola námietka premlčania dôvodná.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 18.06.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Súd prvého stupňa sa s námietkami uvádzanými žalovaným v odvolaní vysporiadal v konaní vykonaným dokazovaním, listinnými dôkazmi a najmä vypočutím svedkov, pričom žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v senáte.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním, vykonaným súdom prvého stupňa nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj tovaru, uvedenej na faktúre č. 40248007 zo dňa 29.09.2007 so splatnosťou 17.10.2007 (vystavená na 160.896,-Sk, t.j. 5.340,77 Eur) a faktúre č. 40264508 zo dňa 14.01.2008 so splatnosťou 28.01.2008 (vystavená na 130.304,50 Sk, t.j. 4.325,32 Eur), zaplatenia ceny ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal.
Podľa § 409 ods.1 Obch.zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy v zmysle cit. § 409 Obchodného zákonníka okrem určenia zmluvných strán, teda predávajúceho a kupujúceho, je dohoda o predmete zmluvy a dohoda o cene. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, kúpna zmluva nemusí byť uzavretá písomne, môže byť uzavretá aj ústne alebo aj konkludentne, resp. kombináciou všetkých troch uvedených spôsobov.
Žalobca tvrdil, že medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol elektroinštalačný materiál v druhu, množstve a cene uvedenom na vyššie uvedených 2 faktúrach, a to na základe objednávky žalovaného, pričom elektroinštalačný materiál za žalovaného objednával G. N., ktorý tovar aj odoberal zo skladu žalobcu spolu s ďalšími pracovníkmi, ktorí realizovali rekonštrukčné práce na objekte Hotel Minciar, patriacom žalovanému. Žalobca tvrdil, že v roku 2007 dodal žalovanému na túto rekonštrukciu rovnakým spôsobom aj iný elektroinštalačný materiál, pričom predchádzajúce 3 faktúry mu žalovaný zaplatil. Žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy, tvrdené žalobcom v návrhu, popieral.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, právnickou osobou, ktorá môže konať buď prostredníctvom štatutárov (u s. r.o. konatelia), alebo za neho koná vedúci organizačnej zložky (za podmienok § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka), iný zamestnanec resp. pracovník (§ 15 Obchodného zákonníka) alebo splnomocnený zástupca (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obchodný zákonník v § 14 upravuje tzv. prokúru (generálne splnomocnenie účinné zápisom do obchodného registra), a napokon je tu osobitná úprava v § 16 Obchodného zákonníka o konaní inej osoby v prevádzke podnikateľa.
Z vykonaného dokazovania, a to ani zo svedeckej výpovede G. N. nevyplýva, že by bol menovaný zamestnancom žalovaného, takže nemohol byť ani osobou poverenou konať za žalovaného podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný menovaného splnomocnil na objednávanie elektroinštalačného materiálu u žalobcu. Aplikácia § 16 Obchodného zákonníka v tomto prípade zrejme možná nie je. Svedok G. N., ako aj ostatné vypočuté osoby tvrdili, že vykonávali elektroinštalačné práce pre žalovaného na hoteli Minciar na základe ústnej dohody s konateľom žalovaného N. Y., ktorý podľa výpovede svedka N. ho ústne splnomocnil na prevzatie tovaru, potrebného na výkon elektroinštalačných prác od žalobcu. Súd prvého stupňa však konateľa žalovaného nevypočul, pričom žalobca jeho výsluch navrhoval na pojednávaní dňa 16. 04. 2012.
V konaní nebola predložená písomná objednávka vystavená žalovaným, a to ani pokiaľ ide o tovar, za ktorý žalovaný žalobcovi zaplatil. Rovnako dodacie listy vzťahujúce sa na uhradený tovar predložené súdu vo fotokópii sú zväčša podpísané len za žalobcu ako dodávateľa, za odberateľa ale podpísané nie sú (okrem niektorých nečitateľných podpisov), pričom ako odberateľ je na týchto dodacích listoch v prevažnej miere uvedené „Hotel Minciar P. N.“. K uzavretiu kúpnych zmlúv v týchto prípadoch došlo preto konkludentne, a to tak, že žalovaný za tovar, ktorý mu žalobca dodal prostredníctvom svedka N., zaplatil žalobcom vyúčtovanú cenu (k uzavretiu zmluvy došlo teda až zaplatením tovaru).
K tovaru, zaplatenia ceny ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní boli predložené vyššie uvedené dve faktúry a dva dodacie listy vo fotokópii, pričom jeden z týchto dodacích listov je podpísaný len žalobcom ako dodávateľom, a pokiaľ je na druhom dodacom liste aj podpis za žalovaného, nachádza sa pod textom: „faktúra prevzatá dňa 03. 12. 2007, odsúhlasenie dodatočne“. Ani dodacie listy preto uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to žalobca uvádzal v návrhu, nepreukazujú.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v tomto prípade preukázal uzavretie kúpnej zmluvy na tovar, zaplatenia ceny ktorého sa domáhal v tomto konaní, a preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že elektroinštalačný materiál dodávaný žalobcom bol zabudovávaný na stavbu vo vlastníctve žalovaného, preto pokiaľ aj nedošlo medzi žalobcom a predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne tohto tovaru, mohlo dôjsť u žalovaného v určitom rozsahu k vzniku bezdôvodného obohatenia. Aj žalovaný si musí vzhľadom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním byť vedomý toho, že pokiaľ aj nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nemusí to byť dôvodom na zamietnutie žalobného návrhu žalobcu. Bolo by preto vhodné, aby sa účastníci konania pokúsili o uzavretie dohody o vyriešení sporu a prípadne aj uzavreli súdny zmier.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ako už bolo uvedené, konateľ žalovaného, N. Y., s ktorým mal rokovať o odpredaji materiálu tak žalobca, ako aj svedok N., v konaní vypočutý nebol, a to ani na preukázanie tvrdení žalobcu. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode a prípadne aj k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, bude potrebné vykonať dokazovanie aj výsluchom konateľa žalovaného. Pokiaľ doplnenie dokazovania nepreukáže tvrdenia žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy, vykoná súd prvého stupňa ďalšie dokazovanie za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia, a to aj znaleckým dokazovaním. V prípade, že bude preukázané bezdôvodné obohatenie zabudovaním elektroinštalačného materiálu dodaného žalobcom na stavbu, ktorá v čas zabudovania bola vo vlastníctve žalovaného, bude žalovaný povinný takto získané bezdôvodného obohatenie vydať, pričom vzhľadom na spôsob jeho získania bude možná len jeho finančná náhrada (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Nakoľko v tomto prípade ide o obchodno-právny vzťah, vzťah medzi podnikateľmi, premlčacia lehota aj pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa určuje podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, v tomto prípade je 4-ročná. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa preto podľa názoru odvolacieho súdu nepremlčalo.
Podľa § 226 OSP je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.