Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu INVEST KAPA, a.s., so sídlom administratívna budova PD, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 35 734 426, právne zastúpeného Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 353 591, proti žalovanému Investičný fond Psips a.s. „v likvidácii", so sídlom Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 230 217, právne zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Koceľova 15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 233 681, v konaní o zaplatenie 86. 084,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -202 zo dňa 31. októbra 2011 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. -202 zo dňa 31.októbra 2011 v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 592,76 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 52.824,71 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), v časti o zaplatenie 33.210,29 Eur konanie zastavil (druhá výroková veta), vo zvyšnej časti návrh zamietol (tretia výroková veta) a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.073,29 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta).

Pôvodný žalobca X.. V. V., advokát, O. O. sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.000.000,- Sk (33.195,92 Eur) s prísl. (20 %-ným úrokom z omeškania ročne) titulom zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú poskytoval žalovanému na základe mandátnej zmluvy zo dňa 31. 03. 1998. Počas konania dňa 14.04.2000 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, a pôvodný žalobca X.. V. V. si prihláškou dňa 27.06.2000 prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 5.036.660,40 Sk (167.186,50 Eur), t. j. sumu 1.000.000,- Sk, (33.195,92 Eur) a 18%-né úroky z omeškania do dňa vyhlásenia konkurzu, teda do 14. 04. 2000. Uvedená prihláška okrem istiny s príslušenstvom obsahovala aj sumu 40.000,- Sk ako súdny poplatok zaplatený v tomto konaní. V priebehu konkurzného konania bola pohľadávka žalobcu v celom rozsahu 5.036.660,40 Sk, (167.186,50 Eur) uspokojená. Počas konkurzného konania došlo postupne k postúpeniu tejto pohľadávky žalobcu X.. V. V. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 02. 2002 na postupníka T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd., a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 02. 2002 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. na žalobcu, ktorý doručil súdu prvého stupňa dňa 20. 03. 2009 návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a zároveň čiastočné späťvzatie žalobného návrhu a zmenu žalobného návrhu.

Žalobca rozšíril svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 18 % ročne z istiny 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk) a to od dátumu vyhlásenia konkurzu, teda od 14.04.2000 až do dátumu úhrady istiny 33.193,92 Eur, teda do 16. 02. 2009, čo vyčíslil sumou 52.890,19 Eur. Keďže pôvodne si žalobca uplatňoval voči žalovanému istinu vo výške 33.193,92 Eur a následne sa domáhal zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania v uvedenej sume 52.899,19 Eur, predmet konania po vyčíslení úrokov z omeškania predstavuje celková suma 86.084,11 Eur. Žalobca zároveň vo svojom podaní zo dňa 20. 03. 2009 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 33.193,92 Eur, ktorá suma bola uhradená v rámci konkurzu dňa 16.02.2009, a na pojednávaní dňa 31.10.2011 zobral žalobca opätovne čiastočne žalobu späť, a to v časti úrokov z omeškania za deň 14. 04. 2000, teda vo výške 16,37 Eur. Spolu takto došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu vo výške 33.210,29 Eur. Nakoľko žalovaný s takýmto čiastočným späťvzatím súhlasil, súd prvého stupňa podľa konanie v časti o zaplatenie 33.210,29 Eur zastavil.

Predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 52.873,82 Eur ako vyčíslených úrokov z omeškania v sadzbe 18 % ročne z istiny 33. 193,92 Eur za obdobie od 15. 04. 2000, teda odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia konkurzu na žalovaného, do dňa 16. 02. 2009, t. j. do dňa zaplatenia istiny v rámci konkurzu. Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako bezdôvodný. Namietal, že žalobcovi nárok na úrok z omeškania aj po vyhlásení konkurzu nevznikol, nakoľko žalovaný od okamihu vyhlásenia konkurzu neovplyvňuje dĺžku konkurzného konania a nie je dlžníkom, pretože bez súhlasu správcu a mimo úpravy Zákona o konkurze a vyrovnaní nemôže uhradiť žiadne pohľadávky svojim veriteľom. Úroky z omeškania vzniknuté po vyhlásení konkurzu podľa žalovaného nezaťažujú žalovaného, žalovaný preto nie je dlžníkom vo vzťahu k úrokom z omeškania vzniknutých po vyhlásení konkurzu. Namietal tiež, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným žalobcom X.. V. V. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. ako postupníkom nebolo príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania od vyhlásenia konkurzu do dňa úhrady istiny, ale len pohľadávka vyčíslená v sume 5.036. 660,40 Sk, teda vo výške uplatnenej pôvodným žalobcom v prihláške do konkurzu na majetok žalovaného. Keďže úroky z omeškania vzniknuté od vyhlásenia konkurzu neboli predmetom postúpenia prvej zmluvy o postúpení pohľadávky, nemohla následne ani spoločnosť T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. ako ďalší postupca postúpiť túto pohľadávku týkajúcu sa úrokov z omeškania od vyhlásenia konkurzu do zaplatenia istiny na žalobcu. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že účinky postúpenia pohľadávky voči žalovanému nenastali ani vzhľadom k tomu, že ani pôvodný veriteľ X.. V. V., a ani spoločnosť T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd., a ani žalobca žalovanému nepreukázali ani neoznámili postúpenie uvedenej pohľadávky.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Zistil, že pohľadávka pôvodného veriteľa žalovaného X.. V. V., prihlásená do konkurzu vo výške 5.036.660,40 Sk (167.186,50 Eur) bola správcom konkurznej podstaty popretá, a o incidenčnej žalobe žalobcu ako postupníka pôvodného veriteľa X.. V. V. rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. zo dňa 13.06.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2002 tak, že pohľadávka žalobcu vo výške 5.036.660,40 Sk prihlásená v konkurznom konaní na majetok žalovaného ako úpadcu je oprávnená čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Súd prvého stupňa preto vychádzal zo záveru, že istina 33.193,92 Eur nie je medzi účastníkmi konania sporná, nie je sporný ani jej právny základ ako odmena právneho predchodcu žalobcu pri výkone mandátnej činnosti. Predmetom tohto konania zostal vyúčtovaný úrok z omeškania z istiny 33.193,92 Eur v sadzbe 18% ročne odo dňa nasledujúceho ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, teda od 15.04.2000 až do dňa úhrady tejto sumy v konkurze, podľa tvrdenia žalobcu do 16. 02. 2009. Súd prvého stupňa nesúhlasí s námietkami žalovaného, ktorý tvrdil, že po vyhlásení konkurzu na jeho majetok nemôže mať žalovaný postavenie dlžníka vo vzťahu k úrokom z omeškania za obdobie od vyhlásenia konkurzu až do jeho zrušenia, nakoľko nedisponuje v rámci konkurzu majetkom a nevie ovplyvniť dĺžku konkurzu. Súd prvého stupňa poukázal na ust. o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého uspokojenia v rámci konkurzu sú vylúčené úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu. Z ZKV je zrejmé, že toto ustanovenie v rámci konkurzného konania vylučuje pri uspokojovaní úroky z omeškania, ktoré prirástli po vyhlásení konkurzu z pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ustanovenie však neobsahuje v sebe úpravu zániku úrokov z omeškania z pohľadávok, vzniknutých pred vyhlásením konkurzu. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že priamo z uvedeného ustanovenia vyplýva právny predpoklad o existencii

úrokov z omeškania, ktoré prirástli k pohľadávke vzniknutej pred vyhlásením konkurzu, a to pri úrokoch, ktoré prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadnu úpravu o zániku takýchto pohľadávok vo forme úrokov z omeškania, ktoré prirástli z pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, ale naopak, predpokladá ich existenciu, avšak s obmedzením ich uspokojenia v rámci konkurzného konania z majetkovej podstaty. Súd prvého stupňa poukázal na odbornú literatúru a uviedol, že príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania vzniknuté po vyhlásení konkurzu je len vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzného konania, avšak právo ako také nezaniká. Preto po zrušení konkurzu pokiaľ úpadca ďalej existuje a nie je vymazaný z obchodného registra, je možné, aby veritelia svojich neuspokojených pohľadávok na úroky z omeškania ako príslušenstvo k pohľadávke v rámci konkurzného konania, uplatnili si tento svoj nárok po zrušení konkurzu priamo voči dlžníkovi.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázanú existenciu istiny 33.193,92 Eur ako neuhradenú odmenu mandatára X.. V. V., do práv a povinností ktorého vstúpil žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Istina bola uhradená v rámci konkurzného konania, súd má preukázaný aj vznik nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva k tejto istine, teda úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení konkurzu, teda do 15. 04. 2000 až do dátumu úhrady uvedenej istiny v rámci konkurzu. Keďže k vzniku nároku na úroky z omeškania došlo v roku 1998, súd vychádzal z príslušnej úpravy v spojení s v znení účinnom do 31.01.2004 a dospel k záveru, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania 18% ročne je v súlade s touto úpravou. Nakoľko žalobca nebol spôsobilý jednoznačne identifikovať dátum pripísania platby istiny 33.193,92 Eur na účet žalobcu ku dňu 16. 02. 2009, súd vychádzal z predloženého výpisu z účtu a priznal žalobcovi ním požadovaný 18%-ný úrok z omeškania zo sumy z istiny 33.193,92 Eur za obdobie od 15. 04. 2000 až do 13. 02. 2009 ako dátumu úhrady istiny v konkurze. Súd prvého stupňa preto nárok žalobcu v časti požadovaných úrokov z omeškania za obdobie od 14. 02. 2009 do 16. 02. 2009 v celkovej výške 49,11 Eur zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 06. 02. 2002 uzavretej medzi pôvodným veriteľom X.. V. V. a spoločnosťou T.A.X. CO. CONSULTING CYPRUS Ltd. je jednoznačne identifikované, že sa postupuje pohľadávka vo výške 5.036.660,40 Sk spolu so všetkými právami, ktoré sa postupovanej pohľadávky týkajú, pričom poukázal aj na ust. z ktorého vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pokiaľ by predmetom postúpenia pohľadávky nemalo byť aj príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania, musela by byť táto skutočnosť výslovne uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky tak, ako na to poukázal aj Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací v rozhodnutí v tejto veci č. k. zo dňa 02. 06. 2011, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zmene účastníka konania a o zmene žaloby. Súd prvého stupňa neprihliadol ani na námietku žalovaného ktorý tvrdil, že tak pôvodný veriteľ X.. V. V., ani žiadny z ďalších postupníkov nepreukázal, ani neoznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, pričom poukázal na to, že žalovanému v rámci konkurzného konania vzhľadom na právoplatné rozvrhové uznesenie a aj jeho realizáciu muselo byť zrejmé, že došlo k následnému postúpeniu pôvodných pohľadávok X.. V. V. až na žalobcu, čo bolo konštatované nielen v rozvrhovom uznesení, ale aj vo vyššie uvedenej incidenčnej žalobe o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky. Súd prvého stupňa však poukázal aj na to, že právna zástupkyňa žalovaného dňa 09.02.2011 osobne prevzala obidve zmluvy o postúpení pohľadávok. S poukazom aj na ust. žalovaný vedel, ktorý subjekt je jeho veriteľom na základe postúpenia pohľadávok.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa keď žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku v časti, kde bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 52.824,71 Eur a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 52.824,70 Eur zamietne.

Žalovaný po opakovanom dôslednom preverení celej veci namietal, že pokiaľ aj bola s pôvodným žalobcom uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci v marci 1995 a dňa 26.06.1995 bol k nej uzavretý dodatok, pôvodný žalobca X.. V. V. v skutočnosti v roku 1998 a 1999 neposkytoval žalovanému žiadne právne služby, žiadnu právnu pomoc, na základe ktorej skutočnosti by mu vzniklo

právo na zaplatenie odmeny za právnu pomoc. Namietal, že súd prvého stupňa túto skutočnosť vôbec neskúmal, a nezaoberal sa s ňou ani Krajský súd v Banskej Bystrici v incidenčnom konaní č. k. . V konaní vôbec nebolo skúmané, zisťované, ale ani žalobcom preukazované, akú právnu pomoc mal pôvodný žalobca žalovanému poskytovať za obdobie od februára 1998 do júna 1998, v čom poskytovanie právnej pomoci spočívalo, v akom rozsahu bola právna pomoc poskytovaná. Neboli predložené žiadne listiny ani iné dôkazy na preukázanie poskytovania právnej pomoci žalovanému zo strany pôvodného žalobcu, žiadny záväzok týkajúci sa zaplatenia odmeny za poskytovanie právnej pomoci v uvedenom období nebol evidovaný v účtovníctve žalovaného pred vyhlásením konkurzu, ani žiadne faktúry, ktorými mala byť odmena vyúčtovaná sa účtovnej evidencii žalovaného vedenej predošlým „správcom“ Harvadská investičká spoločnosť a. s. Bratislava za obdobie do vyhlásenia konkurzu nikdy nenachádzali. Žalovaný namietal, že pôvodný žalobca ani nemohol žalovanému právnu pomoc poskytovať, pretože rozhodnutím MF SR vydaným dňa 15. 01. 1996 bolo žalovanému odňaté povolenie k výkonu činnosti a za „správcu“ tejto spoločnosti bola určená Harvadská investičná spoločnosť a.s. Bratislava (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.02.1996). Dňom doručenia uvedeného rozhodnutia MF SR bola zavedená v zmysle o investičných spoločnostiach a investičných fondoch dočasná správa a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady žalovaného prešla na správcu. Žalovaný navyše nepovažuje za dobromyseľné také konanie, keď sa žalobca s preukázateľnou vedomosťou o výsledku skončeného konkurzu a zostatku peňažných prostriedkov na účte žalovaného po zrušení konkurzu cielene a zámerne snaží získať pre seba a spoločnosti personálne a majetkovo s ňou prepojené aj všetky ďalšie peniaze zostávajúce spoločnosti v likvidácii po zrušení konkurzu, čo odporuje dosiahnutiu účelu likvidácie. Pokiaľ teda pôvodnému žalobcovi nevzniká žiadna pohľadávka, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s jej úhradou. Poskytnutie právnej pomoci zo strany pôvodného žalobcu nebolo v konaní žiadnym spôsobom konkretizované a bližšie určené, ani prvý, resp. druhý postupník nikdy nedoplnil špecifikáciu poskytnutej právnej pomoci a ani jej rozsah.

Žalovaný tvrdil, že bez preukázania vecných a právnych dôvodov týkajúcich sa odmeny nie je možné rozhodnúť spravodlivo o úrokoch z omeškania za omeškanie dlžníka s úhradou tejto odmeny.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 21. 02. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Žalobca poukazoval na to, že jeho pohľadávka bola rozsudkom KS v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 13. 06. 2002 uznaná za oprávnenú čo do pravosti aj výšky, preto je potrebné považovať ju za zistenú a je možné na takúto pohľadávku viesť exekúciu. Akékoľvek následné opakované preskúmavanie pohľadávky žalobcu je preto podľa žalobcu neprípustné aj z dôvodu res iudicata.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 20. 03. 2012 v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní a s poukazom na o konkurze a vyrovnaní je možné viesť po zrušení konkurzu výkon rozhodnutia iba na tie zistené pohľadávky, právnu opodstatnenosť ktorých súd preskúmal, posúdil a ktoré neboli uspokojené v konkurze. V tomto prípade sa však podľa žalovaného nejedná o takúto pohľadávku, pretože to, čo uznal správca konkurznej podstaty bez preskúmania súdom, bolo v plnej výške pred zrušením konkurzu aj zaplatené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa a bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, poukazuje na toto odôvodnenie bez toho, aby ho zopakoval ( ).

Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou povinnosti žalovaného ako dlžníka uhradiť úroky z omeškania za celú dobu omeškania, teda aj za dobu po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Z platnej právnej úpravy (ZKV, ustanovenia upravujúce omeškanie) nevyplýva zánik záväzku dlžníka zaplatiť úroky z omeškania pri meškaní s peňažným záväzkom aj za čas po vyhlásení konkurzu, nezaniká teda ani tomu zodpovedajúce právo veriteľa na úroky z omeškania. Odvolací súd

súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka po pôvodnom veriteľovi žalovaného X.. V. V., a to na základe opakovaného postúpenia pohľadávky.

Podľa , súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa a/ ods. 1 , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu.

Žalovaný v odvolaní namietal aj voči skutkovému a právnemu základu nároku pôvodného veriteľa X.. V. V. čo do istiny a tvrdil, že X.. V. V. v rozhodujúcom období pre žalovaného žiadne práce podľa mandátnej zmluvy nevykonával, neposkytoval mu žiadnu právnu pomoc, a preto mu ani nevzniklo právo na zaplatenie odmeny. Tieto námietky predtým v konaní zo strany žalovaného vznesené neboli. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 31. 10. 2011 za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu aj žalovaného poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy a skutočnosti pred vyhlásením súdu prvého stupňa o skončení dokazovania s tým, že na dôkazy a skutočnosti oznámené a predložené neskôr sa neprihliada ( ), pričom žalovaný ani po poučení nenamietal proti nároku pôvodného veriteľa na odmenu za právnu pomoc. Žalovaný nepreukázal, že ide o skutočnosti, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( a/ ods. 1 písm. d/ ), a preto na tieto námietky odvolací súd nemal prihliadať. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza nasledovné: Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo zistené, že v rámci konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného bola pohľadávka pôvodného veriteľa X.. V. V. na odplatu z mandátnej zmluvy, ktorú si prihlásil do konkurzu, popretá správcom konkurznej podstaty. Veriteľ si uplatnil právo na určenie pravosti, výšky a poradia tejto pohľadávky incidenčnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvostupňový rozsudkom č. k. zo dňa 13. 06. 2002 tak, že pohľadávka pôvodného veriteľa a pôvodného žalobcu X.. V. V. vo výške 5.036.660,40 Sk prihlásená v konkurznom konaní na majetok úpadcu Investičný fond Psips a.s. Banská Bystrica je oprávnená so zaradením do 4. triedy bez práva na oddelené uspokojenie. Uvedený rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14. 08. 2002. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že dôvodom popretia pohľadávky pôvodného veriteľa zo strany správcu konkurznej podstaty boli práve námietky, že právna pomoc, za poskytnutie ktorej veriteľ požadoval odmenu, nebola úpadcovi vôbec poskytnutá. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní nariadil pojednávanie na 13. 06. 2002, na ktorom správca konkurznej podstaty úpadcu Investičný fond Psips a.s. Banská Bystrica ako žalovaný uviedol, že po preskúmaní dokladov, ktoré mu boli sprístupnené zo strany X.. V. V. má za to, že prihláška uvedeného veriteľa ako aj jeho žaloba je oprávnená a nárok žalobcu považuje za nesporný v celkovej výške 5.036.660,40 Sk so zaradením do 4. triedy bez práva na oddelené uspokojenie. Súd potom o tejto incidenčnej žalobe rozhodol na základe uznania zo strany žalovaného správcu konkurznej podstaty. Dôvodom popretia základu pohľadávky, teda istiny aj s úrokmi z omeškania do dátumu vyhlásenia konkurzu bolo práve tvrdenie správcu, že právna pomoc ním nebola poskytovaná, napokon však správca ako žalovaný v uvedenom konaní po preverení dokladov pohľadávku veriteľa uznal. Odvolací súd preto súhlasí so súdom prvého stupňa aj v tom, keď vychádzal z tohto rozhodnutia krajského súdu a na jeho základe mal preukázaný právny základ žalobcovej pohľadávky, teda právo právneho predchodcu žalobcu na odmenu za služby poskytnuté úpadcovi pri výkone prác na základe mandátnej zmluvy. Vyššie uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. je právne záväzné pre dotknuté subjekty a je nezmeniteľné, preskúmavanie výkonu prác X.. V. V. na základe mandátnej zmluvy v tomto konaní preto nie je prípustné, bolo by v rozpore s ústavno-právnou zásadou ne bis in idem (nikdy nie dvakrát o tej istej veci). Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že postupom správcu konkurznej podstaty, ktorý v konaní na KS v Banskej Bystrici sp. zn. vystupoval ako žalovaný a pohľadávku uznal za oprávnenú, mu vznikla škoda, môže si proti nemu uplatniť príslušný nárok.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu, keď žiadal priznať žalobcovi na náhrade trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu) odmenu vo výške 486,34 Eur a 1x režijný paušál vo výške 7,63 Eur, + zákonnú DPH. Odvolací súd s poukazom na vychádzal z tohto vyčíslenia a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v navrhovanej výške, ktorá je nižšia oproti odmene za zastupovanie, určenej podľa vyhlášky č. Žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 592,76 Eur teda predstavuje odmenu za zastupovanie advokátkou za 1 úkon právnej služby vo výške 486,23 Eur + 1x režijný paušál 7,63 Eur, spolu 493,97 Eur zvýšené o 98,79 Eur (20% DPH). Podľa je žalovaný žalobcovi priznanú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.