Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Pc/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpená JUDr. Dianou Treščákovou, PhD., advokátkou so sídlom Thurzova 6, Košice, proti otcovi povinnému platiť výživné: E. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. C. XXX, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Z v y š u j e výživné zo strany povinného voči oprávnenej zo sumy 250,- EUR na sumu 350,- EUR mesačne počnúc dňom 28.11.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný plniť vždy k 15.-temu dňu príslušného mesiaca vopred k rukám oprávnenej a týmto mení rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. zo dňa 15.2.2017 v časti určenia výšky výživného.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. U r č u j e dlžné výživné za obdobie od 28.11.2022 do 30.9.2023 vo výške 1.000,- EUR, ktoré je otec povinný zaplatiť v piatich mesačných splátkach vo výške 200,- EUR popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie so splácaním jednotlivej splátky má za následok splatnosť celého zvyšku dlhu k 15.-temu dňu v mesiaci.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.11.2022 navrhovateľka doručila súdu návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, ktorým žiadala, aby súd zvýšil na jej osobu zo strany otca výživné zo sumy 250,- eur na sumu 500,- eur mesačne odo dňa podania návrhu.

2. Návrhom uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.3.2017, č.k. -28 súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol a navrhovateľku na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

3. Ďalej v návrhu uviedla, že v čase určenia výživného zo strany otca bola študentkou strednej školy. V súčasnosti študuje tretí rok na UPJŠ v Košiciach, čím u nej došlo k zvýšeniu nákladov spojených so štúdiom a zvýšili sa aj životné náklady. Starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V čase voľna si zabezpečuje brigády. Otec jej okrem výživného neprispieva ničím iným. Matka navrhovateľky pracuje ako civilný štátny zamestnanec na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a mesačným príjmom 700,- eur. Matka navrhovateľky platí náklady spojené s bývaním v sume 300,- eur mesačne, uhrádza navrhovateľke životné poistenie v sume 25,- eur a poplatok za telefón v sume 15,- eur. Mesačný náklady navrhovateľky predstavujú na stravovanie sumu 150,- až 200,- eur, na cestovné

sumu 10,- eur, hygienické potreby sumu 15,- eur, na ošatenie a obuv sumu 60,- až 70,- eur. Náklady na štúdium predstavujú sumu 25,- až 35,- eur mesačne. Navrhovateľka sa venuje športu, raz týždenne hrá badminton, raz squash a raz až dva krát týždenne sa účastní tréningov crossfitu. Náklady na športové aktivity predstavujú sumu 80,- až 100,- eur mesačne. Mesačný príjem navrhovateľky z brigády je 50,- eur mesačne.

4. Vyjadrením zo dňa 12.12.2022 otec navrhovateľky uviedol, že je v súčasnosti zamestnaný ako policajt s priemerným mesačným príjmom 2.000,- eur mesačne. Po rozvode si založil novú rodinu s dvoma maloletými deťmi. Jeho partnerka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, preto je väčšia časť jeho príjmu potrebná na zabezpečenie novej rodiny. Zo svojho príjmu uhrádza mesačne na elektrickú energiu sumu 80,- eur, plyn sumu 66,- eur, na vodu sumu 24,- eur, na hypotéku sumu 200,- eur. Okrem hypotéky platí dve pôžičky v celkovej výške 240,- eur. Náklady na stravovanie, dochádzanie do zamestnania a osobné náklady predstavujú sumu 300,- eur mesačne. Na maloleté deti jeho náklady predstavujú sumu 400,- eur mesačne. Na domácnosť predstavujú náklady sumu 300,- eur mesačne. Stravovanie pre zvieratá, ktoré s partnerkou chovajú, predstavujú náklady vo výške 100,- eur mesačne. Vzhľadom na svoje výdavky nedokáže navrhovateľke prispievať sumou 500,- eur mesačne a navrhol súdu upraviť výšku výživného pre navrhovateľku na sumu 300,- eur mesačne.

5. Z pripojeného spisu súd zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.2.2017, č.k. -28 rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky, navrhovateľku zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť na navrhovateľku výživné v sume 250,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2017.

6. Z potvrdenia Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach zo dňa 15.8.2022 súd zistil, že navrhovateľka je riadnou študentkou dennej formy štúdia študijného programu anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku.

7. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, Centra podpory Košice zo dňa 6.12.2022 súd zistil, že príjem matky navrhovateľky predstavoval za obdobie od decembra 2021 do novembra 2022 priemerne sumu 806,26 eur mesačne.

8. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností, odboru mzdovej politiky zo dňa 1.12.2022 súd zistil, že príjem otca navrhovateľky predstavoval za obdobie od novembra 2021 do októbra 2022 priemerne sumu 2.132,63 eur mesačne.

9. Na pojednávaní súdu dňa 22.9.2023 navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu a na svojich vyjadreniach. Konštatovala, že došlo k zmene skutkového stavu, nakoľko v súčasnosti už nebýva s matkou, ale s priateľom a platia nájom cca 700,- eur mesačne, takže polovica predstavuje sumu 350,- eur mesačne.

10. Otec navrhovateľky uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení a poukázal na to, že má ďalšie dva maloleté deti a všetko zdraželo.

11. V priebehu pojednávania súdu uzavreli účastníci konania dohodu a obaja súhlasili s výživným v sume 350,- eur mesačne.

12. Podľa ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa ust. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

21. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Treba však vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

22. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

23. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

24. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s potvrdením o štúdiu navrhovateľky a s príjmami rodičov navrhovateľky.

25. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s mesačnými bežnými nákladmi navrhovateľky, pričom súd je toho názoru, že tieto sú primerané jej veku a potrebám vysokoškolského študenta.

26. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na schopnosti a možnosti otca navrhovateľky a matky navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu navrhovateľky bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným základným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa.

27. Súd zohľadnil obidve základné hľadiská, kritériá pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby navrhovateľky ako oprávnenej na jednej strane a možnosti a schopnosti otca navrhovateľky ako povinného na strane druhej a dospel k záveru, že výživné vo výške 350,- eur mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky, čo zodpovedá aj dohode účastníkov konania. V rovnakej výške by odôvodnené potreby navrhovateľky mala zabezpečovať aj matka navrhovateľky, a tým by mali byť kryté odôvodnené náklady na potreby dieťaťa.

28. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že návrh navrhovateľky je dôvodný, a preto súd s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a otca navrhovateľky zaviazal platením výživného vo výške 350,- eur mesačne.

29. V prevyšujúcej navrhovateľkou uplatnenej časti výživného súd návrh vzhľadom na dohodu účastníkov konania zamietol.

30. Dlžné výživné za obdobie od 28.11.2022 do 30.9.2023 v sume 1.000,- eur (10 mesiacov po 100,- eur) súd umožnil otcovi navrhovateľky splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškania s platením niektorej zo splátok má za následok splatnosť celého zvyšku dlhu, a to k 15.-temu dňu najbližšieho kalendárneho mesiaca. Suma 100,- eur je rozdielom medzi zvýšeným výživným vo výške 350,- eur mesačne a sumou plneného výživného za uvedené obdobie vo výške 250,- eur mesačne.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).