Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-154-2012.pdf
PDF · 157.23 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa U. O., nar. XX.XX.XXXX, F. X. XX, XXX XX W. W., štátny občan SR, zast. JUDr. Daniel Šintaj, advokát, P. I. XX, XXX XX W. W. proti odporcovi FITTICH ALARM spol. s r.o., Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 634 743, zast. advokátom PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., O. XX, XXX XX W. W. o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého spoločníkmi odporcu mimo Valného zhromaždenia, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 60Cb 61/2011-159, IČS: 6111205639 zo dňa 7. júna 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 60Cb 61/2011-159, IČS: 6111205639 zo dňa 7. júna 2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím určil okresný súd, že rozhodnutie spoločníkov spoločnosti odporcu, ktoré bolo prijaté mimo Valného zhromaždenia, obsiahnuté v uznesení zo dňa 11. 03.2011, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, je neplatné. Vo zvyšnej časti návrhu konanie zastavil a odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 460,42 Eur na účet advokáta.
Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ je spoločníkom odporcu a zároveň bol v spoločnosti odporcu aj jej konateľom, pokiaľ sa z návrhu na zmenu zápisov údajov v obchodnom registri nedozvedel, že bol z funkcie konateľa odvolaný. K jeho odvolaniu došlo na základe rozhodnutia prijatého ostatnými dvomi spoločníkmi odporcu dňa 11.03.2011 mimo Valného zhromaždenia, pričom okresný súd prisvedčil navrhovateľovi, že rozhodnutie zostávajúcich dvoch spoločníkov prijaté mimo Valného zhromaždenia nespĺňa formálne podmienky preto, aby bolo platné, keďže bolo prijaté v rozpore s čl. X bod 15 Spoločenskej zmluvy zo dňa 27.07.2009. Navrhovateľovi nebol doručený písomný návrh uznesenia a výzvy k vyjadreniu sa k nemu, preto sa o návrhu uznesenia, ktorým bolo navrhované odvolanie jeho osoby z funkcie konateľa nedozvedel a nemohol sa k nemu ani vyjadriť. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným účastníkom konania podľa § 131 ods.1 Obch.zák., pretože ako spoločník, a v čase rozhodovania súdom aj ako bývalý konateľ spoločnosti odporcu, mohol podať na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neplatnosti uznesení valného zhromaždenia sa môžu domáhať v ňom označené osoby nielen v prípade prijatia rozhodnutia na riadnom valnom zhromaždení (ďalej VZ), ale aj na mimoriadnom valnom zhromaždení (MVZ), ako aj mimo VZ (per rollam).
Súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľovi nebol riadnym spôsobom predložený návrh na prijatie rozhodnutia mimo VZ - per rollam a že v návrhu určená lehota na vyjadrenie sa do nasledujúceho dňa bola extrémne krátka. Odporcovi sa v konaní nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať predloženie návrhu na prijatie rozhodnutia mimo VZ navrhovateľovi jednoznačným spôsobom a z dôkazov, ktoré odporca predložil okresný súd nezistil, že by bol navrhovateľovi býval návrh na prijatie rozhodnutia mimo VZ doručený riadne. E-mailová správa o doručení pošty navrhovateľovi, ktorej doručenie navrhovateľ spochybnil nepreukázala, že by bol navrhovateľovi býval jej obsah jasný a že boli prílohy z e-mailovej správy navrhovateľovi aj riadne doručené. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľovi boli listiny doručené aj do jeho poštového priečinka v sídle spoločnosti, a preto na jeho domnienku, že keďže bol poštový priečinok prázdny, a preto si musel navrhovateľ tieto listiny vziať, neprihliadol. Podľa názoru okresného súdu tak nebol pri zvolávaní VZ dodržaný formálny postup v zmysle § 130 Obch.zák., ako aj čl. X bod 15 Spoločenskej zmluvy odporcu. Okresný súd nesúhlasil ani s tvrdením odporcu, že by 24-hodinová lehota po predložení návrhu na prijatie rozhodnutia mimo VZ bola dostatočná na vyjadrenie sa k nemu a takýto postup odporcu považoval za postup, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
Okresný súd preto považoval rozhodnutie spoločnosti odporcu per rollam zo dňa 11.03.2011 za prijaté nielen v rozpore s ust. § 130 a § 131 Obch.zák. a čl. X ods.15 Spoločenskej zmluvy, ale aj za rozhodnutie prijaté v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu za neplatné. Konanie ostatných dvoch spoločníkov odporcu považoval v prejednávanej veci za šikanózne, pretože ich snahou bolo spôsobom hlasovania per rollam docieliť zbavenie navrhovateľa ako konateľa jeho funkcie v spoločnosti. Aj keby súd prihliadol na príp. konanie navrhovateľa ako na konanie proti záujmom spoločnosti odporcu, nemohlo by toto mať na takéto právne posúdenie veci súdom podstatný vplyv.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aj keď registrový súd vykonal na návrh odporcu zmenu údajov zapísaných v obchodnom registri, nie je možné túto časť registrového konania považovať za konanie, v ktorom by sa riešila rovnaká otázka ako v prejednávanej veci, pretože zápis údajov do obchodného registra nie je občianskym súdnym konaním, v rámci ktorého je súd oprávnený skúmať platnosť predložených príloh z hľadiska hmotného práva a ani za takú skutočnosť, ktorá by mala za následok skúmanie, či sa pri predkladaní príloh dopustila osoba predkladateľa podvodu, prípadne uviedla nepravdivé skutočnosti. Registrový súd nie je oprávnený vykonávať ani dokazovanie, pretože registrové konanie je len inou činnosťou súdu. V prípade, že by súd platnosť predložených príloh posudzoval a prejudikoval ich neplatnosť, prekročil by tak rozsah svojej právomoci. Len v konaní podľa § 131 Obch.zák. je súd oprávnený zaoberať sa splnením hmotnoprávnych podmienok na prijatie rozhodnutia mimo VZ, ako aj splnením všetkých formálnych a materiálnych predpokladov pre jeho platnosť. Odporcom navrhovaný výsluch svedka U.. P. W. okresný súd nepovažoval za potrebné uskutočniť, pretože nebol zbavený povinnosti mlčanlivosti, ako aj z dôvodu, že jeho svedecká výpoveď by zásadným spôsobom neovplyvnila rozhodnutie súdu vo veci samej. Z dôvodu nedodržania formálneho zákonného a v spoločenskej zmluve dojednaného postupu, ktorým boli porušené, resp. obmedzené práva navrhovateľa ako spoločníka využiť svoje hlasovacie právo vyplývajúce mu zo zákona a zo spoločenskej zmluvy rozhodol okresný súd tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. V časti uplatneného návrhu, aby súd určil, že navrhovateľ je konateľom spoločnosti odporcu vzal navrhovateľ návrh späť, preto okresný súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods.1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že by bol navrhovateľ aktívne legitimovaným na podanie návrhu podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože nepodal návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odporcu, ale návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov odporcu prijatého mimo valného zhromaždenia odporcu podľa § 130 Obchodného zákonníka. Rozhodnutie spoločníkov, ktoré je prijaté spôsobom podľa § 130 Obchodného zákonníka nemá podľa právneho názoru odporcu povahu uznesenia valného zhromaždenia, ale povahu osobitného rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia, preto
osoby, ktoré sú uvedené v ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôžu byť aktívne legitimovaní a nemajú oprávnenie dovolávať sa ust. § 131 Obchodného zákonníka.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil, z čoho a ako vyplýva možnosť osobám uvedeným v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj v prípade prijatia rozhodnutia mimo valného zhromaždenia per rollam, pretože ani pri najširšom výklade slovného spojenia - uznesenie valného zhromaždenia - nie je možné vyvodiť, že by mohlo ísť o - rozhodnutie mimo valného zhromaždenia. Zastával preto názor, že inštitút neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia možno použiť len na tie uznesenia, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení uskutočnenom na základe § 125 až 129 Obchodného zákonníka a nie je možné ho aplikovať na rozhodnutia spoločníkov prijaté mimo valného zhromaždenia postupom podľa § 130 Obchodného zákonníka. Okresný súd nevyjadril právny názor na tvrdenie odporcu ohľadom jeho výkladu ust. § 130 a § 131 ods.1 Obch.zák. a ani nezdôvodnil, prečo nie je výklad odporcu správny a prečo je výklad toho istého zákonného ustanovenia súdom prvého stupňa, ktorý je contra legem, správny.
Ak súd prvého stupňa nesúhlasil s právnym názorom Okresného súdu Košice I a Krajským súdom v Košiciach, ktoré odporca okresnému súdu predložil a z ktorých vyplýva rovnaký právny názor ako má odporca, mal postupovať v súlade článkom 144 ods.2 Ústavy SR a podľa § 109 ods.1 písm. v/ O.s.p. mal konanie prerušiť a postúpiť vec Ústavnému súdu SR, inak postupoval svojvoľne, keď interpretoval zákon v rozpore s princípom spravodlivosti a v zrejmom a priamom rozpore s ust. § 131 ods. 1 Obch.zák.
Odporca nesúhlasil ani s odôvodnením rozhodnutia v tej časti, v ktorej zastával súd názor, že navrhovateľovi nebol predložený návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia, ako aj v tej časti, v ktorej sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou súladu lehoty na vyjadrenie sa určenú G.. Y. L., ako predkladateľom návrhu navrhovateľovi, s dobrými mravmi. Posudzovanie tejto otázky by bolo právne významné len vtedy, ak by bol návrh predložený spoločníkovi. V opačnom prípade, ak návrh predložený spoločníkovi nebol, nemá zmysel zaoberať sa primeranosťou určenej lehoty. Z takéhoto názoru okresného súdu potom vyplýva, že okresný súd považoval návrh na uznesenie mimo valného zhromaždenia navrhovateľovi za predložený, v dôsledku čoho považoval odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu za protirečivé, a to pri posúdení jednej zo základných otázok relevantných pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu je podľa názoru odporcu odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu na strane 3, 10 a 11, z ktorého vyplýva, že G.. Y. L. síce návrh na prijatie rozhodnutia mimo valného zhromaždenia predkladal a predložil, avšak neurobil tak riadnym spôsobom a súčasne, že sa predloženie návrhu odporcovi nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať. Pre účely ust. § 130 Obchodného zákonníka nie je potrebné skúmať a preukazovať doručenie návrhu a ani zaoberať sa otázkou, či mal spoločník možnosť sa s takýmto návrhom oboznámiť, ale stačí návrh len predložiť. Zastávať názor, že takéto predloženie je možné urobiť iba doručením písomnosti spoločníkovi je v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom a aj doslovným znením ust. § 130 Obchodného zákonníka, ktoré neurčuje, že návrh musí byť predložený „riadnym spôsobom“ tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa, pričom sám neuviedol, čo rozumie pod riadnym spôsobom predloženia návrhu uznesenia spoločníkom odporcu a súčasne ani to, prečo G.. Y. L. uskutočnené dva spôsoby predloženia návrhu uznesenia prijatého mimo valného zhromaždenia navrhovateľovi považoval súd prvého stupňa za nedostatočné a za nevykonané riadne. Podľa názoru odporcu G.. Y. L. predložil navrhovateľovi návrh uznesenia mimo valného zhromaždenia riadne, dôkazom čoho je potvrdenie o úspešnom doručení e-mailovej správy G.. Y. L. odoslanej 10. 03. 2011 o 18:08 hod. zo systému doručovania pošty - P. T. R., podľa ktorého bola e-mailová správa G.. Y. L. obsahujúca v prílohe príslušné súbory úspešne doručená do e-mailovej schránky navrhovateľa. Automatické potvrdenie o úspešnom doručení e-mailovej správy navrhovateľovi je dostatočným a hodnoverným spôsobom preukazujúcim, že G.. A. L. predložil návrh uznesenia navrhovateľovi. Okrem toho bolo predložené súdu aj čestné vyhlásenie G.. A. L. z 22. 03. 2011 a jeho výpoveď, ako aj čestné vyhlásenie G.. I. O. a jeho výpoveď z ktorých je zrejmé, že G.. A. L. urobil všetko pre to, aby bol návrh uznesenia navrhovateľovi nielen predložený, ale aj doručený. Okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, či vyššie označené potvrdenie zo systému doručovania pošty je pravdivé a či naozaj došlo k doručeniu e-mailovej správy od G.. A. L. navrhovateľovi, preto považoval rozhodnutie prijaté mimo valného zhromaždenia za platné. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že návrh uznesenia na jeho prijatie mimo valného zhromaždenia bol
doručený v samostatnej obálke aj do poštového priečinka navrhovateľa v sídle odporcu, s ktorým navrhovateľ disponoval už od večera 10. 03. 2011, keď vstúpil do sídla odporcu alebo od 11. 03. 2011, keď nastúpil na pracovisko, na ktorú skutočnosť súd nevykonal žiadne dokazovanie. Okresný súd sa nezaoberal ani ďalšími dôkazmi, a to výpisom telefonických hovorov G.. C. O. a záznamom o vstupe navrhovateľa do budovy vtedajšieho sídla odporcu, z ktorých je zrejmé, že G.. C. O. oznámil navrhovateľovi, že v jeho poštovom priečinku mu necháva príslušnú obálku a navrhovateľ ešte v ten večer do budovy vtedajšieho sídla odporcu naozaj vstúpil. Aj takéto predloženie návrhu uznesenia mimo valného zhromaždenia spĺňa zákonnú požiadavku podľa § 130 Obchodného zákonníka.
Odvolateľ nesúhlasil ani s právnym názorom okresného súdu v tom, že považoval lehotu 24 hodín za extrémne krátku a v rozpore s dobrými mravmi, pretože okresný súd neprihliadol na dôvody, ktoré uviedol G.. Y. L. k predloženiu návrhu na odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa rozhodovaním per rollam a ani na operatívnosť lehoty na vyjadrenie sa spoločníkov odporcu, ktoré vychádzali z protiprávneho konania navrhovateľa s negatívnymi finančnými a inými dopadmi na odporcu. Okolnosti vyžadovali rýchle a operatívne konanie spoločníkov odporcu za účelom ochrany odporcu, ktorá mohla byť zabezpečená len za predpokladu čo najrýchlejšieho zbavenia funkcie konateľa navrhovateľa. V tomto prípade sa nejednalo o riešenie bežných otázok chodu spoločnosti a ani o jednoduché úkony, ktoré navrhovateľ v neprospech spoločnosti odporcu vykonal, preto odporca považoval 24 hodinovú lehotu za primeranú preto, aby takéto ním navrhované rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa bolo možné pružne prijať.
Odporca zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že uznesenia valného zhromaždenia, ako aj rozhodnutia mimo valného zhromaždenia sú výsledkom vôle spoločníkov vo vymedzených veciach a kolektívne rozhodnutia nie sú spoločným právnym úkonom spoločníkov a ani právnym úkonom spoločnosti, nie je možné sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždení dovolávať podľa § 38 a nasl. OZ, ktoré upravujú neplatnosť právnych úkonov, ale len podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Okresný súd v tomto prípade nemal vôbec skúmať rozpor rozhodnutia napadnutého navrhovateľom s dobrými mravmi, pretože nie je právnym úkonom.
K primeranosti lehoty pre písomné vyjadrenie sa spoločníkov spoločnosti k návrhu na prijatie uznesenia spoločníkov mimo valného zhromaždenia uviedol, že zákonná a ani zmluvná úprava určenia lehoty neurčuje žiadnu minimálnu lehotu a takéto určenie je ponechané na rozhodnutie predkladateľa v plnom súlade s dispozitívnou voľnosťou pre navrhovateľa a otázka časového vymedzenia trvania lehoty patrí preto do výlučnej rozhodovacej právomoci spoločníka, či konateľa pod hrozbou následku neprijatia žiadneho rozhodnutia v dôsledku „automatických nesúhlasov spoločníkov v prípade, že sa z dôvodu príliš krátkej lehoty nestihnú vyjadriť. Podľa názoru odporcu ust. § 130 Obchodného zákonníka poskytuje spoločníkom okamžitú, absolútnu, účinnú a úplne automatickú zákonnú ochranu pred určením prikrátkej lehoty na vyjadrenie sa, t. j. nevyvrátiteľnú zákonnú domnienku nesúhlasu. V prípade rozhodovania per rollam Obchodný zákonník vyžaduje väčšinu z celkového počtu hlasov všetkých spoločníkov, t. j. aj tých, ktorí sa k predloženému návrhu nevyjadrili, pričom takýto postup je v kontraste k rozhodovaniu na valnom zhromaždení, na ktorom zásadne stačí súhlas jednoduchej väčšiny hlasov spoločníkov prítomných na VZ. Preto podľa jeho názoru ochrana zabezpečená v ust. § 130 Obch.zák. je pre spoločníka dostatočná a túto nerozširoval ust. § 131 ods.1 Obch.zák. aj na rozhodnutia prijaté mimo VZ.
Súd prvého stupňa neuviedol, ako mohli navrhovateľom tvrdené údajné porušenia Obchodného zákonníka a Spoločenskej zmluvy odporcom v súvislosti s návrhom rozhodnutia mimo VZ odporcu obmedziť práva navrhovateľa ako spoločníka odporcu, a to aj z toho dôvodu, že ostatní dvaja spoločníci odporcu realizovali svoje práva spoločníkov inak, ako navrhovateľ, čo neznamená, že odporca alebo jeho dvaja spoločníci obmedzili navrhovateľa na jeho právach spoločníka. Odvolanie spoločníka z funkcie konateľa nemôže spôsobiť obmedzenie práv spoločníkovi, čo konštatoval aj Okresný súd Košice I vo svojom rozsudku sp.zn. 26Cb 201/2007 zo dňa 06.03.2009. Pokiaľ ide o právomoci registrového súdu, poukázal odporca na rozhodnutie NS SR sp.zn. Obz 29/94 z 29.02.1996, z ktorého vyplýva, že predtým než súd rozhodne o zápise do obchodného registra musí skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu požadovaného právnymi predpismi a do obchodného registra môže zapísať len také právne významné skutočnosti, ktoré nastali za podmienok, ktoré pre jej vznik predpokladajú právne
predpisy. V prípade, ak neboli splnené podmienky pre zápis skutočností do obchodného registra a súd napriek tomu o zápise zmien rozhodol, porušil zákon. Odporca preto vyslovil právny názor, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd registrový bol povinný skúmať to, či boli splnené zákonné predpoklady na vykonanie výmazu navrhovateľa z funkcie konateľa odporcu a teda aj tú skutočnosť, či došlo k predloženiu návrhu na prijatie rozhodnutia mimo VZ a či príslušná lehota na vyjadrenie navrhovateľa nebola určená v rozpore s § 130 Obch.zák. a inými právnymi predpismi. Pokiaľ registrový súd návrhu odporcu na vykonanie výmazu navrhovateľa vyhovel, bol toho názoru, že registrový súd postup pri odvolávaní konateľa preskúmal z hľadiska splnenia všetkých predpokladov a mal za to, že tieto boli splnené.
V konaní pred okresným súdom ani nebolo preukázané, že by potvrdenie o doručení e-mailovej správy G.. Y. L. navrhovateľovi zo dňa 10.03.2011 nebolo pravé a že by existoval dôvod pochybovať o tom, či návrh na prijatie rozhodnutia mimo VZ bol navrhovateľovi predložený, a to o to skôr, že túto skutočnosť registrový súd považoval za dostatočne preukázanú.
Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľa odvolací súd zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý odmietol právny názor odporcu v plnom rozsahu, pričom poukázal na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie je možné mechanicky vykladať právny predpis len prostredníctvom jazykového výkladu bez toho, že by sa nezohľadnil účel zákona, právne princípy a ústavné hodnoty (nález ÚS sp.zn. III ÚS 341/07), a to najmä z toho dôvodu, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Viazanosť štátnych orgánov zákonom podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných ustanovení, ale je potrebné prihliadnuť aj na zmysel a účel zákona. Ústavne súladný výklad musí mať prednosť pred inými metódami výkladu, pričom musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv. Zotrval preto na svojom názore, že rozhodnutie spoločníkov per rollam je rozhodnutím obdobným ako uznesenia prijaté na VZ, pričom obsahom a cieľom takéhoto rozhodovania je uplatňovanie základných práv spoločníkov, právo hlasovaním sa zúčastňovať na samotnom chode spoločnosti, preto rozhodovanie per rollam možno považovať len za iný spôsob rozhodnutia spoločníkov upravený osobitným ustanovením § 130 Obch.zák., pričom sa stále jedná o rozhodnutie spoločníkov so všetkými právnymi následkami zhodnými ako pri uznesení prijatom riadnym VZ.
Z úpravy § 131 Obch.zák. vyplýva jediná možnosť napadnúť rozhodnutie spoločníkov a zamedziť tak právnym následkom takéhoto rozhodnutia, keďže je systematicky zaradené hneď za ustanovenia upravujúce rôzne spôsoby rozhodovania spoločníkov, inak by rozhodnutia spoločníkov prijaté mimo VZ nemohli byť nikdy napadnuté postupom podľa § 131 Obch.zák., čo by nesporne obchádzalo účel zákona, pretože by takýto postup viedol k strate práva upraveného v § 131 Obch.zák. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia prijaté v podobných veciach, a to na rozhodnutie Okresného súdu Malacky 10Cb 80/2009, rozhodnutie NS ČR 32 Odo 870/2002, 29 Odo 945/2003, rozhodnutie NS SR 3 Obo 244/2007, v ktorých bolo právo bývalého konateľa napadnúť rozhodnutie, ktoré sa týka jeho nárokov aj v prípade prijatia rozhodnutia podľa § 130 Obch.zák. postupom podľa § 131 Obch.zák. považované za prípustné.
Navrhovateľ poukázal aj na tú skutočnosť, že samotný odporca, resp. spoločníci odporcu označili rozhodnutie spoločníkov o odvolaní navrhovateľa ako konateľa ako „uznesenie zo dňa 11.03.2011“. Navrhovateľ preto považoval rozhodnutie spoločníkov prijaté per rollam za rovnocenné s rozhodnutím spoločníkov prijaté na riadnom VZ, pokiaľ bolo prijaté zákonným spôsobom za dodržania všetkých formálnych a materiálnych predpokladov. Formálny postup potrebný pre prijatie napadnutého rozhodnutia nebol dodržaný, pretože žiaden návrh uznesenia, o ktorom mali spoločníci hlasovať mimo VZ dňa 11.03.2011 nebol navrhovateľovi nikdy riadne predložený a doručený, preto sa navrhovateľ s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu stotožnil. Dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť bolo na odporcovi a ním predložené dôkazy nepreukázali splnenie týchto náležitostí. Z predloženej e-mailovej správy a potvrdenia správcom servera sa vôbec nedá určiť, či sa takýto
konkrétny návrh uvedeným e-mailom doručoval a či navrhovateľ mal vôbec možnosť sa s ním oboznámiť. Tento dôkaz ani nepreukazuje, či sa v uvedenej e-mailovej správe dané dokumenty aj naozaj nachádzali. Ani údajné uloženie týchto listín na sekretariáte firmy nemožno považovať po vykonanom dokazovaní za preukázané a ak by aj súd mal za to, že nejaká obálka bola uložená v priečinku na sekretariáte spoločnosti, nie je ničím preukázané, že sa v nej nachádzali odporcom uvádzané dokumenty súvisiace s hlasovaním mimo VZ s konkrétnym obsahom. Svedok G.. I. O. nepotvrdil túto odporcom tvrdenú skutočnosť, pretože vo výpovedi uviedol, že obsah zásielky nevidel, keďže bola zatvorená. Výpoveď G.. L. ako osoby, ktorá celú vec pripravovala bola spochybnená práve výpoveďou G.. O., ktorou bolo spochybnené aj odporcom predložené čestné prehlásenie, keďže je zrejmé s prihliadnutím na rozpory uvedené v týchto prehláseniach a výpoveďou G.. O., že tieto prehlásenia sa nezakladajú na pravde a boli vystavené zamestnancami odporcu na základe ovplyvňovania. Ukladanie významných dokumentov v priečinku na sekretariáte odporcu nie je možné považovať za obvyklý spôsob predkladania a doručovania listín spoločníkovi napriek tomu, že sa jedná o priestory spoločnosti a takýto spôsob doručovania nebol ani predtým zaužívaný a obvyklý. Dovtedy sa všetky dokumenty týkajúce sa rozhodovania spoločníkov doručovali v písomnej forme a poštou. Pokiaľ odporca poukazuje na rozhodnutia iných súdov vo veci doručovania písomnej pozvánky navrhovateľ uviedol, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o zvolanie VZ písomnou formou spôsobom poštového doručovania a nie e- mailom a v žiadnom spore nebolo spochybnené doručenie konkrétnej zásielky s konkrétnym obsahom. V prejednávanej veci však spoločník zvolil neštandardný spôsob, e-mailovú komunikáciu, pričom mu nič nebránilo vykonať všetky úkony tak, aby nedošlo k postupu, pre ktorý by mohlo byť rozhodnutie napadnuté. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ohľadom odvolania konateľa bolo v tom čase už zvolané riadne VZ a preto nebol daný dôvod u navrhovateľa domnievať sa, že by medzičasom ohľadom tej istej veci malo dôjsť k inému hlasovaniu. Navrhovateľ preto o ničom nevedel a takéto konanie odporcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Stanovenie 1-dňovej lehoty na prijatie rozhodnutia mimo VZ nemožno považovať za také konanie spoločníka, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a ktoré by malo požívať právnu ochranu, a to o to skôr, že program VZ s bodom Odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa, ktorý sa mal prejednávať na VZ zvolanom na deň 14.04.2011 už bol navrhovateľovi známy. Aj keď zákon nestanovuje lehotu je zrejmé, že takáto lehota nemôže byť neprimeraná a ani svojvoľná, pretože je potrebné prihliadnuť aj na istú časovú rezervu a možnosť prípravy pre uplatnenie práva spoločníka. Ak by aj existovali niektoré dôvody, pre ktoré chceli spoločníci odvolať navrhovateľa z funkcie konateľa skôr, tieto by neoprávňovali odporcu k takým úkonom, ktoré sú v rozpore so zákonom a aj s dobrými mravmi. Odporca mal možnosť vec riešiť štandardným a transparentným spôsobom v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou a nie zvoliť spôsob, ktorý zjavne obchádzal práva navrhovateľa. Z konania odporcu jednoznačne vyplýva, že spoločníci, ktorí sú väčšinovými spoločníkmi sa vyslovene dohodli na tom, že navrhovateľa z funkcie konateľa odvolajú vtedy, keď im to bude vyhovovať, zotrval preto na tom, že takto prijaté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym spôsobom, kde sa výrazným spôsobom obmedzili práva navrhovateľa ako spoločníka spoločnosti, najmä jeho právo hlasovať. Odporca ani nedodržal lehotu 24 hodín, keď vyhlásil prijatie rozhodnutia o odvolaní konateľa už pred 22.30 hod., keďže už o tejto hodine zasielal oznámenie o výsledku hlasovania s domnienkou, keďže navrhovateľ nehlasoval, hlasoval proti. Pritom navrhovateľovi ani nemohla lehota na uplatnenie hlasovacieho práva k tomuto okamihu uplynúť, preto k prijatiu rozhodnutia a vysloveniu zákonnej domnienky došlo odporcom predčasne. Práva navrhovateľa ako menšinového spoločníka boli účelovo potlačené, keď väčšinoví spoločníci rozhodli nečakajúc na uplatnenie jeho hlasovacieho práva ešte pred uplynutím lehoty určenej na jeho hlasovanie. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom odporcu, čo sa pri rozhodovaní VZ mimo neho a na ňom jedná o dve rozdielne rozhodnutia, musel by potom prihliadnuť na znenie čl. X ods.3 Spoločenskej zmluvy, podľa ktorého do výlučnej kompetencii VZ patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov a dospieť tak k záveru, že odvolanie konateľa spoločnosti nemôže byť vykonané mimo VZ. Potom by také napadnuté rozhodnutie bolo bezpochyby v rozpore aj so spoločenskou zmluvou a bolo by neplatné z tohto dôvodu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa považuje za aktívne legitimovaného účastníka na podanie takéhoto návrhu, keďže je spoločníkom a zároveň aj bývalým konateľom spoločnosti a návrh podával aj ako spoločník, aj ako bývalý konateľ spoločnosti, pričom konaním odporcu mohlo dôjsť a aj reálne došlo k obmedzeniu jeho práv spoločníka, pokiaľ ide o výkon jeho hlasovacieho práva a rozhodnutie sa ho dotýka aj ako konateľa, keďže bol z tejto funkcie odvolaný, navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ je spoločníkom a bol aj konateľom spoločnosti odporcu spolu s ďalšími dvomi spoločníkmi G.. Y. L. a obchodnou spoločnosťou FITTICH SA, Muzzano, Švajčiarska konfederácia s tým, že okrem navrhovateľa je konateľom spoločnosti odporcu aj G.. I. O.. Dňa 11.03.2011 bolo spoločnosťou odporcu prijaté uznesenie v zmysle čl. X bod 15 Spoločenskej zmluvy zo dňa 26.04.1991, ktorým spoločnosť odvolala z funkcie konateľa navrhovateľa dňom 11.03.2011 na základe návrhu spoločníka G.. Y. L., ktorý na prijatie rozhodnutia mimo zasadnutia VZ spoločnosti odporcu, týkajúci sa odvolania navrhovateľa ako konateľa, s ktorým odvolaním obaja spoločníci súhlasili. Keďže sa navrhovateľ k ich návrhu uznesenia a ani k výzve na vyjadrenie žiadnym spôsobom nevyjadril, prijali rozhodnutie spoločníkov o schválení okamžitého odvolania navrhovateľa ako konateľa spoločnosti odporcu.
Súd v konaní zistil, že o odvolaní z funkcie konateľa sa navrhovateľ dozvedel až z návrhu spoločnosti odporcu, ktorý podala na Okresný súd, odd. obchodného registra v Banskej Bystrici pod č. 6Re 149/2011, ktorým žiadala vymazať navrhovateľa z obchodného registra ako konateľa spoločnosti. K tomuto návrhu bolo priložené uznesenie zo dňa 11.03.2011 o jeho odvolaní z funkcie konateľa, pričom k prijatiu tohto rozhodnutia malo dôjsť mimo VZ, o čom navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť. Navrhovateľ napriek tomu, že odporca v konaní tvrdil a preukazoval správcom dát, že navrhovateľovi odoslal e-mailom návrh uznesenia mimo VZ, ako aj výzvu na vyjadrenie sa k nemu navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu žiadne písomnosti mailom, a ani inak, neboli doručené. Poprel tiež tú skutočnosť, že by bol z priečinka na sekretariáte prevzal zalepenú obálku, v ktorej mu odporca aj listinnou formou mal doručovať návrh uznesenia prijatý mimo VZ, preto sa k takémuto návrhu nemohol ani vyjadriť a uplatniť hlasovacie práva, ktoré mu patria ako spoločníkovi v spoločnosti odporcu. Takýmto konaním odporcu tak došlo k prijatiu nezákonného rozhodnutia, keďže mu postupom podľa § 130 Obch.zák. nebol predložený žiaden návrh rozhodnutia a nebola mu oznámená ani lehota na písomné vyjadrenie sa k takémuto návrhu uznesenia, pričom sa uznesenie týkalo jeho osoby ako konateľa spoločnosti.
Z prekladu obsahu e-mailovej správy, ktorá bola zasielaná z adresy Y. vyplýva, že správa bola úspešne doručená na adresu U., avšak čo bolo obsahom tejto správy a či obsahovala prílohy a v akom znení z tohto listinného dôkazu predloženého odporcom nie je zrejmé.
Z čestného prehlásenia spoločníka spoločnosti odporcu G.. Y. L. zo dňa 22.03.2011 vyplýva, že dňa 10.03.2011 v dopoludňajších hodinách chcel osobne odovzdať navrhovateľovi návrh uznesenia mimo VZ v znení:“ S okamžitou platnosťou sa konateľ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XX, W. W. odvoláva z pozície konateľa spoločnosti FITTICH ALARM spol. s r.o. so sídlom Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00634743 zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vl.č. 73/S“, avšak ho osobne nezastihol, pretože bol v Bratislave, v dôsledku čoho požiadal konateľa spoločnosti G.. I. O. o odovzdanie tohto návrhu, ktorý vložil pred ním do obálky a na ňu napísal adresu navrhovateľa. G.. I. O. odporcovi, ktorý prišiel do sídla spoločnosti odporcu o 16.30h telefonicky oznámil, že v poštovom priečinku mu necháva obálku s listom od spoločníka spoločnosti a navyše G.. L. poslal o 18.08 hod. mailom na mailovú adresu odporcu ten istý návrh s tým, že mal potvrdenie o tom, že správa bola na adresu navrhovateľa úspešne doručená.
Z čestného prehlásenia G.. O., konateľa spoločnosti odporcu vyplýva, že skutočne prevzal od druhého spoločníka G.. L. zalepenú obálku adresovanú navrhovateľovi, ktorú chcel navrhovateľovi osobne odovzdať, avšak keďže navrhovateľ do 16.30h do sídla spoločnosti neprišiel, oznamoval mu túto skutočnosť len telefonicky s odkazom na poštový priečinok na sekretariáte spoločnosti, kde mu obálku s listami od druhého spoločníka nechal. Keďže na druhý deň už táto obálka v poštovom priečinku pre U. O. nebola, mal za to, že si ju z tohto priečinka vzal.
Z výsluchu G.. O. (čl. 89 spisu) je zrejmé, že prevzal obálku pre navrhovateľa s návrhom na prijatie rozhodnutia mimo zasadnutia VZ, avšak či v obálke bol skutočne návrh na prijatie rozhodnutia mimo zasadania VZ neodkontroloval a ani ho nevidel a ani nečítal, pretože obálka bola zalepená. Riadne VZ bolo zvolané na deň 14.04.2011, avšak na tomto zasadnutí k opätovnému odvolaniu navrhovateľa z funkcie konateľa nedošlo. Z opatrnosti sa spoločníci spolu s navrhovateľom, zast. JUDr. Šintajom rozhodli hlasovať tak, že ak by súd v tejto veci rozhodol o tom, že odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa 11.03.2011 je neplatné, bude sa mať za to, že k rozhodnutiu o odvolaní z funkcie konateľa dôjde práve na riadnom VZ, ktoré sa konalo dňa 14.04.2011.
Z výpovede G.. L. je tiež zrejmé, že dňa 04.03.2011 bolo zvolané aj mimoriadne VZ odporcom, a to za rovnakým účelom - odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa, pričom pozvánka bola riadne doručená navrhovateľovi a o zvolaní zhromaždenia navrhovateľ vedel. Vzhľadom k tomu, že vykonal úkony v rozpore so záujmami odporcu, bolo potrebné podľa tvrdenia G.. L. riešiť situáciu promptne, v dôsledku čoho sa s druhým spoločníkom dohodli na tom, že využijú možnosť ust. § 130 Obch.zák. a prijmú uznesenie o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa zákonným spôsobom, a to per rollam.
Odporca namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie žaloby podľa § 131 Obch.zák., pretože podľa jeho názoru obsah ust. § 130 Obch.zák. takéto právo navrhovateľa vylučuje. Tvrdil tiež, že návrh uznesenia sa nemusí doručovať, stačí aby bol predložený spoločníkovi na vyjadrenie, čo bolo realizované mailovou komunikáciou dňa 10.03.2011 a aj listovou formou vložením do priečinka v sídle odporcu. Keďže sa navrhovateľ ako spoločník nevyjadril v lehote do 11.03.2011, zákonná právna úprava pripúšťa nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že s navrhovaným uznesením nesúhlasí. V nadväznosti na to, že navrhovateľ sa nevyjadril, rozhodol konateľ spoločnosti odporcu o tom, že podľa výsledkov hlasovania jednotlivých spoločníkov a po spočítaní celkového počtu hlasov mohla spoločnosť prijať rozhodnutie mimo VZ a navrhovateľa z funkcie konateľa odvolť. Na tej skutočnosti, že bol navrhovateľovi predložený návrh uznesenia jednak mailom a jednak do poštového priečinku sa zhodujú aj výpovede spoločníka G.. L. a konateľa G.. O.. Odporca mal za to, že navrhovateľ si vzal obálku, v ktorej bol návrh uznesenia mimo VZ spolu s výzvou na písomné vyjadrenie, preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 130 Obch.zák. Zdôraznil, že dvaja spoločníci odporcu s 80% väčšinou hlasov všetkých spoločníkov rozhodli o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa spoločnosti odporcu platne, preto je aj rozhodnutie prijaté mimo zasadnutia VZ formou per rollam platné. Zdôraznil tiež, že rozhodnutie spoločníkov prijaté podľa § 130 Obch.zák. nemá povahu uznesenia VZ, a preto nemôže mať navrhovateľ aktívnu legitimáciu. Rovnako nie je možné hovoriť o konaní odporcu v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie spoločníkov odporcu o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa sa svojim obsahom ani účelom neprieči dobrým mravom, pretože navrhovateľ poškodzoval záujmy odporcu a funkciu konateľa nevykonával v záujme odporcu a všetkých spoločníkov, ale vo vlastnom záujme. V rozpore s dobrými mravmi nie je ani určenie lehoty jedného dňa na vyjadrenie sa k navrhovanému uzneseniu, pretože už samotná zákonná úprava predpokladá, že ten spoločník ktorý sa nevyjadrí, musí počítať s tým, že sa jeho nečinnosť bude považovať za nesúhlas. Relevantná právna úprava nevyžaduje doručenie písomného návrhu uznesenia spoločníkov spoločníkovi, preto zo strany odporcu nemohlo dôjsť k porušeniu § 130 Obch.zák. Rovnako zákonná úprava neurčuje ani žiadnu minimálnu lehotu na vyjadrenie sa k navrhovanému uzneseniu a s prihliadnutím na závažnosť a okolnosti, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu uznesenia mimo zasadnutia VZ o odvolaní navrhovateľa z funkcie konateľa, bola táto lehota stanovená spoločnosťou odporcu z hľadiska jej existencie jediná možná. Ani oznámenie odporcu o výsledkoch hlasovania dňa 11.03.2011 nebolo predčasné, pretože navrhovateľ si svoju povinnosť vyjadriť sa nesplnil, preto odporca navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Podľa § 130 Obch.zák. v znení platnom ku dňu 10.03.2011 spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10% základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
Podľa § 131 ods.1 Obch.zák. každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa ods.2 cit. ust. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na doplnenie správnosti právneho zdôvodnenia okresným súdom, a to najmä s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvedených odporcom v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. Všeobecná úprava písomného hlasovania mimo zasadnutia orgánu spoločnosti je obsiahnutá v § 66 ods.4, posledná veta Obch.zák., pričom u st. § 130 Obch.zák. je vo vzťahu k tomuto ustanoveniu úpravou zvláštnou a má pred § 66 ods.4 Obch.zák. prednosť. Zároveň ide aj o doplňujúce ust. k § 122 ods.1 Obch.zák., podľa ktorého spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti na Valnom zhromaždení, pričom podľa § 130 Obch.zák. môžu prijímať rozhodnutia aj mimo VZ. Ustanovenie § 130 Obch.zák. je kogentné, takže možnosť písomného hlasovania mimo zasadnutia VZ nemôže spoločenská zmluva vylúčiť. Návrh uznesenia musí byť predložený spoločníkom, čo v praxi znamená nevyhnutnosť zaslať ho buď poštou, faxom alebo aj elektronicky a súčasne je nevyhnutné stanoviť lehotu na vyjadrenie sa. Z ust. § 130 Obch.zák. nevyplýva žiadna lehota, ktorá by bola pre vyjadrenie sa záväzná, avšak napriek tomu je potrebné trvať na tom, aby lehota na vyjadrenie bola dostatočná s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a závažnostiam rozhodnutia. Nevyvrátiteľná domnienka nesúhlasu v prípade mlčania spoločníka je ochranou práve aj proti príliš krátkej lehote. Vyjadrenie musí byť písomné, čo znamená, že výsledky hlasovania bude možné z tohto dôvodu kedykoľvek overiť. V súlade s ust. § 40 ods.4 OZ je písomná forma zachovaná, ak bude vyjadrenie vykonané aj telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon vykonala. Povinnosť oznámiť výsledky hlasovania je uložená konateľom a ich porušenie nesie so sebou vznik zodpovednosti za škodu. Pre hlasovanie platia rovnaké pravidlá ako pre rozhodovanie na VZ, avšak s tou odchýlkou, že väčšina sa počíta z hlasov všetkých spoločníkov, a nielen z prítomných. Táto odchýlka vyplýva práve z povahy písomného hlasovania, pričom podľa § 130 Obch.zák. sa považujú za prítomných všetci spoločníci.
Ak teda odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľovi predložil návrh uznesenia, ktoré sa malo prijať mimo VZ formou per rollam zákonným spôsobom upraveným v § 130 Obch.zák., bol povinný na toto svoje tvrdenie predložiť aj relevantné dôkazy. Je treba prisvedčiť odporcovi, že aj e-mailová forma doručovania písomnosti je formou prípustnou a pokiaľ by z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľovi sa do dispozičnej sféry dostala písomnosť, ktorou bol návrh uznesenia a oznámenie lehoty na písomné vyjadrenie sa, takýto postup by stačil na preukázanie jeho tvrdení, že navrhovateľovi riadnym spôsobom predložil návrh uznesenia. Zo správy o odoslaní e-mailu dňa 10.03.2011 o 18.08 hod. však takáto skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Ak aj bola správa odoslaná z mailovej adresy G.. L. na mailovú adresu navrhovateľa, nie je z nej zrejmé, čo bolo jej obsahom a či sa mohol navrhovateľ o tom, že sa má vyjadriť k návrhu uznesenia o jeho odvolaní z funkcie konateľa ako dozvedieť, a teda že mu bol takýto návrh uznesenia skutočne predložený spolu s oznámením. Navrhovateľ v konaní jednoznačne poprel akékoľvek doručenie návrhu uznesenia prijatého mimo VZ, v dôsledku čoho tak nebola splnená zákonná podmienka predloženia návrhu tak, ako to vyžaduje § 130 Obch.zák. zo strany odporcu pri predkladaní návrhu uznesenia, ktoré sa malo prijať mimo VZ. V tejto súvislosti je potom právne irelevantné, že odporca poskytol na vyjadrenie sa navrhovateľovi neprimerane krátku lehotu, a to najmä s prihliadnutím k tej skutočnosti, že jediným bodom programu pri prijímaní tohto rozhodnutia bolo práve odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa, pri ktorom navrhovateľ ako spoločník odporcu nemohol využiť svoje práva, ktoré mu vyplývajú z § 122 ods.1 Obch.zák., a teda nemohol hlasovať.
Vzhľadom k tomu, že prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo VZ pripadá do úvahy vo všetkých tých prípadoch, ktoré podľa zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov patria do pôsobnosti VZ, platia pre hlasovanie spoločníkov mimo VZ rovnaké pravidlá ako pri hlasovaní na VZ.
Z ust. § 131 ods.1 Obch.zák. vyplýva, že každý spoločník a konateľ, a to aj bývalý môže podať na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ak sa ho uznesenie Valného zhromaždenia týka. Podľa ods.2 cit. ust. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že takouto žalobou je možné napadnúť nielen uznesenie Valného zhromaždenia, ale aj rozhodnutie prijaté podľa § 130 Obch.zák. mimo Valného zhromaždenia, ako aj rozhodnutie jediného spoločníka podľa § 132 Obch.zák. urobené pri výkone pôsobnosti Valného zhromaždenia. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením odporcu o tom, že by nebol navrhovateľ aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby a že z tohto dôvodu mal okresný súd návrh navrhovateľa zamietnuť. Z dokazovania vykonaného okresným súdom jednoznačne vyplýva, že spoločnosť odporcu nedodržala postup pre prijatie uznesenia mimo VZ tak, ako je to upravené v § 130 Obch.zák., preto je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti tohto uznesenia pre rozpor so zákonom, pretože inak by nebol dodržaný účel ust. § 131 Obch.zák. Toto ustanovenie preto dáva osobám, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie VZ týka možnosť dosiahnuť nápravu tým, že takéto rozhodnutie bude vyhlásené súdom za neplatné.
Navrhovateľ v konaní preukázal, že prijatím uznesenia mimo VZ spoločnosťou odporcu mohli byť obmedzené jeho práva spoločníka, keď sa pre nepredloženie uznesenia, ktorým mal byť odvolaný z funkcie konateľa o takejto dôležitej skutočnosti pred schválením tohto uznesenia, hoc aj nadpolovičnou väčšinou ostatných spoločníkov, nedozvedel. Takýto postup odporcu, a to aj napriek jeho tvrdeniu, že navrhovateľ ako konateľ poškodzoval záujmy odporcu nie je akceptovateľný, a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľ bol v ten deň, t.j. 10.03.2011 v práci, kde mu mohol byť návrh uznesenia odovzdaný osobne a rovnako bol v práci aj na ďalší deň 11.03.2011, dokedy plynula lehota 24 hodín na vyjadrenie sa k navrhovanému uzneseniu, ktoré sa malo prijať mimo VZ. Navyše konateľ spoločnosti zvolal na deň 14.04.2011 mimoriadne VZ, pričom pozvánku na toto VZ odoslal navrhovateľovi už 04.03.2011 tak, ako to pred okresným súdom vypovedal. O tejto skutočnosti mal navrhovateľ vedomosť, pretože jedným z bodov programu malo byť práve jeho odvolanie z funkcie konateľa.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na posúdenie právnej povahy uznesenia VZ existujú rôzne názory, pretože niektorí sa prikláňajú k záveru, že uznesenie VZ má povahu právneho úkonu, iní že ho nie je možné považovať za právny úkon, avšak existuje aj skupina názorov, ktorá je prezentovaná tým spôsobom, že sa síce nejedná o právny úkon, ale o rozhodovací akt spoločnosti, ktorý vykazuje aj určité znaky právneho úkonu jednotlivých spoločníkov. Judikatúra Najvyššieho súdu SR sa priklonila skôr k záveru, že uznesenie VZ nie je právnym úkonom a z tohto dôvodu neplatnosť uznesenia VZ nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, a to vo vzťahu k okruhu oprávnených osôb, k lehotám na podanie žaloby, ako aj k účinkom vyhlásenia uznesenia VZ za neplatné súdom, a teda či konanie odporcu pri zvolávaní Valného zhromaždenia per rollam a pri prijímaní rozhodnutia bolo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, pričom rozpor so zásadami poctivého obchodného styku nie je treba dokazovať. Aj keď sa mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pokiaľ teda pri uskutočnení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 OZ a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ustanovenie § 267 ods. 1 a 2 (pozri výklad k § 267). Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že jeho konanie síce nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ, avšak tak, ako to
vyplynulo z vykonaného dokazovania, a to či už spôsob, ktorý zvoli na predloženie návrhu uznesenia / elektronicky, namiesto osobného odovzdania, krátka lehota 24 hod. na vyjadrenie sa / nenasvedčujú tomu, že by šlo zo strany odporcu o poctivý obchodný styk. Je však potrebné zdôrazniť, že na to, aby súd považoval uznesenie odporcu za neplatné stačí už to, že bolo prijaté v rozpore s § 130 Obch. zák., preto sa odvolací súd podrobnejšie dôvodom jeho neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi nezaoberal.
Navrhovateľ podal návrh na súd v súlade s § 131 ods.1 Obch.zák. včas, pričom pre navrhovateľa platí ten právny názor, že ak VZ nebolo zvolané riadne, pretože spoločníkovi nebol predložený postupom podľa § 130 Obch.zák. návrh uznesenia mimo VZ spolu s výzvou na písomné vyjadrenie sa k nemu, plynie v takomto prípade 3-mesačná lehota odo dňa, kedy sa mohla najskôr oprávnená osoba o uznesení dozvedieť, napr. účinky zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré vyplynuli z prijatia tohto uznesenia mimo VZ. Navrhovateľ preukázal aj ďalšiu podmienku pre určenie neplatnosti uznesenia prijatého mimo VZ pre rozpor so zákonom, a to, že takýmto uznesením mohli byť obmedzené jeho práva spoločníka, pretože už z povahy ust. § 131 ods.2 Obch.zák. vyplýva, že stačí len možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, pričom k reálnemu obmedzeniu jeho práva ani nemusí dôjsť na to, aby mohla byť žaloba podaná podľa tohto ustanovenia úspešná. Okolnosť, že platnosť uznesenia je preskúmavaná súdom preto, že bola spochybnená zákonnosť zvolania VZ nebráni tomu, aby iné riadne zvolané VZ prijalo obsahovo zhodné uznesenie.
Navrhovateľ, ktorý sa domáha vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého mimo VZ spoločnosti má povinnosť tvrdenia, že uznesením bol porušený zákon alebo spoločenská zmluva alebo stanovy, nemá však povinnosť tvrdenia, že napadnutým uznesením boli porušené jeho práva spoločníka. Dôvod pre vyslovenie neplatnosti uznesenia prijatého mimo VZ je v prejednávanej veci predovšetkým ten, že nebol dodržaný postup určený § 130 Obch.zák. pre prijatie uznesenia mimo VZ stanovený zákonom, a preto nemohlo byť ani takéto uznesenie platne prijaté. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie odporcu o tom, že registrový súd návrh zmeny v osobe konateľa zaregistroval, pretože právna úprava, na ktorú sa odporca odvoláva síce v čase vyhlásenia rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva platila, avšak v čase rozhodovania tejto veci okresným súdom už bola iná. Je treba uviesť, že zápis údajov do obchodného registra je svojou povahou inou činnosťou súdu, čo vyplýva z ust. § 352a/ O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra podľa osobitného zákona, t.j. podľa zák.č. 530/2003 Z.z., v dôsledku čoho nemá táto činnosť registrového súdu povahu občianskeho súdneho konania. Zápis údajov do obchodného registra od 01.02.2004 nie je teda výsledkom rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní, ale je vykonaný na základe registrácie. Vzhľadom na zmenu charakteristiky zápisu údajov do obchodného registra bolo upravené aj konanie vo veciach obchodného registra v § 200aa/ O.s.p. V konaní o dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v obchodnom registri je možné dosiahnuť zmenu len tých údajov, ktorých zápis má deklaratórny účinok. Výnimka z tejto zásady pripadá do úvahy len vtedy, ak má dôjsť k realizácii a naplneniu právoplatných rozhodnutí súdu vo veciach obchodných spoločností, napr. v prípade vyslovenia neplatnosti uznesenia VZ, ktoré rozhodnutie má účinky záväzné pre každého. Registrový súd však nie je oprávnený rozhodovať, a to ani prejudiciálne o platnosti alebo neplatnosti uznesenia prijatého valným zhromaždením spoločnosti, pretože takýto postup je v rozpore s povahou konania. Súd v registrovom konaní len zosúlaďuje existujúci stav so stavom zapísaným, ktorý je objektívne odlišný bez toho, aby vytvoril v konaní podklad - rozhodnutie o neplatnosti pre zmenu zapísaného stavu a má povinnosť v takomto konaní nesúlad iba odstrániť.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu za zastupovanie pre právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 58,69 Eur a 1x režijný paušál 7,63 Eur podľa § 10, 14 a 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.