Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-198-2011.pdf
PDF · 109.07 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/198/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, Y., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 075 proti odporcovi: J., o zaplatenie 460,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
r o z h o d o l
Návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 460,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 21.4.2010 do zaplatenia sa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 11.4.2011 podal návrh, v ktorom žiadal aby odporca bol odporca bol povinný zaplatiť sumu 460,70 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 460,70 eur odo dňa 21.4.2010 do zaplatenia a trovy konania. V písomnom návrhu uviedol, že ako poberateľovi sociálnych nemocenských dávok počas PN mu Sociálna poisťovňa pob. Žilina poukázala dňa 19.4.2010 nemocenské dávky za mesiac marec 2010 vo výške 460,70 eur, ale nedopatrením došlo k tomu, že táto suma bola poukázaná na účet odporcu. Keďže túto nemocenskú dávku neobdržal a odporca mu zamlčal že suma 460,70 eur bola pripísaná na jeho účet, tak reklamoval túto platbu v sociálnej poisťovni dňa 21.4.2010. Tam mu bolo vydané potvrdenie o vykonanej platbe. Odporca túto sumu vybral z účtu avšak odmietol navrhovateľovi peniaze zaplatiť s tým, že tieto už minul. Po zistení týchto skutočností sociálna poisťovňa viackrát vyzývala odporcu aby túto sumu vrátil na účet poisťovne, čo však odporca neurobil. Pretože u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, žiadal navrhovateľ aby mu odporca zaplatil žalovanú sumu 460,70 eur, a pretože je odporca v omeškaní tak žiadal aj úrok z omeškania 9 % ročne odo dňa 21.4.2010 do zaplatenia.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.2.2012 uviedol, že navrhovateľovi zrušil dispozičné právo dňa 20.2.2010 a s týmto bol oboznámený navrhovateľ. Odporca ďalej poukazoval na to, že navrhovateľ predal notebook ktorý potom splácala matka odporcu. Poukázal na to, že navrhovateľ neplatí výživné na odporcu hoci bol právoplatným rozsudkom zaviazaný platiť výživné.
Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov, oboznámením spisov OS Žilina 24 C/107/2009, 21 P/356/2009, 24 Er/2289/2010, 24 Er/341/2011, podľa rozsudku OS Žilina 1 T/19/2011, potvrdené Sociálnej poisťovne pob. Žilina, zmluvy o pôžičke a ďalších listinných dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že je poberateľom sociálnych dávok a asi pol roka pred aprílom 2010 oznámil Sociálnej poisťovni pob. Žilina aby mu všetky dávky ktoré vyplácala poukázala na účet v Dexia banke Žilina, tak ako je číslo účtu uvedené v písomnom návrhu. Tento účet bol na meno odporcu a navrhovateľ mal dispozičné právo k tomuto účtu. Asi mesiac pred výplatou dávky, ktorá je predmetom konania, čiže v marci 2010 navrhovateľ zmenil účet a tento nový účet nahlásil sociálnej poisťovni a jednu platbu sociálna poisťovňa vyplatila na účet navrhovateľa. Omylom sa ale stalo že dávku za marec 2010 v sume 460,70 eur, ktorá bola vyplatená dňa 19.4.2010 bola poukázaná na účet odporcu. Už asi mesiac predtým odporca zrušil navrhovateľovi dispozičné právo s účtom. Na základe tohto navrhovateľ nemal žiaden prístup k peniazom, ktoré boli na účet odporcu vyplatené. Odporca peniaze vybral a spotreboval. Napriek výzvam navrhovateľa ani sčasti mu túto sumu nezaplatil.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že notebook je jeho vlastníctvom a odporca ho len užíval. Matka odporcu dala notebook do záložne. Navrhovateľ bol v záložni aj s odporcom a bol tam aj jeden známy navrhovateľa a keďže nemali finančné prostriedky tak tento známy zaplatil a vybral notebook zo záložne a ponechal si ho až doby kým nezaplatia. Suma ktorú známy zaplatil keď vyberal notebook zo záložne bola asi 200 eur.
Zástupca navrhovateľa doplnil, že nie je pravdou že by mal navrhovateľ nedoplatok na výživnom, pretože navrhovateľ výživné odporcovi riadne zaplatil. Voči navrhovateľovi bolo vedené aj trestné stíhanie za zanedbanie povinnej výživy, a pretože si výživné riadne zaplatil tak bol aj oslobodený. Tá skutočnosť, že navrhovateľ výživné v celom rozsahu zaplatil vyplýva aj z rozsudku 1 T/19/2011.
Zástupca navrhovateľa ďalej poukázal na rozhodnutie OS Žilina 24 Er /2289/2010 zo dňa 22.8.2011 kde bolo námietkam povinného, teda navrhovateľa, vyhovené. Vo veci výživného, ktoré bol povinný platiť navrhovateľ odporcovi bolo rozhodnuté najskôr rozsudkom OS Žilina 21 P/356/2009 zo dňa 18.2.2010 a potom sa vo veci výživného konalo a bolo rozhodnuté rozsudkom 24 C/107/2009 zo dňa 4.2.2010. Navrhovateľ uviedol že nezaplatil sumu 533,08 eur, ktorá sa uvádza v uznesení 24 Er/341/2011, lebo ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia 24 Er/2288/2010 tak platí len prvý rozsudok, pretože druhý rozsudok je zmätočný a podľa neho navrhovateľ platiť nemá a ďalej ani nemá finančné prostriedky na zaplatenie uvedenej sumy.
Odporca potvrdil tú skutočnosť, že je majiteľom účtu v Dexia banke Žilina, tak ako je uvedené č. účtu v písomnom návrhu a je pravdou aj to, že k tomuto účtu mal dispozičné právo aj navrhovateľ. Na tento účet bola poukázaná zo Sociálnej poisťovne, pob. Žilina 460,70 eur v apríli 2010 tak ako to vyplýva aj z potvrdenia sociálnej poisťovne. Peniaze odporca vybral a spotreboval na osobné výdavky pretože je nezamestnaný a nemá z čoho tieto peniaze zaplatiť. Pár dní pred poukázaním uvedenej sumy zrušil odporca navrhovateľovi dispozičné právo s peniazmi na účte. Mimo tejto sumy 460,70 eur žiadna iná suma ktorú poslala sociálna poisťovňa navrhovateľovi na účet neprišla. Uviedol, že je ochotný túto sumu 460,70 eur vrátiť navrhovateľovi, ale až v tom prípade keď navrhovateľ zaplatí dlh na výživnom 680 eur a zaplatí sumu 500 eur za notebook ktorý dal do záložne. Pokiaľ ide o výživné, tak bolo rozhodnuté rozsudkom OS Žilina 24C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010, tak že navrhovateľ je povinný platiť výživné od 9.3. do 31.8.2010 ako zameškané výživné vo výške 667,15 eur, a túto sumu navrhovateľ nezaplatil. Pokiaľ ide o notebook, tak tento kúpil švagor matky odporcu na splátky a tieto splátky ale platila matka odporcu. Všetky splátky ešte doposiaľ nie sú zaplatené. Navrhovateľ nemal finančné prostriedky a požiadal odporcu aby notebook bol daný do záložne, s čím odporca súhlasil. Nemali peniaze na vybratie notebooku, a tak kamarát Z.r A. tento notebook vyplatil za sumu 230 eur a žiadal aby mu peniaze vrátili. Notebook si ponechal až do doby kým mu peniaze vrátené nebudú. Keďže peniaze nevrátili, tak Z. A. notebook predal. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ bol iba v jednej veci trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy 1 T/19/2011 kde bolo vydané rozhodnutie a navrhovateľ zaplatil ešte na súde 50 eur aby bol oslobodený. Navrhovateľ aj tak nemal zaplatené výživné na odporcu v celom rozsahu.
Odporca doplnil, že pokiaľ ide o platenie výživného, tak je potrebné vychádzať z uznesenia 24 Er/341/2011 z ktorého vyplýva, že zaplatil sumu 133,43 eur a potom 50 eur, a tieto sú aj započítané podľa uvedeného uznesenia. Navrhovateľ mal ale dlh, a to vrátane trov konania 716,51 eur a po odpočítaní zaplatených súd zostáva zaplatiť suma 533,08 eur. Túto sumu 533,08 eur navrhovateľ doposiaľ odporcovi nezaplatil.
Podľa potvrdenia sociálne poisťovne zo dňa 21.4.2010 mal súd zistené, že navrhovateľovi boli vyplatené nemocenské dávky za marec 2010 v sume 460,70 eur dňa 19.4.2010. Nemocenská dávka bola vyplatená na účet, tak ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu č. účtu XXXXXXXXX/XXXX.
Odporca predložil zmluvu o pôžičke, podľa ktorej bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a K. Z.. Zmluva bola uzavretá dňa 20.4.2009. Zároveň bol predložený aj formulár o zmluvných podmienkach, splátkový kalendár a zo všetkých dokladov vyplýva, že sa týkajú K. Z.. Odporca ďalej predložil žiadosti o trvalý príkaz, názov účtu U. D., vklad v hotovosti U. O. a doklad o nákupe tovaru, zároveň predložil aj trvalé príkazy z účtu.
Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina 1 Pv 411/10-14 zo dňa 14.1.2011 bolo trestné stíhanie J. O. zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Odporca sa mal dopustiť trestného činu na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase odo dňa 19.4. do dňa 21.4.2010 výberom zo svojho účtu si prisvojil hotovosť 460,70 eur, ktorá mu bola omylom zaslaná zo sociálnej poisťovne, a to nemocenské dávky jeho otcovi A. a túto sumu nevrátil hoci bol na to viackrát vyzvaný. Podľa rozsudku OS Žilina 1 T/19/2011 zo dňa 28.3.2011 súd obžalovaného A. oslobodil spod obžaloby, nakoľko zanikla trestnosť činu. V skutkovom odôvodnení sa uvádza, že ako otec J. O. voči ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom OS Žilina 21 P/356/2009 zo dňa 18.2.2010, na základe schválenej rodičovskej dohody vo výške 35 eur odo dňa 18.2.2010 a následne rozsudkami OS Žilina 24 C/107/2009-45 zo dňa 4.2.2010 v spojení s uznesením KS v Žiline 10 Co/123/2010-67 zo dňa 13.5.2010 a v spojení s rozsudkom OS Žilina 24 C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010, právoplatný 18.12.2010 vo výške 116,18 eur mesačne, ktoré výživné bol povinný poukazovať k rukám matky U.., a túto povinnosť si neplnil od 18.2.2010 do 31.8.2010, pričom súd v rámci predbežnej otázky výšku výživného určil sumou 35 eur mesačne čím zavinil dlh na výživnom vo výške 183 eur a dodatočne zaplatil na výživnom dňa 22.2.2011 sumu 133,43 eur a dňa 28.3.2011 sumu 50 eur.
Zo spisu OS Žilina 21 P/356/2009 mal súd zistené, že rozsudkom 21 P/356/2009-39 zo dňa 18.2.2010, právoplatný 31.3.2010 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa A. O. zaviazal platiť na vtedy maloletého J. O. výživné po 35 eur mesačne s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku.
Zo spisu 24 C/107/2009 mal súd zistené, že rozsudkom 24 C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010 bol odporca Michal Jasenák povinný počínajúc dňom 9.3.2010 do 31.8.2010 prispievať na výživu J. O. čiastkou 116,18 eur mesačne do 20.dňa v mesiaci a zameškané výživné za uvedené obdobie vo výške 667,15 eur je povinný zaplatiť navrhovateľke piatimi mesačnými splátkami po 133,43 eur do 20.dňa v mesiaci.
Zo spisu 24 Er/2289/2010 mal súd zistené, že uznesením 24 Er/2289/2010-18 zo dňa 22.8.2011 vo veci oprávneného J. O. proti povinnému A. O. bolo námietkám povinného proti exekúcii vyhovené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.10.2011. V odôvodnení sa konštatuje, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo vydané poverenie a ako exekučný titul bol rozsudok OS Žilina 21 P/356/2009-39 zo dňa 18.2.2010. Povinný podal námietky proti exekúcii kde uvádzal, že tento rozsudok mal byť zrušený a nová úprava rodičovských práv a povinností bola riešená v konaní 24 C/107/2009. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia súd konštatoval, že rozsudok 21 P/356/2009-39 zo dňa 18.2.2010 na podklade ktorého sa vedie exekúcia sa dňom 9.3.2010, t.z. právoplatnosťou rozvodu manželstva rodičov oprávneného stal nespôsobilý spôsobovať právne účinky keďže upravoval rodičovské práva a povinnosti iba na čas do rozvodu rodičov oprávneného. Rozsudkom 24 C/107/2009-45 zo dňa 4.2.2010 boli upravené rodičovské práva na čas po rozvode. S poukazom na uvedené sú tu iné dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozsudku 21 P/356/2009-39 zo dňa 18.2.2010.
Zo spisu 24 Er/341/2011 mal súd zistené, že uznesením 24 Er/341/2011-35 zo dňa 20.1.2011 vo veci oprávneného J. O. proti povinnému A. O. námietkám povinného nebolo vyhovené. V odôvodnení sa konštatuje, že povinný mal na základe exekučného titulu - rozsudku 24 C/107/2009 zo dňa 27.10.2010 platiť oprávnenému zameškané výživné 667,15 eur v splátkach po 133,43 eur. Povinný zaplatil časť zameškaného výživného 183,43 eur. Zameškané výživné ku dňu vydania vyššie uvedeného rozhodnutia bolo 667,15 eur a po odpočítaní zaplateného zameškaného výživného dlh je suma 483,72 eur a k uvedenej sume je potrebné pripočítať aj trovy konania. Zaplatenie tejto sumy povinný pred súdom nijako nepreukázal.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnení bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine pri pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci konal a rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky aby súd návrhu vyhovel, pretože pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním. V konaní bolo nesporne preukázané, že suma tak ako je predmet konania 460,70 eur ako nemocenské dávky navrhovateľa bola poukázané na účet odporcu, a tento túto sumu nezaplatil navrhovateľovi ale finančné prostriedky minul pre vlastnú potrebu. Táto skutočnosť bola preukázaná na základe potvrdenia sociálne poisťovne ako aj na základe výsluchu účastníkov konania, kde aj samotný odporca potvrdil túto skutočnosť, že peniaze ktoré boli určené navrhovateľovi ako nemocenské dávky vyplatené sociálnou poisťovňou boli poukázané na jeho účet, a túto sumu 460,70 eur odporca spotreboval. Na základe týchto nesporných skutočností súd vychádzal z toho, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka keďže získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a je tu povinnosť odporcu vrátiť toto bezdôvodné obohatenie vo výške 460,70 eur navrhovateľovi. Splatnosť tejto pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi bola určená v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, pretože čas splnenia určený nebol, a tak táto povinnosť vznikla doručením návrhu na začatie súdneho konania ktorý bol prevzatý odporcom 21.11.2011, a tak nasledujúci deň vznikla povinnosť odporcovi zaplatiť bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi.
Odporca ale na pojednávaní dňa 1.2.2012 voči navrhovateľovi urobil prejav smerujúci k započítaniu a žiadal, aby suma ktorá je predmetom konania bola započítaná voči pohľadávke ktorú má odporca voči navrhovateľovi na výživnom, kde bolo rozhodnuté rozsudkom 24 C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010 o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi zameškané výživné v celkovej sume 667,15 eur. Súd vychádzal z tej skutočnosti, že podľa citovaného § 76 ods. 2 Zákona o rodine nie je možné započítanie proti pohľadávkam na výživné pokiaľ nedôjde k dohode medzi účastníkmi. V danom prípade ale tento započítajúci prejav neurobil navrhovateľ, ako osoba povinný platiť výživné, ale toto započítanie urobil odporca ako osoba oprávnená, ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné, a tak v danom prípade takéto započítanie je možné, pretože nejde o započítanie proti pohľadávke na výživnom.
Súd vychádzal z tej skutočnosti, že podľa predložených listinných dokladov a spisov bolo preukázané, že navrhovateľ doposiaľ celú sumu zameškaného výživného nezaplatil. Táto skutočnosť vyplynula najmä zo spisu 24 Er/341/2011, kde uznesením zo dňa 20.1.2011 námietkám povinného, teda navrhovateľa vyhovené nebolo a z odôvodnenia je nesporné, že tu bola povinnosť zaplatiť výživné 667,15 eur, ale navrhovateľ zaplatil len časť zameškaného výživného vo výške 183,43 eur. Táto skutočnosť o zaplatení sumy 183,43 eur vyplynula aj z rozsudku 1 T/19/2011. Na základe tohto, keďže bol povinný navrhovateľ podľa rozsudku 24 C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010 zaplatiť odporcovi sumu 667,15 eur a zaplatil len sumu 138,43 eur má dlh na výživnom 483,72 eur, čo je suma vyššia ako žiada navrhovateľ zaplatiť od odporcu. Súd vychádzal z uvedeného rozsudku 24 C/107/2009-118 zo dňa 27.10.2010, kde bol navrhovateľ povinný platiť zameškané výživné 667,15 eur v piatich mesačných splátkach po 133,43 eur vždy do 20.dňa v mesiaci. Rozsudok bol vykonateľný pre prvú platbu zameškaného výživného dňa 21.12.2010, a teda po uplynutí piatich mesiacov 21.4.2010 sa stala splatná celá suma výživného vo výške 667,15 eur.
Na základe vyššie uvedeného bolo zrejmé, že navrhovateľ má splatnú pohľadávku voči odporcovi vo výške 460,70 eur a odporca má splatnú pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 483,72 eur, a pretože odporca voči navrhovateľovi urobil prejav smerujúci k započítaniu, tak pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi zanikla titulom započítania.
Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, a tak bol v celom rozsahu zamietnutý.
Vo výroku o trovách konania súd nepriznal odporcovi náhradu trov, keďže tento nepodal návrh na zaplatenie trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Okresný súd Žilina
dňa 31.10.2012
JUDr. Jana Scholtzová
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka