Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-470-2012.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Subarea
4Co/470/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G.. U. Q., bytom W., D. X, zast. Mgr. Martinom Berecom, advokátom AK so sídlom v Trenčíne, DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, proti odporcovi: P. S., X..H..E.., W. X, W., IČO: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. septembra 2012 č.k. 44C 50/2012-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil svoje uznesenie zo dňa 12.07.2012 č.k. 44C 50/2012-11 tak, že podanie navrhovateľa zo dňa 12.04.2012 doručené súdu dňa 30.05.2012 neodmietol a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 210a O.s.p., podľa ktorého o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla doposiaľ práva iná osoba, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a vecne tým, že navrhovateľ odstránil vadu podania zo dňa 12.04.2012 v súlade s uznesením zo dňa 05.06.2012 č.k. 44C 50/2012-9, preto v zmysle § 210a O.s.p. napadnuté uznesenie o odmietnutí podania zmenil a podanie navrhovateľa neodmietol. Čo sa týka rozhodnutia o predbežnom opatrení, vyslovil názor, že základným predpokladom vyhovenia návrhu by mala byť v súlade s ust. § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, avšak takýto predpoklad pre nariadenia predbežného opatrenia v danej veci nie je. Mal za to, že k zásahu do osobnosti navrhovateľa podľa jeho tvrdenia už došlo, a to samotným odvysielaním reportáží dňa 25.01.2012 a 01.02.2012 na televíznej stanici U. a prípadné nariadené predbežné opatrenie už na tejto okolnosti nemôže nič zmeniť. Naviac v prípadoch, v ktorých dochádza k stretu práva na ochranu osobnosti s právom na slobodu prejavu a právom na slobodné šírenie informácií (zakotvené v čl. 17 Listiny základných práv a slobôd tvoriacej súčasť ústavného poriadku SR), je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a ich šírenie a pri ich strete je úlohou súdu, aby s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu zvážil, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Po oboznámení sa s obsahom návrhu dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a nie je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov, nakoľko navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia, predovšetkým neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany odporcu, t.j. že by preukázal, že odporca pokračuje v zásahoch do jeho osobnostných práv vysielaním ďalších reportáží. Mal za to, že v prejednávanej veci by nariadením predbežného opatrenia do rozhodnutia o veci samej (a teda aj o základnej otázke, či odvysielaním uvedených reportáží došlo k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti) došlo k reštrikcii slobody prejavu,
zahrňujúcej slobodu názoru a slobodu prijímania a rozširovania informácií verejnosti. Konštatoval, že aj keď sloboda prejavu nemôže byť úplne neohraničená, s prihliadnutím na sledovaný cieľ nie je možné vopred postupovať podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď navrhovateľ neosvedčil, že je obava, že dôjde k ďalším zásahom do jeho osobnostných práv, a to ešte vo väčšom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zmeniť a tomuto jeho návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že odporca šíri o navrhovateľovi nepravdivé a ničím nepodložené informácie a svojimi reportážami ho obviňuje bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, tieto zasahujú do jeho práva na ochranu osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, na ochranu jeho mena a súkromia, najmä tým, že v reportážach sa nehovorí o spoločnosti A. ako účastníkovi tendra Ministerstva vnútra, ale priamo o osobe navrhovateľa, hoci je len jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti A., v reportážach použité schémy a zobrazenia „účastníkov tendra“ neobsahujú názov spoločnosti A., ale jeho meno a priezvisko, t.j. G.. U. Q.. Uviedol, že po odvysielaní reportáží sa stretol s negatívnymi ohlasmi svojho okolia, či už rodinných príslušníkov, kolegov alebo obchodných partnerov, ktorí od neho žiadali vysvetlenie, prípadne stratil ich dôveru, nepravdivé tvrdenia o ňom zverejnené prostredníctvom reportáží sa vo veľkej miere dotkli jeho dôstojnosti, osobného aj pracovného života, poškodili jeho dobré meno v súkromí aj v podnikateľských kruhoch. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa a mal za to, že už predmetné dve odvysielané reportáže preukazujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany odporcu tým, že tento sa prostredníctvom svojich reportérov danej téme venuje už dlhšie a bude vo svojej činnosti pokračovať, čo vyplýva aj z vyjadrení v týchto reportážach, ako napr. “Téme sa venujeme aj dnes, naši reportéri odhalili nové podozrivé skutočnosti“...alebo „Naši kolegovia narazili na viaceré zaujímavé fakty...“ Poukázal na to, že odporca prostredníctvom svojich reportérov naďalej spracúva túto tému a informuje verejnosť, preukazujú aj reportáže týkajúce sa predmetného tendra Ministerstva vnútra SR, radarov a antiradarov z dní 28.03.2012, 30.03.2012 a 17.07.2012, v ktorých už síce odporca nehovorí o ňom, ale o spoločnosti A., avšak odvysielaním predmetných reportáží v dňoch 25.01.2012 a 01.02.2012 došlo k tomu, že zúčastnení diváci (ako napr. jeho rodinní príslušníci, kolegovia, či obchodní partneri) si aj tieto následné reportáže o danej záležitosti spájajú s jeho osobou, čím mu vzniká ujma na jeho cti, dôstojnosti a dochádza k poškodeniu jeho povesti v súkromnom aj pracovnom živote a uviedol internetové stránky, na ktorých mali byť tieto reportáže uverejnené. Mal za to, že nariadenie predbežného opatrenia nemá nič meniť na tom, že už boli odvysielané predmetné reportáže, ale má dočasne upraviť pomery účastníkov tak, aby odporca už ďalej nemohol zasahovať do jeho osobnostných práv a spôsobovať mu ďalšiu ujmu.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Inštitút predbežného opatrenia umožňuje zákonom ustanoveným postupom domáhať sa ochrany práv, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy SAR). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom než predbežným zásahom súdu. Právo na súdnu ochranu však nie je právom absolútnym, ale obmedzeným aj opodstatnenosťou poskytnutia takejto ochrany. Ústavný rozmer práva na ochranu preniká tiež do judikatúry všeobecných súdov aj v podobe neprekročenia ústavne dovoleného rozsahu predbežného opatrenia, inak by sa jeho nariadením mohla spôsobiť účastníkovi, ktorému predbežné opatrenie smeruje, ujma na jeho ústavou zaručenom práve na súdnu ochranu. Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho obsahom. Účastník nenadobúda na jeho základe práva, ktorých sa má ešte len rozhodnúť, má však zabrániť, aby sa jeho postavenie ďalej zhoršovalo.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí upravených v ust. § 42 ods. 3 a § 79 osd. 1 O.s.p. obsahovať aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (§75 ods. 2 O.s.p.). Tento procesný nárok na nariadene predbežného opatrenia sa musí opierať o pravdepodobnosť nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie a jeho tvrdenie musí byť podložené. Navrhovateľ musí uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo bezprostredne ohrozené. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia napokon musí obsahovať jednoznačný petit, teda jednoznačnú formuláciu toho, aké predbežné opatrenie žiada uložiť.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených alebo dodatočne doložených listinných dôkazov. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 6 O.s.p.), sledujúca dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
V modernej demokratickej spoločnosti má každý právo informácie slobodne vyhľadávať a šíriť, okrem obmedzení stanovených zákonom (čl. 45 Ústavy SR). Pri strete práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda základných práv stojacich na jednej úrovni, je vecou súdu, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážil, či jednému právu nie je bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. K zásahu do práva na ochranu osobnosti nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv; o taký zásah ide len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Celkové vyznenie určitej informácie musí zodpovedať pravde. S úlohou šírenia informácií a myšlienok o otázkach verejného záujmu sa spája právo verejnosti tieto informácie a myšlienky prijímať. Zasahovanie do výkonu slobody prejavu preto môže byť zlučiteľné s čl 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohoda“), ak je ospravedlnené prevažujúcim imperatívom verejného záujmu. Sloboda prejavu podliehajúca čl. 10 ods. 2 Dohody patrí nielen pre „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú očakávané alebo označované za neútočné, alebo ľahostajné, ale aj pre tie, ktoré porušujú zákon, šokujú alebo sú nepriaznivé pre štát alebo spoločnosť. Do oblasti verejného záujmu, u ktorej sa predpokladá užšia miera ochrany práva na súkromie, môžu spadať aj obchodné a iné kontakty osôb, ktoré sa nominálne neradia medzi politikov.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že odporca je držiteľom celoplošnej licencie na vysielanie televíznej stanice S. U., ktorá dňa 25.01.2012 vo svojej spravodajskej relácii „A. E. XX:XX“ odvysielala reportáž nazvanú „DRAHÉ RADARY-LACNÉ AUTÁ. Kto zarobí?“ a dňa 01.02.2012 vo svojej spravodajskej relácii „A. S. U.“ odvysielala reportáž nazvanú „VÝHODNÝ BIZNIS. Radary a antiradary zároveň“, ktorými informovala o tendre Ministerstva vnútra SR na dodávku policajných áut, ktorý získala spoločnosť Š. Y., ktorá si ako dodávateľa radarov do niektorých z týchto policajných áut vybrala spoločnosť A. a malo sa jednať o radary „P. I.“, ktorých výhradným dovozcom na Slovensko je práve spoločnosť A., v ktorej je jedným zo spoločníkov a konateľov a reportáže poukázali na to, že jediný typ antiradaru, ktorý dokáže odhaliť „P. I.“ ponúka na svojej internetovej stránke pán F.. H. Q., ktorého pozná. Konštatoval, že z uvedených informácií boli v reportážach vyvodené závery, že zarobí na tendre Ministerstva vnútra SR dvakrát, a to jednak predajom radarov, a tiež predajom antiradarov., pričom sa jedná o nepravdivé a ničím nepodložené obvinenia jeho a pána F.. H. Q.. Mal za to, že odporca ako vysielateľ televíznej stanice S. U. odvysielaním uvedených reportáží zverejnil nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené informácie a porušil ustanovenia viacerých zákonov. Poukázal tiež na to, že voči odporcovi podá návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorým sa bude domáhať, aby odporca upustil od neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv, aby sa pokiaľ možno odstránili následky týchto zásahov a aby mu odporca nahradil nemajetkovú ujmu.
Keďže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, bolo možné vychádzať len z obsahu návrhu, z ktorého však nebolo možné vyvodiť osvedčenosť nároku navrhovateľa, a tým aj naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov a navyše svoje tvrdenia uvedené v návrhu žiadnymi dôkazmi nedoložil, takže z obsahu samotného návrhu nebolo možné posúdiť intenzitu možného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a príčinnú súvislosť a presiahnutie určitej prípustnej intenzity mierou, ktorú by nebolo možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky navrhovateľa v jeho odvolaní nepovažoval za dôvodné. Navrhovateľ síce v odvolaní poukázal na to, že odporca má naďalej informovať verejnosť pokračujúcimi reportážami zo dňa 28.3.2012, 30.03.2012 a 17.07.2012, avšak znova nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce obsah reportáží pre posúdenie danosti jeho nároku na predbežnú dočasnú ochranu jeho práv a navyše uviedol, že v týchto sa už ani nehovorí o ňom, ani o spoločnosti A..
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.