Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/260/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloletého: U. Y., nar. XX.X.XXXX

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka Y. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., P. O. Q. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom Žilina, J. Milca 11, a otec U. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., G. XXX/XX, o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým U. každý nepárny týždeň od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletého.

Otec je p o v i n n ý maloletého každý nepárny týždeň vo štvrtok a v piatok doviesť a odviesť zo školy.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 9.6.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. -189 zo dňa 10.2.2009 v časti úpravy styku otca s maloletým U.. V ostatnej časti styk otca s maloletým U. zostáva n e z m e n e n ý .

Súd u k l a d á rodičom maloletého p o v i n n o s ť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 8.7.2010 domáhal, aby súd zveril maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému rozhodované v konaní o rozvod manželstva, kedy bol maloletý zverený do starostlivosti matky. Otec navrhol, po zverení maloletého do striedavej starostlivosti zrušiť výživné, ktoré mu bolo určené vo výške 82,98 EUR.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa dostavil na pojednávanie dňa 9.3.2011, dňa 27.4.2011, na pojednávania konané dňa 19.9.2012 a dňa 31.10.2012 sa otec nedostavil, doručenie mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť na pojednávaniach neospravedlnil, z toho dôvodu súd pojednával v zmysle v jeho neprítomnosti.

Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 9.3.2011 súd zistil, že trvá na písomnom návrhu. Žiada, aby súd zveril maloletého do striedavej starostlivosti s tým, že jeden mesiac by bol v jeho starostlivosti a druhý mesiac v starostlivosti matky. Pri rozvode manželstva nežiadal o zverenie maloletého do starostlivosti, pretože nemal podmienky na to, aby mohol s ním maloletý bývať. Asi dva roky dozadu kúpil rodinný dom, kde sa hneď presťahoval. Jednalo sa o starší rodinný dom, preto boli nevyhnutné rekonštrukcie. Asi tri štvrte roka už má syn podmienky na to, aby mohol bývať s ním v spoločnej domácnosti. Preto podával návrh na zverenie do striedavej starostlivosti. So synom sa o tomto rozprával, pričom syn povedal, že by chcel takto bývať, teda raz s mamou a raz s ním. So synom sa teraz stretáva podľa rozhodnutia súdu. Približne dvakrát do týždňa chodieva za synom do školy. Je živnostníkom, pracuje podľa potreby. Je doma každý deň. Najneskôr prichádza domov o piatej, šiestej hodine. Cez víkendy pracuje málokedy. Jeho rodičia bývajú tiež v J.. Dom majú blízko neho, takže syn ich môže navštevovať. Býva tam tiež sestra matky maloletého, ktorú chodieva syn navštevovať. Jeho priemerný príjem je okolo 800 až 900 EUR v hrubom. Syn má 10 rokov. Navštevuje 4. ročník základnej školy vo U.. Túto školu môže navštevovať aj pokiaľ bude bývať s ním. Je autobusové spojenie do U. a tiež by ho mohol vozievať. Trvalé bydlisko môže mať syn vo U..

Z vyjadrenia právnej zástupkyne matky na pojednávaní dňa 9.3.2011 súd zistil, že absolútne nesúhlasia s návrhom otca a myslia si, že otec nemôže lepšie zaistiť potreby maloletého dieťaťa, ale rozhodne by to narušilo jeho bežný denný režim, ktorý tento má zaužívaný. Má za to, že maloletý jednoznačne má domov u matky a otca naozaj berie tak, že chodí k nemu na návštevu. Pokiaľ otec v návrhu a aj vo svojej výpovedi rozpráva o starostlivosti, tak má za to, že jeho návrh bol podaný predovšetkým účelovo a to kvôli výživnému. Je nesporné, že na tunajšom súde bolo v roku 2009 vedené konanie o zníženie vyživovacej povinnosť . Rovnako je nesporné, že otec vlastne si svoju základnú povinnosť a to vyživovaciu povinnosť neplnil a preto bolo voči nemu vedené exekučné konanie exekútorkou JUDr. Kučavíkovou. Návrh bol podaný 21. júna 2010. Aktuálne vo svojom návrhu teda spomína, že vyživovacia povinnosť bude z dôvodu striedavej starostlivosti zrušená. Má za to, že jednoznačne maloletý je vo veku, kedy ešte potrebuje osobnú starostlivosť matky, potrebuje prísť zo školy a potrebuje venovať sa. Matka jednoznačne príde z práce a venuje sa len synovi. Navyše býva v blízkosti svojich rodičov, to sú susediace domy a tak vlastne si vypomáhajú s tým, že sa spolu aj s maloletým učia. Z tohto dôvodu navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že od rozvodu manželstva približne od roku 2009 otec neustále traumatizuje matku, či už to bolo návrhom na zníženie výživného, následne chcel rušiť cirkevný sobáš, tak matka sa musela dostavovať na diecézu a vysvetľovať, že ona rozpad manželstva nezavinila. Má za to, že aj tento návrh je z jeho strany istým prejavom ješitnosti.

Z výsluchu právnej zástupkyne matky na pojednávaní dňa 31.10.2012 súd zistil, že sa oboznámili so znaleckým posudkom. Nesúhlasia so striedavou starostlivosťou. Myslí si, že maloletý nemá presnú predstavu o tom, čo znamená striedavá starostlivosť a pokiaľ by došlo k skutočnej realizácii striedavej starostlivosti, tak ako si predstavoval otec, myslí si, že maloletý s týmto nebude súhlasiť. Preto by navrhovali, pokiaľ by súd upravil styk otca s maloletým takým spôsobom, že by rozšíril jeho stretávanie každý nepárny týždeň, ako bolo upravené naposledy od soboty do nedele, že tento nepárny týždeň by sa otec stretával s maloletým od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., vzhľadom k tomu, že v stredu má maloletý stretnutie miništrantov, ktorého sa zúčastňuje každý týždeň. Maloletý prichádza domov medzi pol piatou a piatou, takže otec by mohol prísť domov pre neho okolo 17.00 hod. a stretnutie by trvalo až do nedele do 18.00 hod. Avšak keďže otec býva v J. a maloletý navštevuje školu vo U., jedná sa ešte o malé dieťa, preto by navrhovali, aby otec bol zaviazaný maloletého vodievať do školy aj zo školy. Navrhujú tento rozšírený styk otca s maloletým, aby sám maloletý si vyskúšal aké by bolo pokiaľ bude v starostlivosti aj otca, napríklad po dobu tých dvoch týždňov.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 31.10.2012 súd zistil, že by navrhoval rozšíriť styk otca s maloletým. Zatiaľ by sa neprikláňal k striedavej starostlivosti. Rodičia by boli zaviazaní zúčastňovať sa konzultácií u psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce Žilina, s tým že psychológ si sám určí dĺžku sedení. Rozprával sa s psychológom z úradu práce o vykonávaní takejto terapie, pričom psychologička uviedla, že by nebolo vhodné pokiaľ by súd nariaďoval koľkých sedení sa majú rodičia zúčastniť, že sama si naplánuje tieto sedenia od vývinu situácie.

Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 9.3.2011 súd zistil, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uvádzala právna zástupkyňa. Uviedla, že otec chodieva za synom do školy, pričom povedal synovi, aby jej o týchto návštevách nehovoril. To jej povedal syn. Otec sa v súčasnej dobe stretáva s maloletým v zmysle posledného rozhodnutia súdu každý nepárny víkend od soboty do nedele a počas sviatkov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí. Pýtala sa syna, čo si myslí o tejto striedavej starostlivosti. Syn jej povedal, že sa otca bojí, že si takúto striedavú starostlivosť neželá a chce zostať s ňou. Synovi dala nejaké príklady, ktoré počas pobytu u otca mal s otcom vypočítať. Syn však tieto príklady nemal vypočítané. Mal len polovičku a štvrtina bola z toho zle. Ona sa s ním chystá do školy už v piatok. Syn sa dobre učí. Má samé jednotky. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 31.10.2012 súd zistil, že maloletý navštevuje aj krúžky, vo štvrtok florbal, ktorý má od 15.45 hod. do pol piatej, takže otec by mal zabezpečiť aj návštevu tohto krúžku a tak isto mal by sa pripraviť s maloletým na vyučovanie počas školských dní. V súčasnosti čaká dieťa, ktoré sa má narodiť 11. novembra. 2012. Vzhľadom na termín pôrodu zrejme do konca roka nebude možné zúčastniť sa návštevy u psychológa. V novom roku však by si toto vedela zariadiť, kedy by sa mohla zúčastniť návštevy u psychológa. S otcom maloletého sa nedá rozprávať. Pokiaľ sa snaží, otec vyvoláva stále hádky. S maloletým sa rozprávala, podľa nej však maloletý sám nevie čo chce, raz chce ísť ku otcovi, raz nechce ísť ku otcovi. V súčasnej dobe poberá materský príspevok okolo 470 EUR. Žije s otcom dieťaťa, ktoré čaká. Bývajú v rodinnom dome s priateľom a so synom.

Zo správy z pohovoru s maloletým na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že maloletý má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, citlivo však vníma vzájomné nezhody a nekomunikáciu rodičov, čo ho vo vzťahu k nim zneisťuje. Kontakt s otcom vníma ako nedostatočný a chcel by v tomto smere zmenu. S otcom by chcel tráviť viac času. Ako problematickú vníma psychológ nedostatočnú až absentujúcu komunikáciu rodičov, ktorá je základnou podmienkou, aby sa mohlo uvažovať o striedavej starostlivosti. Pre striedavú starostlivosť je nutné, aby rodičia sfunkčnili komunikáciu ohľadom bežných potrieb dieťaťa. Z týchto dôvodov sa javí ako vhodnejšie riešenie, aby si rodičia najskôr zažili rozšírený styk otca s maloletým, ktorý by sa v tomto období venoval výchovným aj študijným aktivitám s dieťaťom. Zároveň by táto alternatíva mohla byť akousi predprípravou na možnú striedavú starostlivosť v budúcnosti. Zároveň by bol čas na sfunkčnenie komunikácie a ich rodičovských kompetencií nevyhnutných pre striedavú starostlivosť.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Stely Jančárovej súd zistil, že citový vzťah maloletého dieťaťa k obidvom rodičom je pozitívny, taktiež citový vzťah rodičov k maloletému dieťaťu je citovo vrúcny. Maloleté dieťa síce dosahuje nadpriemernú mentálnu vyspelosť, ale vzhľadom na osobnostnú vyspelosť 11 ročného dieťaťa nie je v jeho vývinových možnostiach zaujať celkom objektívny postoj k rodičom. Znalkyňa nezistila priame ovplyvňovanie dieťaťa niektorým z rodičov. Pre jeho vek je však príznačné, že sa prirodzene stotožňuje s názormi sociálneho prostredia, ktoré ho vychováva. Potenciál schopností oboch rodičov pozitívne výchovne vplývať na svoje dieťa je porovnateľne pozitívny. Obidvaja rodičia majú porovnateľne adekvátne podmienky na výchovu svojho dieťaťa. Obdobne ich výchovné úsilie je porovnateľne pozitívne. Matka dokáže zabezpečovať starostlivosť o dieťa primerane, tak isto aj otec. Znalkyňa odporúča súčasne matke aj otcovi spoluprácu s rodinným terapeutom, aby sa s porozvodovou situáciou vyrovnali a neriešili svoje nevysporiadané partnerské konflikty prostredníctvom dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia sú na porovnateľnej úrovni z hľadiska schopností zabezpečiť starostlivú výchovu dieťaťa, v tejto súvislosti by sa javilo najvhodnejším riešením odporučenie inštitútu striedavej výchovy, zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to v dvojtýždňovom intervale striedania. Nevyhnutným predpokladom je pritom zodpovedná snaha obidvoch rodičov nadviazať nekonfliktnú rodičovskú komunikáciu, premyslenie systematického postupu pri striedavej výchove, najmä aby sa nezvýraznili adaptačné obtiaže dieťaťa s ďalšou zmenou v jeho vývine. Je zložité s určitosťou sa vyjadriť k vhodnosti časového intervalu striedavej výchovy. Spočiatku je pravdepodobne vhodnejší kratší interval striedanie po dvoch týždňoch. Žiadúce je tiež mať na mysli,

že maloletý U. si postupne osvojuje mužskú rolu a v tomto procese je otcova prítomnosť nevyhnutná, aj preto je v záujme maloletého dieťaťa zveriť ho do striedavej starostlivosti rodičov. Problémom ostáva neadekvátna rodičovská komunikácia rodičov maloletého U.. V tejto súvislosti znalkyňa navrhla najskôr realizovať konzultácie rodičov s psychológom Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ich rozsah zváži psychológ, nakoľko ich rezultátom by mala byť nekonfliktná rodičovská komunikácia a až následná realizácia striedavej rodičovskej výchovy a približne po pol roku psychológ zhodnotí aktuálny rodinný vývin a vplyv striedavej starostlivosti na vývin dieťaťa a navrhne ďalší postup. V tomto smere znalkyňa vyzvala matku i otca aby vyvinuli snahu o konštruktívnu a nie deštruktívnu rodičovskú kooperáciu stanovením konkrétnych pravidiel komunikácie, aby si reálne uvedomili, že je najvyšší čas, pretože ak tak neurobia, psychicky bude strádať ich vlastné dieťa, ktoré tak ľúbia. Zabúdajú pritom, že dieťa ich potrebuje vyvážene obidvoch a tiež je pre neho mimoriadne dôležité, aby ich videlo normálne komunikovať bez hádok, bez napätia, a nie sa hádať v jeho prítomnosti.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správou psychológa, znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou PhDr. Stelou Jančárovou, dospel súd k záveru, že sú dôvody k tomu, aby súd zmenil rozhodnutie ktorým bolo naposledy rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletému U. a to v časti úpravy styku otca s maloletým. Naposledy bolo o úprave práv a povinností k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -137 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. -189 zo dňa 10.2.2009, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol, schválil dohodu

rodičov ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému v tom znení, že maloletý U. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, navrhovateľ teda otec sa zaviazal prispievať na výživu U. 2.500,-Sk mesačne, a rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým.

Otec vo svojom návrhu a v priebehu konania žiadal, aby maloletý U. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Poukazoval na to, že sám maloletý U. si želá byť v starostlivosti obidvoch rodičov. Matka toto popierala, uviedla, že nie je v záujme maloletého pokiaľ by bol v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedla, že syn jej povedal, že chce zostať s ňou. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov súd v priebehu konania najskôr vykonal pohovor s maloletým U. prostredníctvom psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Psychológ vo svojej správe uviedol, že maloletý U. vyjadruje pozitívny vzťah k obom rodičom. Citlivo však vníma vzájomné nezhody a nekomunikáciu rodičov, čo ho vo vzťahu k nim zneisťuje. Kontakt s otcom vníma ako nedostatočný a chcel by v tomto smere zmenu. S otcom by chcel tráviť viac času. Psychológ doporučil ako vhodnejšie riešenie, aby rodičia najskôr zažili rozšírený styk otca s maloletým, a zároveň by bol čas na sfunkčnenie komunikácie rodičov, pretože ako problematickú psychológ vnímal nedostatočnú až absentujúcu komunikáciu rodičov, ktorá je základnou podmienkou, aby sa mohlo uvažovať o striedavej starostlivosti. Rodičia ani po vykonanom pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina sa nedokázali dohodnúť, zotrvávali na svojich pôvodných tvrdeniach, otec zotrvával na striedavej starostlivosti, matka s týmto nesúhlasila. Vzhľadom na to súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia. Za znalca súd najskôr ustanovil Mgr. F. H.. Keďže táto si neplnila svoju povinnosť a nevypracovala znalecký posudok v stanovenej lehote, súd ju zbavil povinnosti vypracovať znalecký posudok a za znalca ustanovil PhDr. Stelu Jančárovú. Znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku taktiež uviedla, že problémom ostáva neadekvátna rodičovská komunikácia rodičov maloletého U.. Navrhla realizovať konzultácie rodičov s psychológom Referátu poradensko- psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, nakoľko medzi rodičmi by mala byť nekonfliktná komunikácia a až následne realizácia striedavej rodičovskej výchovy. Uviedla, že rodičia sú na porovnateľnej úrovni z hľadiska schopností zabezpečiť starostlivú výchovu dieťaťa. Obidvaja rodičia majú porovnateľne adekvátne podmienky na výchovu svojho dieťaťa, obdobne ich výchovné úsilie je porovnateľne pozitívne. Matka dokáže zabezpečovať starostlivosť o dieťa primerane, tak isto aj otec.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd musí pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa, musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, daňového bonusu dieťaťa a podobne. Medzi rodičmi by nemal byť zásadný rozpor ani v otázkach financovania potrieb dieťaťa, to znamená financovanie ošatenia, školských pomôcok, výletov atď. Podľa názoru súdu pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach, súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Prvoradým hľadiskom je však záujem maloletého dieťaťa, predovšetkým, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Striedavá osobná

starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Podľa názoru súdu predtým ako bude maloletý U. v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, je potrebné, tak ako uvádzal psychológ z Referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina a tiež znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu vzhľadom na neadekvátnu rodičovskú komunikáciu rodičov a následne po absolvovaní tejto terapie súd nevylučuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd preto uložil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd požiada psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb o vykonanie odborného poradenstva a zaslanie súdu správy o vykonanom poradenstve, pričom psychológ z úradu práce predvolá obidvoch rodičov na konzultácie a zváži ich rozsah. Kolízny opatrovník uviedol, že psychológ na úrade práce je oboznámený s týmto prípadom a odborné poradenstvo s rodičmi vykoná. Podľa názoru súdu je v záujme maloletého rozšíriť úpravu styku otca s maloletým U. každý nepárny týždeň od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy maloletý bude v starostlivosti otca aj počas týždňa, pričom takáto rozšírená úprava styku bude predprípravou na striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Keďže matka tvrdí, že otec nedokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa, otec má možnosť preukázať, že sa vie postarať o dieťa aj počas týždňa, zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, ktoré má aj počas plnenia si školských povinností. Súd zaviazal otca maloletého vo štvrtok a v piatok doviesť a odviesť zo školy, vzhľadom k tomu, že matka poukazovala na to, že pokiaľ bude bývať maloletý u otca, bude dochádzať do školy do U., pričom s otcom bude bývať v J., aby bola zabezpečená bezpečnosť maloletého, vzhľadom na vek maloletého. Otec vo výpovedi sám uviedol, že maloletého môže voziť do školy. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -137 zo dňa 9.6.2008 v časti úpravy styku bol zmenený len v tejto časti stretávania počas nepárneho týždňa. V ostatnej časti zostala úprava styku maloletého s otcom nezmenená.

Súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením ( ).

Súd na záver poznamenáva, že rodičia by si mali uvedomiť, že tým ako sa správajú, konajú v neprospech maloletého, môže byť ohrozený aj jeho ďalší vývin. Obidvaja rodičia by mali prehodnotiť svoje správanie, mali by si uvedomiť, že maloletý všetko čo sa okolo neho deje citlivo vníma. Bude na rodičoch ako sa postavia k tejto situácii, aby prehodnotili svoj postoj a v záujme maloletého vyriešili túto situáciu, pretože mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Bez ich snahy o zlepšenie vzájomnej komunikácie sa situácia nezmení a v konečnom dôsledku bude to len na ujmu maloletého dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.