Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10P-121-2012.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Pajerchinovou, Dr. v právnej veci žalobkyne: D. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Y., B. Š. XXXX/XXX proti žalovanému: R. Q., V.. XX.X.XXXX, P. Y., B. Š. XXXX/XXX, o určenie manželského výživného s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tento súd dňa 15.8.2012 návrh o určenie manželského výživného voči žalovanému manželovi a to z dôvodu, že je osobou v hmotnej núdzi a ako poberateľka dávky v hmotnej núdzi musí preukázať úradu, či manžel má, alebo nemá na ňu platiť manželské výživné. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od r. 2009 a od tej doby nemá žiadnu vedomosť o manželovi, ktorý žije v ČR, kde má aj inú ženu.
Na pojednávaní súdu žalobkyňa trvala na podanom návrhu s tým, že od r. 2009 žije sama a to s mal. 8-ročným synom R. v nájomnom byte. Dôvodom ukončenia manželského spolužitia bola nevera žalovaného, ktorý si našiel inú ženu a s ňou má aj jedno mal. dieťa a žijú spolu. Manželovi súd určil vyživovaciu povinnosť na mal. syna sumou 26,- eur mesačne, ktoré platí. Žalobkyňa žije sama a doposiaľ nepodala návrh na rozvod manželstva. Je pravdou, že odkedy so žalovaným spolu nežijú, nie je s ním v žiadnom kontakte a nepomáha mu.
Na pojednávaní súdu žalovaný potvrdil, že manželia spolu nežijú od r. 2009 s tým, že on žije s inou ženou, s ktorou má dieťa a to v ČR, kde pracuje ako pomocný robotník v Prahe a zarába cca 8.000,- Kč. Žalujúcej manželke dobrovoľne prispieva mesačnými sumami od 100,- do 150,- eur mesačne, v tom je zahrnuté výživné na ich mal. syna a zvyšok má použiť, na čo potrebuje, keďže sama platí úhrady za nájomný byt a žije sama s dieťaťom. Je pravdou, že odkedy spolu nežijú, o manželku sa nezaujíma a ich mal. dieťa chodí navštevovať na jeden deň zhruba raz za dva mesiace. Na základe uvedeného navrhol, aby mu súd manželské výživné neurčoval. Žalovaný potvrdil, že doteraz účastníci nie sú v rozvodovom konaní.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov, sobášnym listom účastníkov, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o evidencii žalobkyne ako uchádzačky o zamestnanie od 23.5.2007 až doteraz a potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o poberaní dávky v hmotnej núdzi žalobkyňou v sume 200,14 eur mesačne, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 28.8.2004, ich manželstvo právne trvá a z ich manželstva pochádza jedno mal. dieťa, ktoré od r. 2009, odkedy manželia spolu nežijú, žije s matkou (žalobkyňou). Dôvodom ukončenia manželského spolužitia pred 3 rokmi bola nevera žalovaného, ktorý si v ČR našiel inú ženu, má s ňou dieťa a žijú spolu. Od tej doby manželstvo účastníkov nefunguje a neplní si svoj účel. Žalovaný ako otec prispieva na výživu spoločného mal. dieťaťa účastníkov a dáva žalobkyni aj niečo navyše, keďže sama uhrádza platby za nájomný byt a sama zabezpečuje všetky potreby domácnosti. Žalovaný pracuje ako pomocný robotník, má spolu 2 vyživovacie povinnosti k mal. deťom a žalobkyňa je dlhodobo evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi.
Podľa § 71 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., účinného od 1.4.2005, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh z niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 cit. zákona právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v danom prípade uplatnený nárok žalobkyne na určenie manželského výživného voči žalovanému manželovi nie je dôvodný. Žalobkyňa nemá právo na určenie manželského výživného, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a vzájomne si nepomáhajú, teda nemôže žalobkyňa žiadať od žalovaného manželské výživné, ak sama neplní svoje povinnosti vyplývajúce z manželských vzťahov k žalovanému. Toto sa prieči účelu manželstva a vzťahom medzi manželmi, ktoré sú upravené v §§ 18 a 19 citovaného Zák. o rodine, podľa ktorých ustanovení manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preto nie je možné, aby žalobkyňa žiadala manželské výživné od žalovaného manžela, ak sa sama nepričiňuje o budovanie manželského a rodinného života a v ničom nepomáha žalovanému manželovi. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa starajú každý o seba sám. Preto súd návrh žalobkyne na určenie manželského výživného ako nedôvodný zamietol. Tým nie je dotknutý nárok žalobkyne na dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ na ich poskytovanie nespĺňa podmienky podľa osobitného zákona, pretože súd túto kauzu rozhodoval podľa Zákona o rodine.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. „a contrario“, neúspešnej žalobkyni náhrada trov nepatrí a úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Napokon, žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.
Keďže žalobkyňa bola osobne oslobodená od súdnych poplatkov, vzhľadom na výsledok konania poplatková povinnosť na úspešného žalovaného neprešla (§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.