Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cb/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Zacharom v obchodnej veci navrhovateľa Ing. Július Mede KEMEX, miesto podnikania Fiľakovo, Hlavná 9, IČO: 17832098 proti odporcovi Štefan Balog, Rimavská Sobota, Sídlisko Rimava 1065/18, IČO: 10901922 zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota o zaplatenie 13.423,16 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.087,85 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 13.423,16 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 2007/4 sumu 596,31 €, č. 2007/26 sumu 1770,22 €, č. 2007/42 sumu 880,98 €, č. 2007/54A sumu 2665,97 €, č. 2007/80 sumu 900,98 €, č. 2008/6 sumu 2138,50 € a č. 2008/11 sumu 4470,20 €, všetky za dodávku tovaru, pričom odporca faktúry neuhradil ani napriek upomínaniu a pokusu o zmier. Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu úrokov z omeškania a trov konania.

Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. -52 zo dňa 04. 04. 2011, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenie navrhovateľa vôbec nezodpovedá skutočnosti a dôkazne nie je ničím podložené. Uviedol, že pokiaľ by bol do jeho predajne skutočne dodaný fakturovaný tovar, jeho prevzatie by bol potvrdil buď na dodacom liste, alebo na spornej faktúre. Prevzatie tovaru nie je potvrdené ani na sporných faktúrach v časti „tovar prevzal dňa“, a teda navrhovateľom uvádzané množstvo a druh tovaru je nepreskúmateľné a nezodpovedajúce skutočnosti.

Súd následne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -80 zo dňa 14. decembra 2011, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -99 zo dňa 18. apríla 2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že súhlasí s konštatovaním okresného súdu, že v posudzovanom prípade spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi, ktorý musí preukázať oprávnenosť a dôvodnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodávky tovaru, uplatneného v návrhu na začatie konania. Teda navrhovateľ musí preukázať, že medzi ním a odporcom došlo k

uzavretiu siedmich kúpnych zmlúv, na základe ktorých dodal odporcovi tovar, kúpnu cenu ktorému mu vyúčtoval faktúrami č. 2007/4, 2007/26, 2007/42, 2007/54A, 2007/80, 2008/6 a 2008/11, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu. Je možné súhlasiť s konštatovaním navrhovateľa v odvolaní, že kúpna zmluva nemusí byť uzavretá v písomnej forme, možno ju uzavrieť aj ústne, resp. konkludentne, avšak aj v takomto prípade je potrebné jej uzavretie a naplnenie jej obsahu súdu preukázať právne relevantným spôsobom. Z doteraz vykonaného dokazovania na okresnom súde nemožno dospieť k záveru, že by navrhovateľ preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý si uplatnil v návrhu na začatie konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie oprávnenosti svojho nároku navrhol okresnému súdu vykonať dokazovanie vypočutím svedkyne Ľ. Z. ako aj predložením listinných dôkazov - knihy došlých faktúr a peňažného denníka za rok 2007, ktoré žiadal predložiť od odporcu. Keďže tieto dôkazy majú podľa navrhovateľa potvrdiť, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu a v cene tak, ako bol navrhovateľom fakturovaný a navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Okresný súd vo veci preto predčasne rozhodol, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Súd postupoval podľa , podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa pokynu krajského súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne Ľ. Z. a oboznámením sa s knihou došlých faktúr a peňažným denníkom za rok 2007. Taktiež sa oboznámil s návrhom, faktúrami navrhovateľa, upomienkami, odporom odporcu, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka E. Ď., fotokópiami rukou písaných listín s príjmami a výdavkami obchodu, zmluvou o združení (č.l. 117 spisu) a zistil nasledovný skutkový stav:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že odporcovi dával aj dodacie listy, ktoré sa však nepodpisovali. Pretože odporca vykazoval stratu v roku 2007, navrhovateľ začal riadiť obchod a až do 31. 5. 2008 odporca obchod len otváral a zatváral. Medzi nimi išlo o bežné obchodovanie a z jeho strany išlo len o výpomoc na rodinnej báze, pretože sú švagrovci. Ich systém obchodovania bol taký, že odporca mu len nadiktoval potrebný tovar, on išiel na tovar do Metra do Zvolena alebo do APK v Rimavskej Sobote a následne tovar prevzal on, alebo Ď., alebo R., čo boli predavači, niekedy odporca aj podpísal dodací list, ale nebolo to pravidlom. Na otázku, z akých peňazí financoval nákup tovaru pre odporcu, navrhovateľ uviedol, že z vlastných.

Výsluchom odporcu súd zistil, že v roku 2007 obchod nešiel, tak ho navrhovateľ akože prevzal, teda vedenie. Avšak odporca si poznačil sumy, ktoré mu v roku 2007 zaplatil, pričom išlo o sumy 88.493 Sk a 145.711 Sk, pričom sa jednalo o peniaze za dodaný tovar, avšak bližšiu špecifikáciu odporca uviesť nevedel. Odporca tovar nepreberal, tovar preberali zamestnanci predajne. Uviedol, že z pokladne zobral raz 5000 Sk, aby vyplatil tovar z veľkoskladu APK, čo neurobil odporca. Za rozhodné obdobie mu odporca dal asi 1.300.000 Sk, avšak si nie je istý.

Výsluchom svedka E. Ď. súd zistil, že pracoval v predajni odporcu ako predavač, pričom keď tam nebol odporca, on vykonával úkony ako objednávky tovaru, preberanie tovaru. Keď tam nebol odporca, on preberal tovar od navrhovateľa, a to tak, že fyzicky prepočítali množstvo a druh tovaru a odškrtávali to na dodacom liste, ktorý doniesol navrhovateľ. Niekedy to boli dodacie listy, niekedy pokladničný blok z Metra alebo iného supermarketu alebo skladu a podobne. Pokiaľ množstvo nesedelo, tak si to poznačili a navrhovateľ to potom doniesol alebo sa to mínusovalo. K plateniu sa svedok nevedel vyjadriť, nakoľko vyplácali si to medzi sebou navrhovateľ s odporcom. Niekedy sa stalo, že keď odporca odišiel z predajne, nechal mu v obálke peniaze, niekedy vedel koľko tam je, niekedy nie, a tieto peniaze odovzdal navrhovateľovi, keď prišiel. Dodacie listy sa vypisovali dvojmo a jedna kópia ostala u nich.

Výsluchom svedkyne Ľ. Z., ktorá pracovala u odporcu ako predavačka do marca 2008 súd zistil, že prax bola taká, že navrhovateľ doniesol tovar, ktorý si objednali a odporca mu vyplatil peniaze. Ak tam odporca nebol, peniaze nechal v obálke a oni ich dali navrhovateľovi. Peňažná suma sa pohybovala vo výške dodacích listov, ktoré podpisovali oni, teda ten, kto preberal tovar. Tovar u nich preberal odporca a keď tam nebol, tak oni - predavačky. Oni podpisovali aj dodací list, ak niečo chýbalo, konzultovalo sa to s navrhovateľom, ktorý ten tovar potom dodal, ak sa nedodal, tak sa to odmínusovalo v dodacom liste. Na

otázku navrhovateľa, či mu stále dali peniaze, keď doniesol tovar svedkyňa uviedla, že keď mala zmenu a odporca jej nechal peniaze, tak mu ich dala, resp. keď tam nebol odporca a povedal im, koľko majú dať navrhovateľovi a bolo toľko v pokladni, tak mu ich dali. Na otázku sudcu, či podpisoval navrhovateľ príjmový doklad o prevzatí peňazí svedkyňa uviedla, že na toto si už nepamätá. Ďalej uviedla, že dodacie listy sa vypisovali dvojmo, jedna kópia ostala u odporcu, faktúry sa odovzdávali odporcovi do kancelárie.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Predmetom kúpnej zmluvy môže byť len hnuteľná vec (tovar) určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu. Tak ako každý právny úkon, aj kúpna zmluva (či už uzavretá písomne alebo ústne) musí byť určitá a zrozumiteľná.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi v a ) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný (v danom prípade ). Stadiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t. j. ktoré skutočnosti je každý z účastníkov povinný preukázať. Záver o tom, že účastník konania neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označiť na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd nevykoná len v prípade, ak prostredníctvom neho nemožno nepochybne preukázať skutočnosť rozhodnú pre vec. V danom prípade účastníci po zákonnom poučení podľa nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena možno rozhodnúť v neprospech účastníka súčasne len vtedy, ak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli počas konania vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé.

Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní jednoznačne dôkazne preukázať aký tovar odporcovi dodal a v akých cenách, a to ani napriek doplneniu dokazovania o výsluch svedkyne Ľ. Z., z ktorého vôbec nevyplynulo, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu a v cene tak, ako bol navrhovateľom fakturovaný a navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Práve naopak, svedkyňa uviedla, že prax bola taká, že predavačky podpisovali dodacie listy. Rovnako navrhovateľom tvrdené skutočnosti nepreukazujú ani doklady predložené odporcom - kniha došlých faktúr a peňažný denník. Ku knihe faktúr navrhovateľ uviedol, že je prepísaná, neobsahuje jednotlivé náležitosti, faktúry sú neočíslované, chýbajú jeho faktúry ako aj iné faktúry. Ani vykonaním tohto dôkazu sa teda navrhovateľovi nepodarilo preukázať,

že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v rozsahu a v cene tak, ako bol navrhovateľom fakturovaný a navrhovateľovi preto vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny.

Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení uviedol, že „Z doteraz vykonaného dokazovania na okresnom súde nemožno dospieť k záveru, že by navrhovateľ preukázal oprávnenosť a dôvodnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý si uplatnil v návrhu na začatie konania.“. Okresný súd konštatuje, že ani napriek riadnemu doplneniu dokazovania v zmysle pokynu krajského súdu o navrhovateľom navrhované dôkazy sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku.

Z kúpnej zmluvy resp. kúpnych zmlúv, ktoré mali byť podľa tvrdení navrhovateľa uzavreté medzi účastníkmi formou objednávky odporcu a následnej fakturácie a (prípadného) potvrdenia dodacích listov (resp. faktúr, ktoré môžu plniť funkciu dodacieho listu), vyplýva pre dodávateľa (navrhovateľa) záväzok dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Navrhovateľom predložené faktúry však neobsahujú potvrdenie odporcu alebo osoby oprávnenej na preberanie tovaru v prevádzkarni odporcu, že došlo k riadnemu dodaniu tovaru špecifikovaného vo faktúrach. Z dôvodu, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, aký tovar dodal odporcovi a či vôbec bol fakturovaný tovar dodaný, teda či došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv a prípadne k splneniu jeho povinnosti vyplývajúcej z tvrdenej zmluvy.

K argumentu odporcu, že nárok uplatnený v tomto konaní je potrebné posudzovať podľa ustanovení a nasledujúcich o zmluve o združení súd uvádza, že tento je v súčasnosti právne irelevantný, nakoľko združenie doposiaľ nebolo právom aprobovaným spôsobom rozpustené a účastníci združenia doposiaľ nevysporiadali majetkové pomery združenia.

V článku II. zmluvy o združení uzavretej medzi Štefanom Balogom, IČO: 10901922, Máriou Balogovou, IČO: 33546088, Ing. Júliusom Medem, IČO: 17832098 a Magdalémou Medeovou, IČO: 32604815 (č.l. 117 spisu) je dohodnuté, že zánik združenia je ustanovený termínom vzájomného vyúčtovania a odovzdania dokladov, pričom „predbežne dohodnutý“ termín ukončenia je 31. 12. 2008. V konaní však nebolo preukázané, že by k vzájomnému vyúčtovaniu a odovzdaniu dokladov došlo. Naviac, z dôvodu procesnej ekonómie by dokazovanie v tomto smere bolo nadbytočné, keďže súd nárok navrhovateľa nepovažoval za dôvodný z iných dôvodov.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že odporcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3087, €, čo predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu za 8 úkonov právnej služby (prevzatie, príprava veci, podanie odporu, vyjadrenie k odvolaniu a päť pojednávaní) po 303,74 €, jeden úkon právnej služby po 75,94 € (účasť na vyhlásení rozsudku), režijný paušál 6x7,41 € a 3x7,63 € + DPH 20% a súdny poplatok za odpor 805 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu do Banskej Bystrice. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.