Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-185-2012.pdf
PDF · 76.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/185/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX T., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou V. B., pracovníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 506,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21C 43/2012-91 zo dňa 30.05.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
II. Nepriznáva účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia 506,50 eur s príslušenstvom. Do konania vstúpil vedľajší účastník a namietal premlčanie. Žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodov.
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 141,53 eur postupom podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s konštatovaním zavinenia na strane žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok.
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Alternatívne požadoval rozhodnutie o trovách zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eur.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 eur.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z procesného hľadiska v zásade platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania a v takom prípade spravidla je daný dôvod, aby uhradil vzniknuté trovy (R49/1993). Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.
Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra súdneho dvora, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom , rozsudok súdneho dvora C 279/09).
Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.
Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.
Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac zastúpeného advokátom, ktorého trovy navrhované v žalobe 101,44 eur sú takmer rovnaké ako na strane vedľajšieho účastníka.
Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam.
Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník. Ním uplatnené trovy odvolacieho konania ale odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené. Vedľajší účastník si totiž uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Pretože však nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej (ale o odvolanie proti trovám konania), prvostupňový súd postupoval správne podľa § 209a ods. 1 O.s.p. a doručil odvolanie žalobcu vedľajšiemu účastníkovi bez toho, aby ho výslovne vyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu. Rozdielny procesný postup pri doručovaní odvolaní (v prípade odvolaní proti meritórnym a nemeritórnym rozhodnutiam) bol zavedený novelou O.s.p. č. 273/2007 Z.z. a jej účelom (vychádzajúc z dôvodovej správy) bolo zabrániť predražovaniu súdneho konania. Pokiaľ by súd (či už prvostupňový alebo odvolací) považoval za potrebné vyzvať vedľajšieho účastníka na vyjadrenie sa k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu, nič mu v tom nebráni. Rovnako nič nebráni ani účastníkovi (a ani vedľajšiemu účastníkovi) vyjadriť sa k odvolaniu bez výzvy súdu. V takom prípade si ale musí byť vedomý toho, že trovy takéhoto podania budú môcť byť považované za neúčelné a bude si ich musieť hradiť sám. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani účastníkom a ani vedľajšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.