Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-392-2012.pdf
PDF · 111.9 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4Er/392/2012
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Miroslav Chmelár - AUTOPOTREBY, Dolná Streda 707, 925 63 Dolná Streda, IČO: 30021294, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému: Július Kostolanský, Parková 469, 956 15 Kovarce, IČO: 33 674 566, o vymoženie sumy 1388,80 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej, Kpt Nálepku 22, 071 01 Michalovce pod sp. zn. Ex 337/2012, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie sa v časti vymáhania sumy 439,45 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 23,91 eur z a s t a v u j e .
II. Súd žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a v časti
- vymáhania zmluvnej pokuty nad sumu 1588,80 eur,
- trov rozhodcovského konania v sume 310,- eur,
- trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 107,57 eur.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Námetie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 č. sp. OS 4/2012 zo dňa 14.2.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 1388,80 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1588,80 eur od 16.8.2011 do 16.8.2011, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1388,80 eur od 17.8.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,15% denne zo sumy 1588,80 eur od 31.7.2009 do riadneho splnenia záväzku v sume 1388,80 eur, trov rozhodcovského konania v sume 120,- eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 500,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.
Súdna exekútorka požiadala na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený oznámil súdnej exekútorke, že medzi ním a povinným došlo k zníženiu peňažného nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní z dôvodu reklamácie zo dňa 28.3.2012, na základe ktorej vznikla oprávnenému povinnosť zaplatiť povinnému sumu 439,45 eur, na základe čoho si oprávnený túto sumu započítal s pohľadávkou voči povinnému. Uviedol, že vzhľadom na to žiada o zmenu návrhu na vykonanie exekúcie tak, že navrhuje vymoženie istiny v sume 949,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1588,80 eur od 16.8.2011 do 16.8.2011, zo sumy 1388,80 eur od 17.8.2011 do 27.3.2012, zo sumy 949,35 eur od 28.3.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,15% denne zo sumy 1588,80 eur od 31.7.2009 do riadneho splnenia záväzku v sume 1388,80 eur, trov rozhodcovského konania v sume 120,- eur, trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 500,- eur a
všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania, v rámci ktorých si pôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 283,24 eur uplatnil v nižšej sume 259,33 eur.
Podanie oprávneného súd podľa jeho obsahu podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (podaním oprávnený znížil výšku pohľadávky, ktorú žiada vymáhať a výšku trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní) v spojení so skutočnosťou, že bolo podané pred udelením poverenia súdnej exekútorke, posúdil za čiastočné späťvzatie návrhu.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Oprávnený zobral návrh na začatie exekučného konania späť v časti vymáhania sumy 439,45 eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 23,91 eur skôr, ako súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie, preto súd exekučné konanie v tejto časti zastavil.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len EP) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 EP). Rozhodnutie, na základe ktorého oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom. Medzi exekučné tituly patria aj rozhodcovské rozsudky vydané v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Súdny exekútor, u ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd, ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí rozpor so zákonom).
Z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK. Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej
právoplatnosti existujú výnimky. Jednou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil.
Vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky. Z rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že istina v sume 1388,80 eur predstavuje neuhradené faktúry, úroky z omeškania a náklady, ktoré oprávnenému vznikli v súvislosti s nesplnením záväzku povinným.
Aby bolo možné preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK a § 44 ods. 2 EP bolo potrebné skúmať aj písomnosti, ktoré boli základom právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a to predovšetkým splátkového kalendára č. EXE 1527/2011 podpísaného povinným dňa 1.8.2011, faktúr číslo 837837 zo dňa 31.8.2009, číslo 37679 zo dňa 16.7.2009, číslo 837754 zo dňa 31.7.2009, príjmového pokladničného dokladu zo 17.8.2011, akceptačného listu k dohode označenej ako splátkový kalendár EXE 1527/2011, dokladu o doručení (doručenky) akceptačného listu spolu splátkovým kalendárom povinnému.
Oprávnený dodal povinnému tovar, ktorého cenu mu vyúčtoval faktúrami číslo 83767909 zo dňa 16.7.2007 splatnou 30.7.2009 na sumu 847,15 eur, číslo 83775409 zo dňa 31.7.2009 splatnou 14.8.2009 na sumu 281,95 eur a číslo 83783709 zo dňa 31.8.2009 splatnou 14.9.2009 na sumu 178,94 eur. Povinný faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Dňa 1.8.2011 podpísal povinný splátkový kalendár č. EXE 1527/2011 (uzatvorený ako dohoda podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - ďalej len dohoda), v ktorom uznal, čo do dôvodu a výšky, záväzok voči oprávnenému ku dňu 25.7.2011 v sume 1308,04 eur (horeuvedené neuhradené faktúry), úrok z omeškania v sume 230,76 eur a náklady oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s nesplnením záväzku povinným, v sume 50,- eur. Záväzok sa zaviazal zaplatiť v 7-ich splátkach - suma 200,- eur splatná 15.8.2011, suma 200,- eur splatná 15.9.2011, suma 200,- eur splatná 15.10.2011, suma 200,- eur splatná 15.11.2011, suma 200,- eur splatná 15.12.2011, suma 200,- eur splatná 15.1.2012 a zvyšná časť záväzku splatná 15.2.2012.
Dohoda obsahuje aj rozhodcovskú doložku (bod IV), podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s faktúrami, pôvodným záväzkom, záväzkom alebo dohodou (vrátane sporov o platnosť a výklad právnych úkonov a vrátane všetkých akcesorických vzťahov), ako aj spory ohľadom prípadnej zmluvnej pokuty, dohodnutej stranami v súvislosti s pôvodným záväzkom, predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., IČO: 36 858 102 (ďalej len OS), ktorého rozhodnutiu sa bez výhrad podriadia. Z rozhodcovskej doložky ďalej vyplýva, že strany vylúčili podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK a dohodli sa, že konanie sa bude spravovať aktuálne platným rokovacím poriadkom a štatútom OS, rozhodcu (senát) vymenuje OS, konanie bude písomné, OS bude konať podľa slovenského právneho poriadku a ak to zákon nevylučuje, tak aj podľa zásad spravodlivosti. Dohoda je podpísaná povinným, ktorý ju zaslal oprávnenému (jeho zástupcovi) a ten ju následne akceptoval, čo povinnému oznámil listom z 15.8.2011 (povinnému bol doručený 23.8.2011).
Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode IV dohody odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov konania.
Dohoda obsahuje aj dojednanie o zmluvnej pokute, z ktorého vyplýva, že ak dlžník nesplní záväzok riadne a včas, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňuje, že ide o opakované omeškanie dlžníka a je určená ako súčin a x b x c, kde
- a je suma rovnajúca sa sume záväzku ku dňu podpisu (v dohode konkretizovaný ako deň 25.7.2011),
- b je počet dní odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti najstaršej (najskôr splatnej) faktúry bez zohľadnenia odchylnej splatnosti pre DPH (vrátane), do dňa riadneho splnenia celého záväzku (vrátane) a
- c je v percentách vyjadrená jedna desatina základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň podpisu (t. j. 25.7.2011).
Povinný dňa 17.8.2011 zaplatil oprávnenému sumu 200,- eur. Z celkového záväzku 1588,80 eur (neuhradené faktúry 1308,04 eur, úrok z omeškania 230,76 eur, náklady 50,- eur) tak zostala k úhrade suma 1388,80 eur, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený na pohľadávku, ktorú má voči povinnému a ktorú uplatňuje v tomto exekučnom konaní, započítal pohľadávku povinného voči nemu vo výške 439,45 eur, ktorá povinnému vznikla v dôsledku uznania reklamácie zo dňa 28.3.2012. V dôsledku toho zostala pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške 949,35 eur (1388,80 eur mínus 439,45 eur).
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 323 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 2, 3 ObZ platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Posúdením písomností predložených oprávneným súd ustálil, že záväzkový vzťah účastníkov je obchodno-záväzkovým vzťahom - obidvaja sú podnikatelia a týka sa ich podnikateľskej činnosti (čo potvrdzujú predovšetkým faktúry, ktorými oprávnený vyúčtoval povinnému cenu za dodaný tovar).
Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 OZ), pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 OZ). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265 ObZ).
Aj keď zákon poskytuje v obchodno-záväzkových vzťahoch zmluvným stranám zmluvnú voľnosť, táto nie je neobmedzená a preto ju nemožno zneužívať. Obchodný zákonník totiž vylučuje ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265) - takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti. Zásady poctivého obchodného styku predstavujú normy morálky uplatňované v konkrétnych spoločenských vzťahoch, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Dobrovoľné plnenie povinností, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku pritom nie je vylúčené - subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v súlade s právom (za dobrovoľné plnenie však nemožno považovať napr. plnenie vymáhané v rámci exekúcie). Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka (rovnako ako zmluvnú voľnosť) však nemožno využívať, resp. zneužívať, v prípadoch, keď niektorá zo strán si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. dopad rôznych sankcií za porušenie povinností a pod. Prejavuje sa to napr. pri úrokoch z omeškania a zmluvných pokutách, keď sa strana, ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu, snaží zbaviť sa sankčnej povinnosti s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pri uzatváraní zmlúv a plnení záväzkov z nich by zmluvné strany mali postupovať tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu zmluvnej voľnosti a pri plnení zmluvných povinností zase tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Posúdenie, či výkon práva je, resp. nie je, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, sa musí posúdiť v každom prípade a závisí od viacerých okolností.
Obidvaja účastníci sú fyzické osoby podnikatelia, na ktorých nedodržanie splatnosti peňažných záväzkov dopadá citlivejšie ako na veľké a rokmi zabehnuté obchodné spoločnosti (podnikateľ, ktorý nemá nadbytočné disponibilné prostriedky a pri organizovaní podnikateľskej činnosti musí vychádzať z predpokladu, že jeho pohľadávky budú uspokojené v dohodnutých termínoch, aby sám mohol plniť svoje záväzky). S poukazom na tieto skutočnosti (spolu s ďalšími okolnosťami) súd posúdil v akom rozsahu je možné výkonu práv oprávneného uplatnených v tomto konaní poskytnúť právnu ochranu, pričom postupoval tak, že táto ochrana má byť vyššia ako u ochrany výkonu práv, ak by veriteľom bola veľká prosperujúca spoločnosť, ale na druhej strane nie absolútna, aby nedošlo k zneužitiu výkonu práv na neodôvodnené obohatenie. Takto súd dospel k záveru, že nie všetkým právam uplatneným oprávneným návrhom na začatie exekúcie, dohodnutým účastníkmi a priznaným exekučným titulom, možno právnu ochranu poskytnúť v plnej výške.
Jednou z hlavných zásad poctivého obchodného styku je riadne a včasné plnenie záväzkov. Pre prípad ich neplnenia zákon umožňuje veriteľovi domáhať sa voči dlžníkovi úroku z omeškania, a to v dohodnutej výške alebo, ak výška úroku z omeškania nebola dohodnutá, v zákonom určenej výške (§ 369 ods. 1 ObZ). Nie je však ani vylúčené, aby si zmluvné strany dojednali pre ten istý prípad omeškania dlžníka aj povinnosť zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu, ktorej platenie je možné dojednať aj súbežne s úrokom z omeškania. Preto je povinný, ktorý porušil zásadu riadne a včas plniť záväzok voči veriteľovi (neuhradil vyfakturovanú cenu za dodaný tovar riadne a včas, t. j. v celej výške a v lehote splatnosti), povinný zaplatiť oprávnenému úrok z omeškania - v zákonnej výške, keďže jeho výška nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná, ale tiež zmluvnú pokutu písomne dohodnutú pre
prípad omeškania s plnením záväzku, avšak vo výške neodporujúcej zásadám poctivého obchodného styku. Z dohody vyplýva pre povinného povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,15% denne zo sumy 1588,80 eur od 31.7.2009 do riadneho splnenia záväzku v sume 1388,80 eur. Ku dňu 25.7.2011, ktorý z dohody vyplýva ako „Deň podpisu“ vypočítaná zmluvná pokuta predstavovala sumu 1727,82 eur. Ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu o nárokoch uplatnených oprávneným bola zmluvná pokuta už vo výške 2213,99 eur a ku dňu v vydania tohto rozhodnutia (t. j. 31.10.2012) je zmluvná pokuta vypočítaná podľa spôsobu výpočtu vyplývajúceho z dohody vo výške 2833,62 eur. Zákonný úrok z omeškania, ktorý bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný oprávnenému zaplatiť vo výške 9,5% ročne z jednotlivých fakturovaných súm do zaplatenia, vzhľadom na čiastočnú úhradu a započítanie, predstavuje úrok z omeškania v sume 81,37 eur (9,5% ročne zo sumy 1588,80 od 16.8.2011 do 16.8.2011 = 0,41 eur, 9,5% ročne zo sumy 1388,80 eur od 17.8.2011 do 27.3.2012 = 80,96 eur) a zo zvyšnej sumy 949,35 eur vo výške 90,19 eur ročne. Zmluvná pokuta v ročnom vyjadrení predstavuje 54,75% (0,15% denne x 365 dní), čo zo sumy 1588,80 eur znamená zmluvnú pokutu vo výške 869,87 eur ročne.
Je pravdou, že povinný svoj dlh voči oprávnenému nezaplatil v celej výške ani v dodatočnej lehote, ktorú mu oprávnený poskytol. Napriek tomu má súd zato, že zmluvná pokuta v dohodnutej výške odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Súd pritom vychádzal jednak z postavenia obidvoch účastníkov, t. j. že je rovnaké - obidvaja sú fyzické osoby podnikatelia, ale tiež zo spôsobu, akým bola zmluvná pokuta dojednaná, teda že povinný ju má platiť z celej istiny (sumy 1588,80 eur) až do úplného zaplatenia sumy 1388,80 eur a to bez ohľadu na čiastočné úhrady dlžnej sumy, ďalej ju má platiť od splatnosti najskôr splatnej faktúry, teda z ďalších dvoch fakturovaných súm, vyčísleného úroku z omeškania a nákladov vyčíslených a uznaných v dohode aj za čas, keď ešte s ich platením nebol v omeškaní, na skutočnosť, že popri úroku z omeškania je duplicitným postihom povinného a napokon ju bol povinný zaviazaný zaplatiť aj zo zákonnej sankcie - vyčísleného úroku z omeškania. S poukazom na uvedené súd vychádzajúc z ustanovenia § 301 ObZ dospel k záveru, že zmluvná pokuta dohodnutá medzi účastníkmi neodporuje zásadám poctivého obchodného styku maximálne vo výške 1588,80 eur a vo zvyšku právu na jej vymáhanie právnu ochranu poskytnúť nemožno. Suma 1588,80 eur pritom predstavuje 100% záväzku uznaného povinným v dohode a 121,46% pôvodného záväzku povinného (fakturovanej ceny dodaného tovaru). Podľa názoru súdu zmluvná pokuta v tejto výške v plnej miere zohľadňuje porušenie tak významnej zmluvnej povinnosti, ako je riadne splnenie záväzku, ako aj to, že záväzok nebol povinným splnený ani v dodatočnej lehote vyplývajúcej z dohody. Súd má zato, že zmluvná pokuta vo vyššej výške by už predstavovala neúmerné obohatenie oprávneného a súčasne neodôvodnené hospodárske poškodenie povinného. Pri rozhodovaní súd posúdil aj vzájomnú súvislosť medzi hodnotou a významom povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, t. j. že ide síce o základnú zmluvnú povinnosť, ale na druhej strane nie povinnosť, ktorej nesplnenie by pre oprávneného (aj vzhľadom na jej výšku) malo mať základné existenčné problémy, alebo by pre neho znamenalo zhoršenie alebo zánik iných záväzkov (napr. ako je to pri zmluvách o dielo s viacerými dodávateľmi a subdodávateľmi).
Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť oprávnenému aj náhradu trov rozhodcovského konania v sume 620,- eur (120,- eur náhrada súdneho poplatku a 500,- eur náhrada trov právneho zastúpenia). Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, aby povinný znášal trovy rozhodcovského konania v celej výške, keď preskúmaním rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť v časti oprávneným uplatnených plnení (zmluvnej pokuty), v ktorej je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, t. j. so zákonom, podkladom pre vykonanie exekúcie. Súd má zato, že ak by rozhodcovský rozsudok nebol v časti zmluvnej pokuty v rozpore so zákonom, mal by oprávnený právo iba na náhradu trov konania v jednej polovici. Oprávnený uplatňoval v rozhodcovskom konaní dva nároky - zaplatenie istiny s príslušenstvom (úrokom z omeškania) a zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá podľa § 121 ods. 3 OZ nie je príslušenstvom pohľadávky. V časti zaplatenia istiny s príslušenstvom bol oprávnený úspešný v celom rozsahu, keďže jeho návrhu v tejto časti rozhodcovský súd vyhovel a ani exekučný súd nezistil dôvody, pre ktoré by v tejto časti nemohla byť nárokom oprávneného poskytnutá práva ochrana. Naopak v časti zmluvnej pokuty oprávnený síce bol v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu úspešný, ale na tento úspech nemožno prihliadať, keďže zmluvná pokuta je v časti rozporná so zákonom. V časti zmluvnej pokuty je tak úspech obidvoch účastníkov len čiastočný, preto by v tejto časti žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Nakoľko plná náhrada trov konania by patrila oprávnenému iba v súvislosti s uplatňovanou istinou s príslušenstvom a v súvislosti s uplatňovanou
zmluvou pokutou by žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania, súd dospel k záveru, že oprávnenému v rozhodcovskom konaní patrí náhrada trov konania, ktoré mu vznikli vo výške 620,- eur, iba v jednej polovici, t. j. vo výške 310,- eur. Vo zvyšnej časti trov rozhodcovského konania, t. j. v časti vymáhania trov rozhodcovského konania v sume 310,- eur, bola preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
Oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie žiada vymáhať aj trovy, ktoré mu v exekučnom konaní vznikli (resp. v jeho priebehu vzniknú). V návrhu na vykonanie exekúcie si uplatnil okrem náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 eur, ktorý zaplatil zo žiadosti o udelenie poverenia, aj náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vzniknutých do podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 283,24 eur. Výšku týchto trov právneho zastúpenia následne v podaní, ktoré bolo posúdené za čiastočné späťvzatie návrhu znížil na sumu 259,33 eur (exekučného konanie bolo v časti trov právneho zastúpenia, v časti ktorých boli oprávneným znížené, zastavené). Trovy právneho zastúpenia si zástupca oprávneného vyčíslil za 2 úkony právnej služby - prevzatie a prípravu zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie, pričom pozostávajú z odmeny, paušálnej náhrady výdavkov a dane z pridanej hodnoty. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia zástupca oprávneného vychádzal z nárokov priznaných oprávnenému rozhodcovským rozsudkom (okrem úroku z omeškania) po vykonanej čiastočnej úhrade, t. j. zo sumy 949,35 eur, päťnásobku ročného plnenia zmluvnej pokuty a trov rozhodcovského konania. Preskúmaním rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že časti nárokom priznaných oprávnenému rozhodcovským rozsudkom nemožno priznať právnu ochranu. Vychádzajúc z tejto skutočnosti a vyčíslenia trov zástupcom oprávneného potom trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patria zástupcovi oprávneného iba z istiny vo výške 949,35 eur, zmluvnej pokuty 1588,80 eur, trov rozhodcovského konania 310,- eur, a to vo výške 151,76 eur (41,49 eur + /9,96 eur x 7/ = 111,21 eur : 2 = 55,605 eur odmena za jeden úkon právnej služby x 2 úkony = 111,21 eur + 15,26 eur paušálna náhrada výdavkov = 126,47 eur + 20% daň z pridanej hodnoty 25,29 eur = 151,76 eur). Vo zvyšnej časti trov právneho zastúpenia uplatnených oprávneným, t. j. v časti 107,57 eur (259,33 eur mínus 151,76 eur), bola preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku (vrátane písomností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie) podľa hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK zistil ich rozpor so zákonom. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný aj na plnenie, ktoré je právom nedovolené pre rozpor s dobrými mravmi (zásadami poctivého obchodného styku) - časť zmluvnej pokuty, trov rozhodcovského a exekučného konania. Vzhľadom na to súd po zhodnotení všetkých horeuvedených dôvodov žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v časti uplatňovaných nárokov tak, ako je to uvedené v II. výroku uznesenia, pretože im nemožno priznať právnu ochranu.
Po čiastočnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak zostalo predmetom exekučného konania vymáhanie sumy 949,35 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1588,80 eur od 16.8.2011 do 16.8.2011, zo sumy 1388,80 eur od 17.8.2011 do 27.3.2012, zo sumy 949,35 eur od 28.3.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 1588,80 eur, trov rozhodcovského konania v sume 310,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie (s výnimkou trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, v časti ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.