Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_10C-23-2012.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený JUDr. Peter Škultéty, advokát, Heydukova 3,
P. O. BOX 302, Bratislava, proti odporcovi: L.Ó. K., bytom K. XX, O., o zaplatenie 210,13 € s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 52,13 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08.06.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
210,13 €, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 52,13 € od 08.06.2010 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 79,- € od 02.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi dodával pitnú vody z verejného vodovodu, ktorú odporca odoberal. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi poplatok za prerušenie dodávok vody a nedovolené manipulovanie s prívodom vody.
Vo veci súd rozhodol vydaním platobného rozkazu 13.09.2011, proti ktorému sa podal odporca odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že uznáva faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú na sumu 52,132 €. Neuznáva faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX, z ktorých každá bola vstavená na sumu 79,- €, nakoľko nedošlo k prerušeniu dodávky pitnej vody a ani k nedovolenému manipulovaniu - otvoreniu prívodu vody.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že ho považuje za účelový. Nakoľko odporca odoberal pitnú vodu bez uzavretej zmluvy fakturoval mu za obdobie 23.02.2010 do 30.04.2010 úhradu za neoprávnený odber v sume 52,13 €. Z dôvodu neuhradenie úhrad navrhovateľ odpojil odporcu od dodávok pitnej vody ku dňu 12.1.2010. Napriek odpojeniu došlo k nárastu spotreby pitnej vody, preto navrhovateľ vykonal kontrolu na odbernom mieste a zistil, že zo strany odporcu došlo k svojvoľnému otvoreniu prívodu pitnej vody na uličnom uzávere vodovodnej prípojky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami č. XXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, vyjadrením navrhovateľa z 22.08.2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXX splatnou 01.09.2010 na sumu 79,- €, č. XXXXXXXX splatnou 01.09.2010 na sumu 79,- €, č. XXXXXXXXX splatnou 07.06.2010 na sumu 52,13 €.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, prípadne s prevádzkovateľom. Žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom
Medzi účastníkmi konania nebola sporná faktúra č. XXXXXXXXX, ktorej opodstatnenosť odporca uznal čo do dôvodov aj výšky.
Spornými ostali faktúry č. XXXXXXXX F. Č.. XXXXXXXX, obe vystavené na sumu 79,- € pre prerušenie dodávok pitnej vody a nedovolené manipulovanie - otvorenie prívodu vody. Navrhovateľ majúci vedomosť o spochybnení opodstatnenosti a správnosti vystavenia uvedených faktúr, žiadnym ďalším dôkazom nepreukazoval odôvodnenosť žalovaných súm. Súd však bez ďalšieho nemôže, najmä na námietku odporcu, považovať vystavenú faktúru za dostatočný dôkaz o povinnosti zaplatiť pohľadávky.
Súd vychádzal z toho, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná iba v časti zaplatenia istiny 52,13 €. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.
V zmysle § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Uvedeným predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 3 ods. 1 cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, ktorá ku dňu vzniku omeškania (08.06.2010 je dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry
č. XXXXXXXXX) bola stanovená vo výške 1,00 %.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a z dôvodu, že mal navrhovateľ ako aj odporca vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.