Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoP/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom D. XX, XXX XX A., deti rodičov: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., zastúpená advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, so sídlom Lipová 18/C, 900 23 Viničné, IČO: 42 176 441 a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinností otca voči maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -136 zo dňa 25. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. zo sumy 140,00 eur mesačne na sumu 165,00 eur mesačne a voči maloletému C. zo sumy 110,00 eur mesačne na sumu 125,00 eur mesačne, splatnými k rukám matky vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.11.2022. Výrokom II. nariadil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú Stelu za čas od 01.11.2022 do 31.01.2023 v sume 25,00 eur zaplatiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. - 40 zo dňa 15.07.2020 v časti výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. a maloletému C. a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , a a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „Zákon o rodine“).

1.2 Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. a maloletému C. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -40 zo dňa 15.07.2020, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda o zverení oboch detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 140,00 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 110,00 eur mesačne. V tom čase maloletá A. navštevovala 6. ročník základnej školy a maloletý C. 2. ročník základnej školy. Matka pracovala ako asistentka na obchodnom oddelení a dosahovala priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 1.105,01 eura. Otec pracoval ako barman - čašník a dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 344,50 eura a na prepitnom

dosiahol príjem v sume 680,00 eur mesačne (cca 40,00 eur x 17 pracovných smien v mesiaci), čím dosahoval celkový mesačný čistý príjem v sume 1.024,50 eura. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec sa s deťmi stretáva nepravidelne, skôr príležitostne, keď ich berie na rodinné oslavy k starým rodičom a na Vianoce a Veľkú noc. Okrem výživného, ktoré otec platí pravidelne, prispieva na deti aj nad rámec výživného, prispel na lieky, na dioptrické okuliare, na školu v prírode a na lyžiarsky výcvik. Obidve deti sú zdravé, maloletá A. je raz za dva roky sledovaná v kardiologickej ambulancii a maloletý C. nosí dioptrické okuliare. Maloletá A. je študentkou 1. ročníka päťročného bilingválneho štúdia na Gymnáziu F.. Prvotné náklady na začiatku školského roka predstavovali sumu 250,00 eur (učebnice, pracovné zošity, literatúra v anglickom jazyku), navštevuje Základnú umeleckú školu v A., kde jej matka platí poplatok v sume 78,00 eur ročne, je zapojená do rozvojového programu Cena vojvodu z Edinburgu, kde matka zaplatila registračný poplatok v sume 30,00 eur a mesačne platí 15,00 eur. Matka maloletej hradí stravu v školskej jedálni v sume 52,00 eur mesačne, cestovné do školy v sume 50,00 eur mesačne, kredit na mobilný telefón v sume 7,00 eur mesačne a vreckové v sume 20,00 eur mesačne. Náklady na oblečenie a obuv maloletej predstavujú sumu 70,00 eur mesačne, náklady na jej stravu sumu 150,00 eur mesačne, na hygienu 20,00 eur mesačne a na liečbu akné v sumu 15,00 eur mesačne. Náklady na stomatologické ošetrenie maloletej predstavujú sumu 59,00 eur ročne. Medzi nepravidelné výdavky maloletej patrí poplatok za lyžiarsky výcvik v sume 200,00 eur, turistické výlety v sume 50,00 eur, školské výlety, exkurzie a kultúrne podujatia v sume 50,00 eur, náklady ma vitamíny a lieky v čase choroby 50,00 eur, darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce v sume 400,00 eur ročne. Maloletý C. je žiakom 5. ročníka na I. Základnej škole v A.. Strava v školskej jedálni je v sume 40,50 eura mesačne, poplatok v jazykovej škole v sume 299,80 eura ročne a v základnej umeleckej škole v sume 78,00 eur ročne. Náklady na jeho školské platí matka v sume cca 10,00 eur mesačne, mesačne dáva maloletému vreckové v sume 10,00 eur a mesačne mu dobíja Brejky kartu v sume 5,00 eur. Náklady na stravu pre maloletého sú v sume 150,00 eur mesačne, na hygienu v sume 15,00 eur mesačne, na oblečenie a obuv v sume 60,00 eur mesačne. Matka platí maloletému poistné v sume 11,70 eura mesačne, každoročne hradí nové okuliare v sume cca 118,00 eur. Medzi ďalšie náklady maloletého patria stomatologické ošetrenia v sume 98,00 eur ročne, protetické pomôcky v sume 40,50 eura ročne, nepravidelné náklady na školské výlety a exkurzie v sume 25,00 eur, škola v prírode v sume 70,00 eur, letný tábor v sume 50,00 eur, náklady na vitamíny a lieky v prípade choroby v sume 50,00 eur, darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce v sume 400,00 eur ročne. Matka je zamestnaná v spoločnosti G. H. A. A., A. v pracovnej pozícii asistentka na obchodnom oddelení, za obdobie od 01.10.2021 do 31.10.2022 dosiahla priemernú mesačnú mzdu v sume 1.437,28 eura a jej čistý mesačný príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 1.604,05 eura. Prídavky na obidve maloleté deti poberala počas celého roka 2021 v celkovej sume 51,00 eur mesačne, s výnimkou mesiaca september 2021, kedy jej bol vyplatený prídavok na obidve deti v sume 200,00 eur. Prídavky na deti boli matke od 01.01.2022 zvýšené na celkovú sumu 51,76 eura mesačne, s výnimkou mesiaca máj 2022, kedy jej bol vyplatený prídavok na obidve deti v sume 200,00 eur. Od 01.07.2022 matka poberá prídavky na obidve maloleté deti v sume 60,00 eur mesačne. Matka iný príjem nemá. Žije spolu s maloletými deťmi v trojizbovom byte v Senici, ktorý má v osobnom vlastníctve. Mesačne platí zálohové platby za užívanie bytu v sume 350,00 eur, za elektrinu sumu 67,00 eur a za televíziu a internet sumu 30,00 eur. Ďalej platí poplatok za komunálny odpad v sume 8,15 eura ročne, platí si životné poistenie v sume 16,58 eura mesačne, poistenie domácnosti v sume 105,15 eur ročne a daň z nehnuteľnosti v sume 94,39 eura ročne. Otec pracuje ako barman - čašník. V spoločnosti G. A., B. pracoval 12 rokov, od 01.01.2021 do 30.04.2022, kde v období od 01.01.2021 do 31.12.2021 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem v sume 625,86 eura a v období od 01.01.2022 do 30.04.2022 v sume 576,67 eura. K príjmu mal aj prepitné v sume cca 40,00 eur počas smeny, pričom mesačne odpracoval cca 16 až 17 pracovných smien. Pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončil z toho dôvodu, že prevádzka reštaurácie bola mimo sezóny zatvorená, teda od novembra do apríla, a v tomto čase pracoval len brigádne. Otcovi bola ponúknutá práca v inej reštaurácii, ktorá je prevádzkovaná celoročne a z uvedeného dôvodu túto prácu prijal. V súčasnosti je od 01.05.2022 zamestnaný v spoločnosti I. A. A., J. C. ako barman - čašník, kde za obdobie od 01.05.2022 do 31.11.2022 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem v sume 849,31 eura. Aj v súčasnom zamestnaní dostáva prepitné, ale už len v sume cca 5,00 eur počas smeny, táto prevádzka má inú klientelu, nenachádza sa priamo v golfovom areáli. Mesačne odpracuje cca 16 až 17 pracovných smien, tak ako tomu bolo aj v predchádzajúcom zamestnaní. Súčasný čistý mesačný príjem otca predstavuje sumu 934,31 eura (849,31 eura + 5,00 eur x 17 pracovných smien v mesiaci). Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a jej dvomi maloletými deťmi. Partnerke prispieva na stravu a bývanie sumou cca 300,00 eur mesačne. Bola mu diagnostikovaná čiastočná strata sluchu 30 % a občas má zdravotné

problémy s kolenom. V zahraničí alebo v iných mestách na Slovensku si prácu nehľadal, pretože by mu vznikli dodatočné náklady na ubytovanie alebo výdavky na cestovné.

1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí i oboch rodičov, pričom náklady na výchovu a výživu maloletých detí vzrástli nielen úmerne ich veku, ale u maloletej A. aj jej nástupom do 1. ročníka päťročného bilingválneho štúdia na Gymnáziu F., čo je mimo miesta jej bydliska a u maloletého C. jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy (do 5. ročníka). Súd konštatoval, že obidve maloleté deti sú vo veku, kedy okrem pravidelných školských poplatkov a potrieb vyžadujú zvýšené náklady aj na stravu, oblečenie, obuv a podobne. Vychádzal nielen zo súčasných príjmov a schopností rodičov zamestnať sa, ale vzal do úvahy i osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a skutočnosť, že otec sa osobne na výchove maloletých detí podieľa nepravidelne, s maloletými deťmi sa stretáva sporadicky, pretože matka deťom bráni v tom, aby otca navštevovali v jeho súčasnej domácnosti. Otec si vyživovaciu povinnosť voči obidvom maloletým deťom plní riadne a prispieva i nad rámec výšky výživného určeného predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Na výživu maloletej A. prispel v mesiaci november 2022 sumou 170,00 eur, v mesiaci december 2022 sumou 150,00 eur a v mesiaci január 2023 sumou 150,00 eur. Na výživu maloletého C. prispel v mesiaci november 2022 sumou 130,00 eur, v mesiaci december 2022 sumou 130,00 eur a v mesiaci január 2023 sumou 130,00 eur. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom sa priemerný mesačný príjem matky zvýšil o sumu 332,27 eura (1.437,28 - 1.105,01 = 332,27) a zvýšili sa jej i prídavky na deti, ktoré aktuálne poberá na obidve maloleté deti v celkovej sume 60,00 eur mesačne. Naopak na strane otca došlo k zníženiu jeho priemerného mesačného príjmu zo sumy 1.024,50 eura na sumu 934,31 eura, teda o sumu 90,19 eura (1.024,50 - 934,31 = 90,19 ). Matka má spolu s maloletými deťmi zabezpečené bývanie v byte v jej osobnom vlastníctve. Otec vlastné bývanie nemá, žije u svojej partnerky. Žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Súd tak dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči obidvom maloletým deťom je v ich najlepšom záujme, a preto i napriek skutočnosti, že príjem otca sa oproti poslednej úprave výživného znížil, s poukazom na zvýšené výdavky maloletých detí dospel k záveru, že schopnosti a možnosti otca odôvodňujú aspoň minimálne zvýšenie výživného. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. preto zvýšil zo sumy 140,00 eur mesačne na sumu 165,00 eur mesačne a voči maloletému C. zo sumy 110,00 eur mesačne na sumu 125,00 eur mesačne. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca od 01.11.2022 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. za čas od 01.11.2022 do 31.01.2023 v sume 25,00 eur. Otec mal zaplatiť výživné za čas od 01.11.2022 do 31.01.2023 v celkovej sume 495,00 eur), výživné zaplatil v sume 470,00 eur, nedoplatok je teda 25,00 eur. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k.9P/10/2020 - 40 zo dňa 15.07.2020 v časti výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. a maloletému C..

1.4 Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia (ďalej len „C. m. p.“) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, teda v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. (ďalej len „“).

2. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka poukazom na ustanovenie a Uviedla, že príjmy otca sa oproti pôvodnému rozhodnutiu zvýšili, pretože v čase predchádzajúceho rozhodnutia mal priemerný mesačný príjem vo výške 576 eur plus prepitné vo výške 40 eur denne a v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal priemerný mesačný príjem vo výške 849,31 eura plus prepitné, a to nie za plný fond pracovného času, iba za 16 až 17 dní v mesiaci a nie 20 pracovných dní . Otcovi sa teda od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil priemerne príjem o cca 273 eur bez prepitného. Nie je preto zrejmé, ako mohol súd v bode 20 napadnutého rozsudku dospieť k záveru, že otcov príjem oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom klesol o sumu 90,19 eura. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že otcovi mal údajne o 90,- eur klesnúť mesačný príjem, čím prišlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa a Súd zároveň nesprávne posúdil aj výdavky deklarované otcom, pretože z jeho bankových účtov nevyplynulo tvrdenie, že mesačne uhrádza svojej priateľke sumu vo výške 300 eur. Súd nesprávne vyhodnotil aj informácie zo Sociálnej poisťovne, kde nebolo uvedené, žeby otec bol v čase od novembra do apríla 2022 nezamestnaný z dôvodu uzavretia prevádzky, v ktorej v tom čase pracoval. Zo záznamov Sociálnej poisťovne tieto skutočnosti nevyplynuli, nebolo uvedené, žeby otec poberal dávky v nezamestnanosti. Prvoinštančný súd teda podľa v časti príjmu otca dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok, že nesprávne právne

posúdil a následne vyhodnotil ekonomickú situáciu otca. Súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy tzv. princíp potencionality príjmov u otca. Matka na posledných dvoch pojednávaniach, predložila ponuku práce, ktorá bola dokonca pre záujemcu o prácu, ktorý bol čerstvým absolventom. Otec má 26 ročnú prax v odbore kuchár- čašník, ovláda 2 cudzie jazyky, žiadne zdravotné problémy, nič mu nebráni v tom, aby si našiel lepšie platenú prácu, kde by mohol zarábať viac. Zároveň otec, ako sám uviedol, nepracuje plný priemerný fond pracovného času t. j. 20 dní, ale iba 16 až 17 dní v mesiaci, čiže na zvyšné dni a keď pracuje tzv. krátky týždeň by si mohol nájsť napr. brigádu. Sám uviedol, že počas roku 2021, keď gastronómia bola zavretá kvôli Covid 19 chodil na brigády do Rakúska sadiť stromčeky, čiže otec si vie zohnať aj ďalšiu brigádu. Celá ťarcha starostlivosti osobnej aj finančnej je ponechaná len na matku, ktorá je vystavená obrovskému tlaku zodpovednosti, aby dokázala obom maloletým deťom zabezpečiť čo najlepšie podmienky na ich zdravý vývoj a získať čo najkvalitnejšie vzdelanie a otec si uspokojuje len svoje osobné potreby. Výživné vo výške 165 eur na maloletú A., ktorá má už 16 rokov sa javí ako nedostačujúce na pokrytie základných, nieto mimoriadnych výdavkov na dieťa jej veku aj vzhľadom na skutočnosť, že denne cestuje zo A. na F.. Aj výživné na maloletého C. vo výške 125 eur mesačne, ktorý má už 10 rokov je nedostačujúca aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je priznané zvýšenie základných potravín a služieb až do 26 %. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, že maloleté deti majú okrem základných potrieb právo aj uspokojenie širších potrieb ako sú bytové-, zdravotné-, kultúrne potreby. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy, že otec okrem výživného neprispieva na mal. deti inou formou starostlivosti a na deti svojej partnerky a voľnočasové aktivity minie za jeden víkend viac, ako je výživné na jeho obe biologické deti. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel aj k tým nesprávnym skutkovým záverom, keď konštatuje, že matka bráni otcovi v stretávaní s deťmi. Matka vo svojom podaní, aj na pojednávaniach niekoľkokrát deklarovala, že chce, aby sa otec stretával s deťmi, ale aby tam nebolo zasahovanie do ich správania a výchovy zo strany jeho novej partnerky.

2.1 Matka navrhla zrušenie prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch I. a II. a jeho vrátenie v tejto časti prvoinštančnému súdu na opätovné rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok v I. a II. časti a sám zmenil napadnutý rozsudok v časti určenia výživného tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú A. sumou 220 eur mesačne a na maloletého C. sumou 180 eur mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. a na maloletého C. za obdobie od 1.11.2022 do rozhodnutia odvolacieho súdu do troch dní od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí tak, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti zohľadnil potreby, vek maloletých detí a aj schopnosti a možnosti otca platiť výživné.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok z dôvodu, že nedosahuje taký príjem, aby mohol platiť výživné podľa návrhu matky. Zdôraznil, že rešpektuje napadnuté prvoinštančné rozhodnutie, zvýšené výživné platí a zároveň doplatil nedoplatok na zročnom výživnom v zmysle napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že stretávanie s maloletými deťmi prebieha podľa želania matky mimo domácnosti, v ktorej žije so svojou priateľkou. Nemá tak možnosť intenzívnejšej osobnej starostlivosti, nemá si teda ani kam brať deti každý druhý víkend, ako uviedla matka vo svojom odvolaní. Prítomnosť priateľky otca matke prekážala, opakovane žiadala, aby bol s deťmi sám, čo bol aj dôvod, prečo nevzal deti na spoločnú dovolenku s jeho priateľkou a jej deťmi. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že okrem výživného neprispieva na maloletých A. a C. žiadnou formou. Okrem výživného pravidelne platí poistenie na A. v sume 34 eur mesačne, finančne prispieva deťom na výlety polročne v sume 100 eur, prispel na okuliare pre maloletého C., na školu v prírode, 100 eur prispel na účet matky na začiatok školského roka pre A., deti od neho dostanú na každý sviatok darček, a to určite nie je všetko. Matka nemôže poukazovať na to, že sa nesnaží, ako sa dá a nedá deťom aj navyše. K svojim príjmom otec uviedol, že v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom pracoval v spoločnosti G., A. ako barman - čašník. V tom čase bola prevádzka kde pracoval kvôli pandémii zatvorená. V tejto spoločnosti pracoval 12 rokov do 30.4.2022. Prevádzka bývala každý rok od novembra do marca – apríla zatvorená, išlo o sezónu prácu. Od 1.1. 2021 do 31.12. 2021 dosiahol priemerný mesačný zárobok v čistom sume 625,86 eura. Prepitné v tom čase, počas najlepších mesiacov, boli približne 40 eur za smenu, ale toto nebolo pravidlo. Od 1.5. 2022 je zamestnaný v spoločnosti I. A. A., A.. J. C. ako barman

- čašník, kde je jeho priemerný mesačný príjem v sume 849,31 eura. Trvá na tom že prepitné je v

súčasnosti približne 5 eur. Preto jeho príjem oproti poslednému rozhodovaniu klesol o sumu 90,19 eura. Neopustil lepšie platenú prácu, spoločnosť vymenil kvôli tomu, že teraz pracuje celoročne. Nevlastný žiadnu nehnuteľnosť býva s priateľkou a jej dvomi deťmi, je prirodzené, že priateľka ho nebude živiť a musí do domácnosti prispievať. Prispieva hotovosťou a nákupmi, priateľka od neho nežiada, aby jej posielal peniaze na účet. Poukázal na skutočnosť, že matke zostalo po rozvode 80 % majetku, on si bývanie musí zabezpečovať sám. K ponuke práce, ktorú matka predložila na súdnom pojednávaní uviedol, že je pravdou že matka priniesla vytlačenú pracovnú ponuku s miestom výkonu práce v A.. Uviedol, že on prácu má v mieste svojho bydliska, riadne do nej chodí a výživné riadne a včas platí. Uviedol tiež že nepracuje na krátky/dlhý týždeň. Zmeny má rôzne, nie je na to žiadny systém, nikdy nevie kedy príde domov. Niekedy to je o 9 hodine večer niekedy o polnoci, niekedy o 4 ráno. Nie je možné si pri takýchto zmenách nájsť brigádu. Poukázal aj na skutočnosť, že má operované koleno, v ktorom má stále šrouby a spôsobujú mu bolesti. Pravidelne chodí na vyťahovanie vody z kolena, má 30 % stratu sluchu a pravidelne silné migrény. Nie je to nič, čo by mu bránilo vo výkone práce, ktorú aktuálne vykonáva, ani by na to nepoukazoval, uvádza to z dôvodu matkinho vyjadrenia, že nemá žiadne zdravotné problémy, čo nie je pravdivé. Čo sa týka cudzích jazykov vie toľko, koľko potrebuje k výkonu aktuálnej práce. K štúdiu maloletej A. na bilingválnom gymnázium na F. uviedol, že sa neradili s ním, či by mala ísť dcéra na strednú školu už z 8. ročníka, naviac mimo A.. Aj v A. je veľmi dobrá stredná bilingválna škola, ak by do nej chodila, cestovné by platiť nemusela. Žije v susedstve matky, matka ani dcéra sa tak nemôžu vyhovárať, že mu nemali dať ako vedieť. Matka poberá v súčasnosti okrem výživného spolu v sume 290 eur od januára 2023 aj 120 eur ako prídavok na deti a poberá 280 eur daňový bonus, zároveň cena obedov za C. v školskej jedálni bude od 1.5.2023 podstatne nižšia. Otec ďalej uviedol, že má svoje deti rád, nedovolil by, aby im niečo chýbalo. Komunikuje s nimi a zaujíma sa o ne. Rovnakou sumou ako matka sa podielal pri dcérinom nástupe na strednú školu. Podieľa sa na mimoriadnych výdavkoch, o ktoré matka požiadala, zatiaľ vždy prispeje keď ich stretne, dostávajú darček na narodeniny, meniny, Vianoce, Valentína, Mikuláša, deň detí…. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Matka v odvolacej replike opakovala svoje odvolacie námietky s tým, že od podania návrhu otcovi narástol mesačný oficiálny príjem bez prepitného, pričom prepitné s ohľadom na finančnú úroveň terajšej klientely len pri jednom stole vychádza okolo 10 eur, jeho príjem z prepitného by tak bol 300 eur a vyššie, čo vychádza na 1.149,31 eura priemerného mesačného príjmu plus si vie získať ako čašník potraviny, umývacie prostriedky od zamestnávateľa na súkromné účely. Nie je aktuálne tvrdenie otca, že prispieva nad stanovený rámec, pretože oznámil matke, že za to, že sa odvolala, jej už nebude platiť okrem výživného navyše nič. Nie je pravdou, že by otcovi nebol známy výber strednej školy, sám podpísal prihlášku na strednú školu, naviac sa angažoval, že má na gymnáziu známych.

6. Otec v odvolacej duplike otec zdôraznil, že neopustil lepšie platenú prácu, v predchádzajúcej prevádzke sa pracovalo len sezónne, teraz pracuje celoročne. Pracuje v prevádzke, ktorá je kaviarňou, nie reštauráciou, prepitné, o ktorom matka píše je nereálne. Matka vyčísluje len to, na čo neprispel, na čo nad rámec prispel nespomína. Je pravdou, že podpísal dcérinu prihlášku na strednú školu, trvá však na tom, že o uvažovanom štúdiu nedozvedel od matky ani od dcéry, nemalo zmysel odporovať matke, preto prihlášku podpísal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka maloletých detí ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( C. m. p.) a dôvodmi odvolania ( C. m. p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné.

8. Predmetom prvoinštančného konania bol návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne a voči maloletému C. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako dva roky a potreby detí sa vzhľadom na ich vek zmenili. Maloletá A. je od septembra

2022 študentkou 1. ročníka bilingválneho štúdia na Gymnáziu F. a maloletý C. je od septembra 2022 žiakom 5. ročníka základnej školy. V návrhu uviedla, že usudzuje na zlepšenie majetkových pomerov otca, ktorý bol na dovolenke v zahraničí a prispieva aj na mimoriadne výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné, ktoré je otec povinný platiť na maloleté deti tak, ako je uvedené v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku.

9. Podľa C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď a dospel k záveru o správnosti jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami matky, odvolací súd konštatuje nasledovné:

13. Podľa § 157 C. m. p., rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ori určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Odvolací súd tu predovšetkým konštatuje, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Na to, aby odôvodňovala zmenu výšky výživného, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, a to či už na strane oprávneného dieťaťa, alebo osôb, ktoré majú povinnosť výživné platiť. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je tak základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku matky maloletých detí, dožadujúcej sa návrhom voči otcovi zvýšenia výživného na deti. Úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného bolo

preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného.

22. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení keď skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane rodičov i na strane maloletých detí. Vykonaným dokazovaním zistil, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -40 zo dňa 15.07.2020, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a súčasne súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli obidve maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 140 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 110 eur mesačne. V tom čase bola maloletá A. žiačkou 6. ročníka základnej školy a maloletý C. žiakom 2. ročníka základnej školy. Matka pracovala ako asistentka na obchodnom oddelení a dosahovala priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 1.105,01 eura. Otec pracoval ako barman - čašník a dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 344,50 eura a na prepitnom dosiahol príjem v sume 680 eura mesačne, čím dosahoval celkový mesačný čistý príjem v sume 1.024,50 eura. V čase preskúmavaného rozhodovania súdu prvej inštancie bola maloletá A. žiačkou 1. ročníka bilingválneho štúdia na Gymnáziu F., maloletý C. žiakom 5. ročníka základnej školy v dôsledku čoho vzrástli náklady spojené s ich štúdiom i životné náklady tak, ako je na základe zistení prvoinštančného súdu uvedené v odseku 1.2 až 1.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd prvej inštancie zistil, že matka pracuje na rovnakej pracovnej pozícii u toho istého zamestnávateľa a jej mesačný priemerný čistý príjem je v sume 1.604,05 eura. Otec v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pracoval na tej istej pozícii avšak v inej spoločnosti a jeho čistý mesačný príjem súd prvej inštancie ustálil v sume 934,31 eura (849,31 eura mzda + prepitné 85 eur).

23. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie dospel k tým nesprávnym skutkovým zisteniam, že otcovi klesol mesačný príjem a následne nesprávne právne posúdil a vyhodnotil ekonomickú situáciu otca, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o znížení príjmu otca, i keď nejde o výrazné zníženie. Pri skúmaní príjmu a majetkových pomerov otca súd prvej inštancie správne zahrnul do dosiahnutého príjmu aj prepitné, ktoré otec dostával na predchádzajúcom pracovisku a na terajšom pracovisku. Ustálená súdna prax zahŕňa do príjmu, v súvislosti s platením výživného všetky druhy príjmov – teda okrem pravidelnej mzdy aj odmeny či preukázané prepitné. Nie je pritom možné vychádzať z predpokladov a špekulácií matky o ňou predpokladanej výške prepitného, podkladom pre rozhodnutie súdu sú preukázané príjmy – v tomto prípade aj prepitné, výšku ktorého súd zistil výsluchom otca. S poukazom na charakter práce otca a okolnosti zmeny jeho zamestnávateľa nie je možné konštatovať, žeby sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku. Aj túto skutočnosť súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď síce konštatoval, že príjem otca sa znížil, schopnosti a možnosti otca však odôvodňujú, aby sa výžive maloletých detí podieľal zvýšeným výživným, i keď zvýšeným v minimálnej miere. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že matka má spolu s deťmi zabezpečené bývanie v trojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Otec vlastné bývanie nemá, býva u svojej partnerky, pričom je prirodzené, že sa podieľa na jej nákladoch na domácnosť. Okrem príjmov teda súd prvej inštancie zohľadnil aj celkovú majetkovú situáciu otca, ktorá neodôvodňuje zvýšenie výživného v takom rozsahu, ako matka detí žiadala. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zásadu premietnutú do ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Z dokazovania, ktoré v potrebnom rozsahu súd prvej inštancie vykonal nevyplynulo, že životná úroveň otca je vyššia, ako bola v čase predchádzajúceho rozhodovania o výške výživného na maloleté deti. Je potrebné konštatovať, že bežné výživné nepredstavuje aritmetický súčet vynaložených nákladov, ale sumu, ktorá má pokryť odôvodnené potreby detí, pričom je limitované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odseky 19.-20. napadnutého rozsudku, v rámci ktorých súd prvej inštancie riadne vyhodnotil skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. K odvolacím námietkam matky je potrebné konštatovať, že v konaní bolo zistené, že otec prispieval aj mimoriadnymi platbami na naplnenie potrieb detí, bežné výživné platí riadne a o potreby detí sa zaujíma.

24. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či sa od ostatného zvýšenia výživného na maloleté deti zmenili pomery tak, že je dôvodné zvýšenie výživného. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie správne vyhodnotil, správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky, podrobne aj presvedčivo odôvodnil. Dôvody

odvolania matky detí odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením ,

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a v spojení s C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať v zmysle C. m. p.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa ) prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( C .s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( C. s .p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( C. s .p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( C. s .p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).