Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/140/2012

Rozhodnutie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Ninčák, Mierová 2529/87, 066 52 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. JUDr. Ján. Majling, s.r.o., so sídlom AK Palárikova 14, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: R. I., B. P. E. X. XXXX/XX, XXX XX L. V. B., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. N., T. B.Č. N. T. L. V. B., o zaplatenie sumy 220,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 26,56 eur od 7.2.2009 do 16.3.2009, zo sumy 26,56 eur od 7.2.2009 do 16.4.2009, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 220,85 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac, zo sumy 26,56 eur od 16.3.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.6.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.8.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.9.2006 do zaplatenia, zo sumy 34,93 eur od 21.6.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie návrhu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému prenajať byt a žalovaný sa zaviazal uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaný neuhradil nájomné za obdobie 02/2006 až 08/2006 vo výške 26,56 eur za každý jeden mesiac a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za služby spojené s nájmom za rok 2006 vo výške 34,93 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaný dostal do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia a doposiaľ neuhradil dlžný nedoplatok vo výške 220,85 eur. Tento nedoplatok žalobca vyúčtoval žalovanému upomienkou s číslom pasportu C.-XXX-XXX-D.. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške.

V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 2.7.2012 vydal platobný rozkaz č. k. -14, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného a nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu jeho aktuálneho pobytu, uznesením č.k. -32 zo dňa 19.9.2012

platobný rozkaz zrušil a uznesením č.k. -33 zo dňa 12.9.2012 ustanovil žalovanému opatrovníčku na zastupovanie v tomto konaní.

Písomným podaním zo dňa 17.10.2012 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu a to tak, aby žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 220,85 eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac zo sumy 26,56 eur od 16.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.6.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.8.2006 do zaplatenia, zo sumy 26,56 eur od 16.9.2006 do zaplatenia, zo sumy 34,93 eur od 21.6.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Súd uznesením č.k. -35 zo dňa 18.10.2012 návrhu žalobcu na pripustenie zmeny petitu vyhovel.

Opatrovníčka vo veci vzniesla námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Nájomnou zmluvou zo dňa 30.12.2005, vyúčtovaním nákladov za rok 2005, upomienkou zo dňa 11.10.2012, správami o zisťovaní pobytu žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.10 a zo dňa 25.10.2012, písomným vyjadrením opatrovníčky zo dňa 29.10.2012 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 30.12.2005 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanému do užívania bytu na adrese P. XXXX, Č.. P. XXX, na 3. poschodí - garsónka, o celkovej podlahovej ploche 26,19 m2. Za užívanie bytu sa žalovaný zaviazal platiť nájomné vo výške 26,56 eur (800,- Sk) mesačne a za služby sa zaviazal platiť mesačne zálohu vo výške 42,09 eur (1 268,- Sk). Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu do 15. dňa nesledujúceho kalendárneho mesiaca. Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými cenovými predpismi a opatreniami Ministerstva financií SR. V súlade s uvedenými právnymi a cenovými predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2006 do 31.3.2006.

Podľa predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2006 výška nedoplatku žalovaného bola 334,90 eur a uvedené vyúčtovanie je datované zo dňa 12.10.2012.

Upomienkou číslo pasportu: C. XXX XXX-D. zo dňa 11.10.2012, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za obdobie 02/2006-08/2006 vo výške 220,85 eur a na zaplatenie penále ku dňu11.10.2012 vo výške 1 429,82 eur.

Opatrovníčka voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla dňa 29.10.2012 námietku premlčania.

Podľa v znení platnom a účinnom v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa a , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom do 31.12.2008, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola od 1.1.2006 do 31.3.2006 uzatvorená nájomná zmluva a že táto zmluva v zmysle príslušných vyššie uvedených ustanovení je svojou povahou aj zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá medzi žalobcom - právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného prenájom nehnuteľností, vrátane bytového hospodárstva a na druhej strane žalovaným - spotrebiteľom ako fyzickou osobou. Táto zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Jedná sa o tzv. typové, formulárové zmluvy.

Súd mal ďalej za preukázané, že v ďalšom období účastníci konania neboli v zmluvnom vzťahu. Za obdobie 02/2006 až 08/2006 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie nájomného v celkovej výške 185,92 eur, t.j. 26,56 eur za každý mesiac. V tomto smere zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný predmetný byt aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, teda po dátume 31.3.2006 reálne užíval a daný rozpor sa nepodarilo odstrániť ani vykonaným dokazovaním.

Počas doby trvania nájomného vzťahu žalovaný neuhradil za mesiace február a marec nájomné vo výške 26,56 eur za každý jeden mesiac. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky sa súd ďalej v prvom rade zaoberal otázkou, či v tejto časti uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.

V tomto smere mal súd za preukázané, že splatnosť nájomného bola pozadu do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiace - za mesiac 02/2006 splatnosť nájomného teda bola dňa 15.3.2006 a za mesiac 03/2006 bola dňa 15.4.2006. Dňom nasledujúcim po dňoch splatnosti nájomného sa žalovaný s úhradou nájomného dostal do omeškania, t.j. dňom 16.3.2006 a dňom 16.4.2006. Zo strany žalobcu bola žaloba na tunajšom súde podaná dňa 7.2.2012 a vzhľadom na zákonnú 3-ročnú premlčaciu doby súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby. Táto premlčacia doba pri nároku na nájomné za mesiac február 2006 uplynula dňa 16.3.2009 a pri nároku na nájomnom uplynula dňa 16.4.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pokiaľ sa jedná o nárok na nájomné za obdobie 02-03/2006, žalobca podal žalobu po uplynutí 3-ročnej zákonnej premlčacej doby, pričom opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie nájomného za obdobie 04/2006 až 08/2006 súd mal za preukázané, že v tomto období účastníci konania neboli v zmluvnom vzťahu. Zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný predmetný byt aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu reálne užíval a daný rozpor sa nepodarilo odstrániť ani vykonaným dokazovaním. Preto súd žalobu pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie sumy 220,85 eur v celom rozsahu zamietol.

Žalobca si voči žalovanému z jednotlivých dlžných súm uplatnil aj nárok na poplatok z omeškania v zákonnej výške. Nárok na poplatok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť svoj záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká práva na poplatok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Trvanie meškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Poplatok z omeškania sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, z čoho vyplýva, že ho možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za obdobie trvania nájomnej vzťahu vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 26,56 eur od 16.3.2006 do zaplatenia a zo sumy 26,56 eur od 16.4.2009 do zaplatenia. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 7.2.2012, takto v zmysle vyššie citovaného, nakoľko zo strany opatrovníčky žalovaného bola účinne vznesená námietka premlčania, možno úspešne priznať nárok

na poplatok z omeškania len za obdobie od 7.2.2009 ( tri roky spätne odo dňa podania žaloby ) do dňa uplynutia premlčacej doby pri jednotlivých nárokoch na zaplatenie nájomného. Sú preto žalobcovi priznal nárok na poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac zo sumy 26,56 eur od 7.2.2009 do 16.3.2009 a zo sumy 26,56 eur od 7.2.2009 do 16.4.2009 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na poplatok z omeškania zo zvyšnej uplatnenej istiny, nakoľko súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nepreukázania takto uplatneného nároku, zamietol preto ako nedôvodný aj žalobcov nárok na poplatok z omeškania.

Za obdobie roku 2006 si žalobca voči žalovanému z titulu nedoplatku v súvislosti s vykonaným vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 34,93 eur. Zo strany žalobcu nebolo preukázané či si vôbec nárok na zaplatenie ceny služieb voči žalovanému uplatnil, kedy nastala splatnosť tohto vyúčtovania a či žalovaný vôbec služby reálne využíval.

Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1466/2005: ,, Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa .“

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

V tejto právnej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zostala spornou celá uplatnená pohľadávka vo výške 34,93 eur. Zo strany žalobcu v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania dôvodnosti a oprávnenosti podaného návrhu a súd preto žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ( ďalej len ,,“), aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobu v prevažnej väčšie zamietol a žalobca bol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti a to pokiaľ sa jedná o čiastočné priznanie nároku na poplatok z omeškania. V tomto konaní mal teda žalovaný neúspech iba v pomerne nepatrnej časti a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanému žiadna náhrada trov konania nevyplýva a ani si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.