Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-48Cpr/1/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľky E. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. R., E. Y. 7, t.č. G., X. 7, zastúpená Centrom právnej pomoci, Bratislava, Nám. Slobody 12, proti odporcovi C. E., E., K. 2, Q.: XXXXXXXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR s.r.o., Bratislava, Bajkalská 31, o zaplatenie mzdy a ďalších peňažných nárokov, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 524,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 256,08 EUR od 16.8.2009 do zaplatenia a zo sumy 258,70 EUR od 16.9.2009 do 28.5.2012, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti 339,59 EUR z a s t a v u j e .

Vo zvyšku istiny a príslušenstva súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 5.9.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.023,68 EUR s 9 % úrokom z omeškania z čiastok spolu vo výške 634,60 EUR od 16.8. resp. 16.9.2009 do zaplatenia z titulu nevyplatenej mzdy za júl 2009 vo výške 295,- EUR, za august 2009 vo výške 149,42 EUR, náhrady za nevyčerpanú dovolenku vo výške 190,18 EUR a príspevku na stravovanie vo výške 388,58 EUR. Dôvodila tým, že s odporcom uzavrela dňa 2.2.2009 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Pracovný pomer vznikol dňa 2.2.2009 na pozícii predavačka s miestom výkonu práce v prevádzke na P. ul. č. XX v E., v pracovnom úväzku 8 hodín denne - 40 hodín týždenne. Mzda bola dohodnutá vo výške 295,50 EUR mesačne, výplatný termín bol dohodnutý na 15-ty deň nasledujúceho mesiaca. Tento pracovný pomer skončil 17.8.2009 na základe Dohody o rozviazaní pracovného pomeru uzavretej dňa 17.8.2009, na ktorej odporca uviedol nepravdivý údaj, že ku dňu skončenia pracovného pomeru bola vyplatená mzda. Odporca jej nevyplatil mzdu za júl splatnú 15.8.2009 a za 11 dní mesiaca august v deň skončenia pracovného pomeru ani vo výplatnom termíne za tento mesiac do 15.9.2009. Takisto jej nevyplatil náhradu za 14 dní nevyčerpanej dovolenky, ktorú si nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Odporca jej po celý čas pracovného pomeru nezabezpečoval stravovanie, preto si uplatňuje u neho príspevok na stravovanie za 37 dní po 2,475 EUR a za 104 dní po 2,7 EUR, spolu vo výške 372,38 EUR (v petite návrhu uvádza sumu 388,58 EUR).

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 3.10.2011 žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Uvádzal, že s navrhovateľkou uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru k 17.8.2009, hoci mal dôvod skončiť pracovný pomer okamžite v zmysle pre

hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Pri skončení pracovného pomeru jej vyplácal mzdu, preto jeho manželka na dohode rukou na predmetnú listinu doplnila vetu, že jej bola uhradená mzda za mesiac júl, čo odporkyňa svojím podpisom na dohode potvrdila. Ďalej uvádzal, že si je vedomý, že navrhovateľka mala nárok na stravné. Uzatvoril s ňou ústnu dohodu, že jej príspevok na stravu bude vyplácať v hotovosti k jej rukám pri výplate a že jej nebude poskytovať stravné lístky, navrhovateľka sa nikdy stravných lístkov nedomáhala, naopak, vyhovovalo jej, že má viac finančných prostriedkov v hotovosti. Navrhovateľku po skončení pracovného pomeru viackrát kontaktoval na adrese, ktorú uviedla pri uzatváraní pracovnej zmluvy, avšak zásielky sa mu vracali. Z toho dôvodu jej nemohol zaslať na adresu trvalého pobytu časť mzdy za mesiac august ani finančnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením listinných dôkazov a to Pracovnou zmluvou zo dňa 2.2.2009, Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 17.8.2009, výplatnými páskami a ďalšími listinami obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.2.2009 uzatvorili účastníci pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka vykonávala pre odporcu prácu predavačky v prevádzke P.. Pracovný pomer sa začal nástupom do práce dňa 2.2.2009, bol dohodnutý na dobu neurčitú s dojednanou skúšobnou dobou 3 mesiace. V pracovnej zmluve bola dohodnutá minimálna mzda 295,50 EUR s výplatným termínom 15. deň nasledujúceho mesiaca, pracovný úväzok 8 hodín/deň - 40 hodín/týždeň.

Dňa 17.8.2009 účastníci uzatvorili Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podľa , podľa ktorej sa pracovný pomer končí dňom 17.8.2009.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.6.2012 zobrala návrh v časti 258,70 EUR, keď odporca jej túto sumu zaplatil dňa 28.5.2012, čím splnil svoj dlh z titulu mzdy za mesiac august 2009 a náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Na pojednávaní dňa 11.9.2012 zobrala návrh späť ešte v časti 80,90 EUR, čo predstavuje sumu odvodov, ktoré podľa tvrdenia odporcu tento odviedol zo mzdy navrhovateľky za mesiac august. Konanie tak žiadala zastaviť v časti 339,60 EUR. Na svojom návrhu zotrvala v časti mzdy za mesiac júl vo výške 295,50 EUR a v časti príspevku na stravné vo výške 372,38 EUR a na celom príslušenstve z jednotlivých žalovaných čiastok (okrem stravného) až do zaplatenia.

Navrhovateľka na pojednávaní tvrdila, že do času skončenia pracovného pomeru jej odporca mzdu za júl nevyplatil. Na dohode o rozviazaní pracovného pomeru bol text o výplate mzdy dopísaný dodatočne po tom, ako ju ona podpísala. Ďalej tvrdila, že odporca jej žiadnu stravu nezabezpečoval. Jedlo si nosila z domu, toto si pripravila sama, alebo jej ho kupoval jej priateľ u svojho zamestnávateľa. Odporca nebol ochotný kúpiť do prevádzky mikrovlnku, na ktorej by ohrievali bagety, ktoré predávali a sama by si v nej ohriala vlastnú stravu, preto jej občas jedlo ohriala pani I., pani I. pre ňu však žiadne jedlo nepripravovala.

Odporca zotrval na svojom tvrdení, že mzdu za mesiac júl 2009 navrhovateľke v deň rozviazania pracovného pomeru vyplatila asi vo výške 250,- EUR jeho manželka. Takisto tvrdil, že stravu pre navrhovateľku zabezpečoval donáškou od pani S. I.. Išlo o staršiu pani na dôchodku, ktorá varila pre nich aj pre navrhovateľku. Voči nároku na stravné vzniesol na pojednávaní námietku premlčania, keď tento nárok na náhradu škody si neuplatnila včas. Namietal tiež, že by sa dostal do omeškania s úhradou mzdy za mesiac august a náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Odporkyňa mu neposkytla potrebnú súčinnosť, zásielky doručované na adresu uvedenú v pracovnej zmluve (Veľký Krtíš) sa mu vrátili ako nevyzdvihnuté. Konkrétne išlo o písomnosť zo dňa 15.3.2010, v ktorej zaslal navrhovateľke potvrdenie o výške príjmu za rok 2009 a výplatnú pásku za mesiac august, v ktorej bola uvedená aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Navrhovateľka mu neoznámila číslo účtu v banke, na ktoré jej má mzdu poukázať.

Svedok K., priateľ navrhovateľky, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti v G. vypovedal, že navrhovateľka od odporcu nedostávala žiadnu stravu ani stravné lístky. Do práce si nosila jedlo, ktoré si pripravila doma alebo jej on nosil jedlo od svojho zamestnávateľa. Išlo o jedlo vo vákuovom balení, za ktoré on platil zamestnaneckú cenu, pre navrhovateľku objednával toto jedlo za plnú cenu, priniesol ho domov a navrhovateľka si ho na druhý deň zobrala do práce, kde si ho ohrievala u nejakej pani. Takto pre ňu

jedlo objednával 10 až 12 krát do mesiaca. Keď navrhovateľka skončila pracovný pomer, prišla domov s plačom, že jej nebola vyplatená mzda za júl ani august. On sám musel zaplatiť za 3 mesiace nájom za byt navrhovateľky vo G. R..

Svedkyňa A., dcéra S. I., vypovedala, že byt jej matky, ktorá zomrela v júli 2011, sa nachádzal na terase v blízkosti prevádzky odporcu. Matka mala s odporcom veľmi blízky priateľský vzťah. Často krát ho ponúkla niečím čo uvarila alebo upiekla. Svedkyňa vedela o tom, že odporca požiadal jej matku, či by nebola schopná variť obedy aj pre jeho zamestnancov a matka s tým súhlasila. Varila tak pre manželku odporcu aj pre zamestnancov prevádzky a nosila obedy aj pani, ktorá v prevádzke predávala. Za prípravu týchto obedov matka od odporcu nebrala žiadne peniaze, avšak ako protihodnotu dostávala remitendu časopisov, zákusky z predajne, alebo jej odporca priniesol väčší nákup alebo ju odviezol k lekárovi a podobne. Svedkyňa vypovedala, že videla, že matka varí, často krát videla, ako jej stravu jedli či už odporca, jeho manželka alebo študent, ktorý sa striedal na prevádzke s navrhovateľkou, s týmito osobami mala svedkyňa bližší vzťah, s navrhovateľkou nie. Matka nemala oprávnenie na poskytovanie stravovacích služieb, stravu zabezpečovala pre pána E. na základe ich priateľských vzťahov a na základe vzájomných služieb, ktoré on pre ňu zabezpečoval. Svedkyňa I., manželka odporcu, vypovedala, že v roku 2009 pracovala na tej istej prevádzke ako navrhovateľka, striedali sa pri výkone práce v režime krátky a dlhý týždeň, každá pracovala sama. V čase, keď boli na predajni, obedy im nosila suseda pani S.. Táto určite nosila obedy aj navrhovateľke, pretože svedkyňa často po službe navrhovateľky odovzdávala taniere z obeda pani I.. V auguste dali navrhovateľke okamžitú výpoveď, keď po návrate z dovolenky zistili nezrovnalosti pri výkone práce navrhovateľky. Ona sama vyplatila navrhovateľke asi 250,- EUR ako výplatu za odrobený mesiac, teda za 8/2009 a toto uviedli na dohode o rozviazaní pracovného pomeru. O tom, že jej má byť vyplatená suma 250,- EUR ich informoval účtovník, ktorému už v priebehu dňa povedali, že sa chystajú navrhovateľku vyhodiť. Tieto peniaze navrhovateľka od nej prevzala. Svedkyňa uvádzala, že navrhovateľka viackrát žiadala zálohu na mzdu vopred, iné sumy okrem mzdy jej však vyplatené neboli. Výplatné pásky vyhotovil a priniesol ekonóm, manžel alebo ona ju odovzdala spolu s výplatou navrhovateľke, pričom navrhovateľka tieto výplatné pásky podpísala.

Podľa (ďalej len ) mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak.

Podľa mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Podľa pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.

Stravovanie zamestnancov upravuje v .

Podľa Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.

Podľa Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny.

Podľa Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 vo výške najmenej 55 % ceny jedna, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2.

Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie je o cestovných náhradách. Tento zákon v ods. l určuje časové pásma pre nárok na stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty, v odseku 2 sumu stravného pre časové pásma podľa odseku l odkazuje na opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa ods. a) opatrenia č. o sumách stravného (účinného od 1.1.2009) suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 3,30 EUR.

Podľa ods. a) opatrenia č. o sumách stravného (účinného od 25.3.2009) suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 3,60 EUR.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne:

Odporca založil do súdneho spisu výplatné pásky za mesiace február až jún 2009 (vrátane). Na všetkých piatich páskach je prevzatie mzdy vo výške 256,08 EUR (netto) potvrdené vlastnoručným podpisom navrhovateľky. Výplatnú pásku za mesiac júl 2009 s podpisom navrhovateľky nepredložil, hoci v deň skončenia pracovného pomeru (17.8.2009) už výplata za mesiac júl bola splatná (15.8.2009) a ak by bola vyplatená a jej prevzatie riadne, tak ako v iných mesiacoch, potvrdené podpisom na výplatnej páske, bolo by zbytočné dopisovať na dohode o rozviazaní pracovného pomeru, že „Bola vyplatená mzda ku dňu 17.8.2009“. Takýto údaj je v rozpore aj so skutočnosťou, že bola vyplatená mzda za mesiac august, keď bolo preukázané, že výplatnú pásku za mesiac august 2009 zasielal odporca navrhovateľke až listom zo dňa 15.3.2010 a túto mzdu spolu s náhradou za nevyčerpanú dovolenku jej vyplatil až v priebehu konania dňa 28.5.2012. Odporca tak neuniesol bremeno dôkazu o svojom tvrdení, že riadne vyplatil navrhovateľke mzdu za mesiac júl 2009, výpoveď svedkyne, jeho manželky, súd považoval za účelovú. Z toho dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke čistú mzdu za mesiac júl 2009 vo výške 256,08 EUR, keď zo mzdy vykonal zrážky v sume 39,42 EUR na úhradu poistného (podľa výplatnej pásky zo systému odporcu).

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ nezabezpečoval navrhovateľke stravovanie v súlade s ustanovením - vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Ak aj pani I., ktorá nemala oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb, poskytovala na základe dohody o vzájomnej výpomoci stravu odporcovi, jeho manželke, či študentovi, nijako nebolo preukázané, že túto stravu poskytovala aj navrhovateľke a to v každej odpracovanej zmene. To nepotvrdila ani dcéra tejto pani vo svedeckej výpovedi. Rovnako nebolo preukázané, že by navrhovateľke odporca poskytol akýkoľvek finančný príspevok na stravu tak, ako pôvodne tvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu.

Navrhovateľka kópiami výplatných pások vyhotovených odporcom preukázala, že počas trvania pracovného pomeru odpracovala 137 dní (bez 4 sviatkov). Ustanovenie jasne hovorí, že zamestnancovi patrí finančný príspevok za odpracovanú pracovnú zmenu vo výške 55 % stravného určeného osobitným predpisom pre konkrétne obdobie.

Súd dospel k záveru, že odporca svoju povinnosť v zmysle v žalovanom období neplnil, preto ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke finančný príspevok na stravovanie v sume po 1, EUR za 42 odpracovaných dní v mesiacoch február a marec 2009 a v sume po 1,98 EUR za 95 dní odpracovaných v mesiacoch apríl až do 17.8.2009, čo predstavuje sumu 264,12 EUR. Vo zvyšku uplatneného nároku, súd návrh navrhovateľky zamietol. Súd neprihliadal na námietku premlčania vznesenú odporcom. Finančný príspevok na stravovanie je peňažné plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa

osobitných ustanovení , nie je dôsledkom spôsobenej škody, preto sa na takéto plnenie vzťahuje všeobecná premlčacia lehota podľa , pričom nárok navrhovateľky bol uplatnený včas v trojročnej lehote.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je určená v súlade s nar. vlády č. v znení účinnom od 1.1.2009 vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

Navrhovateľka požadovala úrok z omeškania od splatnosti mzdy za mesiac júl, t.j. od 16.8.2009 a od splatnosti mzdy za mesiac august od 16.9.2009 spolu s náhradou za nevyčerpanú dovolenku. Súd tento nárok na úrok z omeškania považoval za dôvodný. Je preukázané, že odporca mzdu za júl nevyplatil do 15.8., dňom 16.8.2009 sa tak dostal do omeškania. Rovnako sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy za august spolu s náhradou za dovolenky a to najneskôr 16.9.2009. Odporca nepreukázal, že by sa pokúsil kedykoľvek po 15.9.2009 akokoľvek vyplatiť mzdu. Jeho tvrdenie o neposkytnutí súčinnosti navrhovateľky vo vzťahu k listu z 15.3.2010 je irelevantné a účelové. Týmto listom, pol roka po splatnosti mzdy, jej posielal len výplatnú pásku. Súd preto priznal navrhovateľke úrok z omeškania zo splatnosťou mzdy za august a ďalšieho plnenia a to z vyplatenej čistej mzdy zníženej o zákonné zrážky od 16.9.2009 až do zaplatenia dňa 28.5.2009 a z čistej mzdy za mesiac júl od 16.8.2009 až do splnenia dlhu, t.z. do zaplatenia tejto mzdy. Navrhovateľka úrok z príspevku na stravné nepožadovala.

V časti nároku o 339,59 EUR súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu v zmysle zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke, ktorá mala prevažný úspech vo veci žiadne trovy konania nevznikli, resp. žiadne trovy neuplatnila. Odporca mal v konaní len nepatrný úspech, pričom by niesol v zmysle veta prvá zodpovednosť aj za trovy v časti zastaveného konania, ak by boli uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).