Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/165/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Š. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na F. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. U. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v M. na Ž. ul. č. X zastúpeného JUDr. Juditou Šuverovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štefánikovej ul. č. 6 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 14.3.2012 č.k. -74 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. F. B. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 30.6.2009 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 1.6.2011 sp.zn. zo 130 € mesačne na 190 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2011 do 29.2.2012 vo výške 300 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, alternatívne ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na ust. , , , , a Zákona o rodine a namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy jeho životné náklady, pričom doposiaľ bolo trikrát za dva a pol roka zvýšené výživné pre maloletú a to aj napriek tomu, že jeho príjmy sa vôbec nezvýšili. Jeho mesačný príjem sa od posledného zvýšenia výživného nezmenil, ba čo viac vzhľadom na zdravotný stav a ďalšie výdavky sa jeho reálny príjem znížil, preto by bolo reálnejšie, ak by podal práve on návrh na zníženie výživného, avšak to nemá v záujme z dôvodu zabezpečenia potrieb mal. F.. Na liečbu astmy vynakladá mesačne približne 45 €. V júni 2011 bol z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu hospitalizovaný. Mesačne platí životné poistenie, v ktorom je zahrnuté aj poistenie pre mal. F. 45 €, platí účelovú pôžičku, ktorú dostal od zamestnávateľa vo výške 39,83 € mesačne. Domnieva sa, že výživné pre 7-ročné dieťa vo výške 190 € mesačne je neprimerané. Okrem toho dcére kupuje aj oblečenie, obuv, kúpil jej aj výbavu do 1. ročníka za 86 €, čo bolo zdokladované súdu prvého stupňa, ale nebolo vzaté do úvahy. Poukázal na to, že matka maloletej sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania a teda aj vyššieho zárobku, pričom následne podala návrh na zvýšenie výživného, čo sa mu javí účelové. Ďalej uviedol, že pri zoznámení sa s matkou maloletej nebývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, resp. rodinou, ale u starých rodičov, nakoľko tam býval o poschodie vyššie jej milenec a

ona kvôli nemu odišla z domu aj napriek zákazu svojej matky, ktorá sa potom nerozprávala ani so svojou dcérou a taktiež ani so starými rodičmi. Práve on bol iniciátorom toho, aby sa matka maloletej vrátila k svojej matke a rodine, pretože rodina je základ, čo nebola ľahká úloha presvedčiť ju, no nakoniec sa mu to podarilo a s malou dušičkou sa išla pokoriť svojej matke. Uvedené skutočnosti uvádza z dôvodu, že na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa matky maloletej uviedla na jeho osobu, že nie je zodpovedný a už vôbec nie starostlivý. V tej dobe bola matka maloletej často pod vplyvom alkoholu a pokračovalo to aj počas ich vzťahu. Tabletky na liečbu zapíjala alkoholom. Jej starí rodičia sú alkoholici, jej otec je alkoholik a dovolí si povedať, že hlavnou príčinou je jej matka, ktorá by ako prvá spolu s kolíznou opatrovateľkou mali vedieť, čo je to za rodina a nie všetko hádzať na otca.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa zistil skutkový stav, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na tomto základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil. Uviedla, že odvolanie a dôvody podaného odvolania otca maloletej považuje za účelové, nakoľko jeho argumenty sú rovnaké, ktoré používa, odkedy je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. F.. Uviedla, že z ust. § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a preto súd prvého stupňa správne nebral do úvahy niektoré výdavky povinného. Z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa vyšlo najavo, že došlo k z mene pomerov u otca a to zvýšením jeho príjmu v priemere o 50 € mesačne. K zmene pomerov došlo aj u mal. F., ktorá v septembri 2011 nastúpila do 1. ročníka základnej školy. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začatia plnenia povinnej školskej dochádzky, teda nástup dieťaťa do 1. ročníka základnej školy je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. V závere odvolania sa otec maloletej venoval urážkam a invektívam proti nej a jej rodine a tieto invektívy svedčia len o jednom a to, že vzťah medzi nimi sa definitívne skončil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že zvýšené výživné na mal. F. 190 € mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je žiačkou 1. stupňa základnej školy a jej nástupom na školskú dochádzku sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby a táto skutočnosť je bez ďalšieho kvalifikovanou podstatnou a trvalou zmenou pomerov maloletej, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom pre maloletú síce nadobudlo právoplatnosť 16.6.2011 (rozsudok Okresného súdu Košice II z 30.6.2009 č.k. -166 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 24.1.2011 č.k. -220, opravným uznesením z 28.2.2011 č.k. -224 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 1.6.2011 č.k. -235) s tým, že výživné 130 € mesačne bolo pre maloletú určené od 1.1.2009 do budúcna. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie námietky otca o frekvencii rozhodovania o výživnom pre maloletú irelevantné a vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa nevyžaduje zmena pomerov u oprávneného aj povinného, postačuje, ak k podstatnej a trvalej zmene pomerov dôjde čo i len u jedného z nich. V tomto prípade, ako bolo vyššie konštatované, došlo k trvalej a podstatnej zmene pomerov u maloletej v súvislosti s jej nástupom na povinnú školskú dochádzku, avšak aj na druhej strane došlo k zmene pomerov u otca, ktorého príjem sa zvýšil, ako správne konštatoval súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho výdavky, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd prvého stupňa tiež správne neprihliadal na dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov pre maloleté dieťa, prípadne na výdavky súvisiace s návštevou maloletej v rodine otca v rámci styku otca s maloletou, pretože tieto plnenia nespĺňajú charakter výživného a zásadne sa nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča a len výnimočne je na ne možné prihliadnuť, ak by išlo o mimoriadne vysoké náklady (napríklad osobná starostlivosť rodičov takmer v rovnakom rozsahu, cestovanie za dieťaťom do zahraničia letecky a podobne), pretože jeho účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Pokiaľ ide o námietky otca, že matka sa vzdala výhodnejšieho zamestnania, odvolací súd zdôrazňuje, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť spontánne a uspokojuje potreby dieťaťa tak, ako postupne vznikajú a to nielen finančne, ale vzhľadom na vek maloletej aj osobnou starostlivosťou. Takisto je potrebné podotknúť, že matka sa zamestnala v odbore, na ktorý má kvalifikáciu, preto sú odvolacie námietky otca v tomto smere nedôvodné. Vzhľadom na dosahované príjmy rodičov, ako zistil súd prvého stupňa, je výživné v rozsahu 190 € mesačne pre maloletú zodpovedajúce zákonným kritériám rozsahu určovania výživného. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah výživného, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného a správne vypočítal aj dlh otca na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Otec doručil konajúcemu súdu 17.4.2012 podanie označené ako sťažnosť na postup súdu s námietkou zaujatosti sudcu, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh konania možno mať pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne, čo je dôvodom, aby bola z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o pridelení veci inému zákonnému sudcovi.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa ust. , ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v , súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody uvedené v ust. , nie však subjektívny pocit účastníka konania, že procesný postup súdu sa nezhoduje s jeho názormi. Dôvodom zakladajúcim vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže

byť bez ďalšieho ani vecná nesprávnosť rozhodnutia alebo procesná nesprávnosť, ku ktorej by v konaní došlo. Na dosiahnutie nápravy vecnej nesprávnosti rozhodnutí súdu v občianskom súdnom konaní slúži systém opravných prostriedkov, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Vzhľadom na to, že otec odôvodňoval námietku zaujatosti len v postupe sudkyne v konaní podľa , odvolací súd o námietke zaujatosti podľa ust. nerozhodoval.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.