Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci žalobcu : BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: D. D., bytom C. XX, A., o zaplatenie 65,16.- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 65,16 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 63,50 eura od 28.3.2009 až do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1,66 eura od 28.4.2009 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalobcu, SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava.

odôvodnenie:

Žalobca sa v predmetnej veci domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 65,16 eura s príslušenstvom, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou T-mobile Slovensko, a.s. zmluvu č. 3048570, na základe ktorej sa T-mobile Slovensko, a.s. zaviazal pre žalovaného poskytovať elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaný sa zaviazal odoberať služby a platiť za ne cenu podľa platného Cenníka na základe vystavených faktúr. Žalovaný neuhradil faktúry č. 7902150379 na sumu 65,16 eura a č. 7903153959 na sumu 1,55.- eura, celkovo teda sumu 65,16.- eura. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nezaplatením uvedených faktúr dostal do omeškania so zaplatením predmetnej peňažnej sumy, pričom vo vzťahu k sume 65,16.- eura sa tak stalo dňom 27.3.2009 a k sume 1,55.- eura dňom 27.4.2009. Preto je v zmysle povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Napokon žalobca poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011, uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, sa žalobca získal pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní bol celkom nečinný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení, obsahom faktúr č. 7902150379 a 7903153959, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prehľadom úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd skutkovo ustálil, že právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o pripojení č. 3048570 poskytoval žalovanému verejnú elektronické telekomunikačné služby a s tým služby súvisiace, za ktorých užívanie sa žalovaný zaviazal platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu podľa aktuálneho Cenníka. T-mobile Slovensko, a.s. cenu za poskytnuté služby vyčíslil faktúrami č. 7902150379 a č. 7903153959, pričom žalovaný tieto faktúry, teda cenu za poskytovanie služieb doposiaľ neuhradil.

Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa o elektronických komunikáciách (ďalej len „“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa a podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona v spojení so Zmluvou o pripojení č. 3048570 vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu na základe predložených faktúr spolu v sume 65,16.- eura, nakoľko právny predchodca žalobcu T-mobile Slovensko, a.s. dohodnuté telekomunikačné služby poskytol, žalovaný ich využíval, ale fakturovanú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 65,16.- eura neuhradil. Nezaplatením ceny poskytnutých služieb v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy s poukazom na aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške so zreteľom na úrokovú sadzbu ECB na počiatku omeškania 9,5 %, resp. 9,25 % ročne.

Nakoľko žalovaný z vyššie uvedenej dlžnej sumy s príslušenstvom doposiaľ ani len časť neuhradil, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej dlžnej sumy s príslušenstvom.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,.- eura. Nepriznal mu však náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom v tomto konaní považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle ustanovenia

Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi ( ), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach a nasl. . Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci , tiež vo veci ). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v odraz práve v znení ustanovenia , ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené.

Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať aj na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR (napr. Nález ÚS SR vo veci z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej “).

Vychádzajúc z formulácie ustanovenia , no tiež z podstaty civilného procesu, ktorého účelom je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade považovať len také trovy, ktoré bolo zo strany účastníka konania skutočne nevyhnutné vynaložiť na to, aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti uvedeného záveru možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. ). Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci.

V prejednávanej veci je žalobcom spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava. V čase vyhlásenia rozsudku boli v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi uvedenej spoločnosti P. Len pre úplnosť (a bez zásadného významu pre úvahy súdu) možno uviesť, že ako to vyplynulo z údajov obchodného registra, po vyhlásení rozsudku, od 15.11.2012, sa namiesto uvedených spoločníkov jediným spoločníkom BL Telecom debt, s.r.o., stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V spoločnosti BL Consulting, s.r.o. sú pritom v rovnakom pomere jedinými dvoma spoločníkmi taktiež páni Q., ktorí sú zároveň jedinými konateľmi označenej spoločnosti.

Právnym zástupcom žalobcu je spoločnosťC., kde sú v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi páni JUDr. F., pričom okrem nich majú oprávnenie v mene tejto advokátskej spoločnosti konať aj 8 prokuristi. Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal Q. a za spoločnosť B., s.r.o. prokurista JUDr. Q.

Jedným zo znakov kaK.nickej osoby, keďže ide o umelú (fiktívnu) osobu, je, že nemôže konať sama, ale len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktoré navonok, teda vo vzťahoch s tretími osobami vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom.

Ak potom vychádzajúc z uvedeného posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby konajú, v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov.

V prejednávanej veci preto bolo pre otázku účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca - spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., v ktorej mene konajú konatelia JUDr. B. a JUDr. B., mohol riadne uplatniť jeho právo voči žalovanému na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., bolo potrebné, či nevyhnutné, aby bol zastúpený advokátom (naviac spoločnosťou N.s.r.o.).

Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcom za popísaných okolností v prejednávanej veci nebolo nevyhnutné ani potrebné, aby bol žalobca zastúpený advokátom (advokátskou spoločnosťou). Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konatelia žalobcu, ktorí sú dlhoročnými advokátmi a súčasne vedú advokátsku spoločnosť B., s.r.o. s počtov viac, než 50 zamestnancov, disponujú (aj musia disponovať) dostatočnými vedomosťami aj skúsenosťami, aby mohli, reprezentujúc žalobcu, riadne, uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konatelia žalobcu vystupovať (vykonávať všetky procesné úkony) pred súdom a to aj so zreteľom na obsah hmotného práva, ktorý im musí byť zrejmý, pokiaľ majú riadne zastupovať svojich klientov pri výkone advokácie v rámci spoločnosti XX, s.r.o.

Pre úplnosť treba uviesť, že nie je celkom vylúčené, že by takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam týkajúcim sa konateľov žalobcu, potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú situáciu a potrebu (či nevyhnutnosť zastúpenia) by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Za takúto mimoriadnu okolnosť pritom nemožno považovať okolnosť, ktorá nemá pôvod priamo v prejednávanej veci, osobitne to, že žalobca podal na súdy množstvo obdobných žalôb, smerujúcich s uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (len na tunajšom súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb).

Už len na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia žalobcu v prejednávanej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle

Okrem uvedeného však súd pri posudzovaní o účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol súd opomenúť ani charakter prejednávanej veci.

Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu žalobcu vec predstavuje v princípe jednoduchý spor, pričom naviac žalobca rovnakých (obdobných) žalôb podal na súdy minimálne stovky. Ako už bolo uvedené, len na tunajšom súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb a možno dôvodne predpokladať, že žaloby boli podané aj na iné všeobecné súdy v Slovenskej republike. Treba tiež poukázať na to, že, ako je súdu známe z úradnej činnosti, žaloby žalobcu sú v podstatnej časti ich obsahu prakticky takmer rovnaké, odlišnosti sú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných, číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy, prípadne v tom, či žalobca uplatňuje len zmluvnú pokutu, alebo aj neuhradené platby za poskytovanie služieb. Ani uvedené však nemá za následok, že by bolo možné takéto veci hodnotiť ako právne zložité a inak, než v zásade tzv. formulárové žaloby (príp. takmer formulárové žaloby). S poukazom na uvedené preto nemožno ako účelné hodnotiť zastupovanie žalobcu advokátom ani so zreteľom na charakter sporu a predmet konania.

Pokiaľ potom žalobca za takýchto okolností v konaní pred súdom splnomocnil na zastupovanie advokáta, resp. advokátsku spoločnosť, voči samotnému zastúpeniu síce nemožno nič namietať (ide len o realizáciu jeho zaručeného práva), avšak trovy právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vznikli nie je možné podľa názoru súdu považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle , ktoré by bolo možné žalobcovi priznať. Preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na tunajšom súde

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( )

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( )