Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-6S-43-2023.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Subarea
KE-6S/43/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a. s., IČO: 31 654 363, so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, IČO: 40 887 481, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100566489/2023 zo dňa 13.02.2023, o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.04.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100566489/2023 zo dňa 13.02.2023. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102729876/2022 zo dňa 05.10.2022, ktorým Daňový úrad Košice určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 125.377,06 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2020.
2. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
3. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
4. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. KE-6S/43/2023-179 zo dňa 22.09.2023 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
5. Žalobca vo svojej replike zo dňa 22.05.2024 k vyjadreniu žalovaného žiadal súd, aby prehodnotil svoje rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na svoje postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky a namietal, že súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprihliadal na skutočnosť, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia neohrozuje len žalobcu po ekonomickej stránke, ale je hrozbou pre riadny chod hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko žalobca - Tatranská mliekareň a. s. je jedným zo strategických výrobných podnikov v potravinárskom odvetví Slovenskej republiky, zaradená medzi vybrané hospodárske subjekty. Argumentoval že obchodná spoločnosť vznikla v roku 1992 a na trhu v tejto právnej forme pôsobí takmer 27 rokov, pričom jej hlavnou činnosťou je mliekarenská výroba, zamestnáva v súčasnej dobe 300 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce, vzhľadom k čomu podľa názoru žalobcu možno konštatovať, že táto spoločnosť je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť že
v roku 2022 bola určená ako vybraný subjekt hospodárskej mobilizácie v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 59/2022 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej situácie, v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky, spôsobený ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Uviedol, že celkové platby za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené jeho obchodnou spoločnosťou ako zamestnávateľom sú vo výške 1.285 423,00 eur odvedené zamestnancami vo výške 507.314,00 eura, predbežný zisk spoločnosti pred zdanením za rok 2020 bol vo výške 1.778 361,00 eur, čistý obrad za rok 2020 bol vo výške 90.321 546,00 eur a k 31.12.2020 boli krátkodobé záväzky vo výške 6.584 033,00 eur, z toho záväzky z obchodného styku vo výške 6.022 882,00 eur, krátkodobé pohľadávky k 31.12.2020 boli vo výške 18.471 711,00 eur, z toho z obchodného styku vo výške 13.424 420,00 eur. Celkový majetok obchodnej spoločnosti k 31.12.2020 bol vo výške 63.724 911 eur, z toho hmotný investičný majetok vo výške 37.741 529,00 eur, v rámci toho stavby vo výške 17.508 334,00 eur, pozemky vo výške 2.970 411,00 eur a technologické zariadenia vo výške 12.173 785,00 eur. Záložné právo zo strany správcu dane bolo zriadené na pozemky v hodnote 460 000 eur na stavebný pozemok v katastrálnom území A.. Žalobca tiež uviedol, že pôsobí na slovenskom aj zahraničnom trhu, pričom jeho zmluvnými partnermi sú veľké obchodné spoločnosti. Poukázal aj na svoje postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko od fungovania jeho spoločnosti je závislých niekoľko stoviek zamestnancov a niekoľko desiatok odberateľov a dodávateľov, je veľkoodberateľom surového kravského mlieka, pričom zdôraznil, že podiel surového kravského mlieka z nákupu v rámci Slovenskej republiky predstavuje 116.343 387 litrov, čo znamená približne 25% celkového nákupu surového kravského mlieka na Slovensku. Uviedol, že má približne 60 dodávateľov surového kravského mlieka, ktorí sú prevažne ekonomicky závislí na odbere jeho spoločnosti. Podľa názoru žalobcu by výkon napadnutého rozhodnutia mohol postihnúť nielen samotných dodávateľov a odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb a energií, nakoľko žalobca je stopercentným odberateľom bioplynovej stanice, pre ktorú by platobná neschopnosť žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Podľa názoru žalobcu by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal ohrozenie celkovej existencie nielen pre jeho spoločnosť, nakoľko poškodí dennodenných chod mliekarne a výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom však hrozí, že spoločnosť bude nútená pristúpiť k nákupu surovín od iných slovenských dodávateľov, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť faktické ohrozenie existencie slovenských maloobchodných prevádzok, farmárov a družstiev, ktoré sú od žalobcu ako hlavného odberateľa závislé. Takýto priamy výkon preukázateľne potom ohrozí jeho spoločnosť na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom táto situácia jednoznačne dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Žalobca tiež uviedol, že výkon napadnutého rozhodnutia mu znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, možnosťou žiadať o úver a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti a táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným spoločnostiam a súčasne poškodzuje jeho dobré meno, ktoré si buduje dlhodobo. Žalobca tiež dôvodil že na jeho chod a výrobu je naviazaných niekoľko desiatok odberateľov nakoľko na spotovom trhu má možnosť nakupovať mlieko za oveľa nižšiu cenu ako od slovenských družstiev a farmárov, avšak on dlhodobo podporuje slovenských výrobcov a v rámci tejto spolupráce v podstate sanuje činnosť štátu, kedy obchodným partnerom vypláca zálohy za dodávané komodity aj vopred, v čase kedy farmári nemajú vyplatené štátne príspevky, dotácie a fondy. Žalobca uviedol, že v prípade zadržiavania nevyplatených nadmerných odpočtov na dani spolu s rozhodnutiami o pokute a úrokmi ku ktorým správca dane pristúpil, bude nútený ukončiť svoju spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka zo Slovenskej republiky a začať nakupovať suroviny na spotovom trhu, čím by preukázateľne neutrpel len žalobca, ale aj títo odberatelia a v konečnom dôsledku aj štát. Žalobca záverom konštatoval, že výkon napadnutého rozhodnutia s poukazom na aktuálnu situáciu v obchodnej spoločnosti žalobcu znamená nielen ohrozenie existencie žalobcu ale aj narušenie hospodárstva Slovenskej republiky, potravinovej bezpečnosti štátu s poukazom na objem surovín, ktoré žalobca od družstiev a hospodárov odoberá čo by pre týchto malo-podnikateľov predstavovalo likvidáciu.
6. Žalovaný vo svojej duplike odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.08.2023 a uviedol, že ani opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený. Zotrval na svojom stanovisku, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) správnou súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.
7. Podľa § 184 Zákona č. 162/2015 Z. z., Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1) SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 186 ods. 2) SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3) SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení SSP nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť, a tiež osvedčiť existenciu reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.
13. Správny súd opätovne preskúmal v poradí druhý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že žalobca svoj návrh neodôvodnil tak, ako to predpokladá zákon.
14. Z opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nie je možné vyvodiť záver o tom, že žalobcovi hrozí výkonom rozhodnutia žalovaného potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné údaje vo vzťahu k aktuálnej hospodárskej situácii spoločnosti, aktuálne údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, ani samotné zriadenie záložného práva na pozemok žalobcu nachádzajúci sa v katastrálnom území A. v hodnote 460.000,- eur nepredstavuje hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej, finančnej škody ani iný vážny nenapraviteľný následok pre žalobcu, nakoľko sám žalobca v návrhu uviedol, že celkový majetok spoločnosti k 31.12.2020 bol 63 724 911,- eur, pričom v predmetnom konaní bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 125 377,06 eur. Rovnako tak žalobca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil (napr. listinou) svoje tvrdenia, že mu v súvislosti s rozhodnutím žalovaného bola znemožnená spolupráca s platobnými ústavmi (banky)
alebo že u žalobcu došlo značným spôsobom k sťaženiu plnenia záväzkov a povinností vo vzťahu k iným spoločnostiam.
15. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol tak dôkazné bremeno. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Tak ako to už správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku.
16. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku sú z pohľadu súdu v hypotetickej a abstraktnej rovine a žalobca svoj opätovný návrh ani dodatočne nedoplnil doložením listinných dôkazov na osvedčenie ním tvrdej závažnej ujmy. Správny súd opätovne poukazuje na to, že závažná ujma predstavuje vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. I keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Žalobca neosvedčil, že nejaký negatívny následok skutočne hrozí a mal by konkrétne, nielen hypotetické dopady, na jeho podnikanie. V opätovnom návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju aktuálnu finančnú situáciu, neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd návrhu o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel.
17. Súd konštatuje, že zo strany žalobcu ani tento raz neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil a nezdôvodnil podaný návrh takými konkrétnymi skutočnosťami podloženými listinnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by mu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, súd návrh žalobcu podľa § 188 SSP zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd sa už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).