Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-81-2012.pdf
PDF · 129.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako opatrovníkom, dieťa rodičov - otca: Ing. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom E. F., ul. M. M. O. č. X a matky: Ing. P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., ul. Q. č. XXX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom E. F., ul. M. V. F. č. XXXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/33/2012-358 zo dňa 21. júna 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 7P/33/2012-358 zo dňa 21. 06. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh otca na znížene výživného zamietol. Otca dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej P. U., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky od 19. 04. 2012, čím súčasne došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 06. 2007, č. k. 5P/61/2007-33 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú sumou 4.000,- Sk mesačne. V zostávajúcej časti sa návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 19. 04. 2012 do 30. 06. 2012 vo výške 41,33 eur zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote do 31. 07. 2012. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané to, že by od posledného rozhodnutia o výške výživného na maloletú P. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak, návrhu matky na zvýšenie výživného okresný súd vyhovel. Konštatoval, že „...Hmotnoprávnou podmienkou zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia je preukázaná zmena pomerov. Predmetom dokazovania sú preto relevantné okolnosti, ktoré sa zmenili od posledného rozhodnutia o výživnom tak, že sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Otec odôvodňoval zníženie svojho príjmu zmenou zamestnania. Vykonaným dokazovaním bolo však preukázané, že napriek uvedenej zmene nedošlo k zníženiu príjmu na jeho strane. V čase posledného rozhodnutia o výživnom jediným príjmom otca bola mzda vyplácaná jeho zamestnávateľom (653,59 eur mesačne). Od posledného rozhodnutia o výživnom otec dieťaťa vykonával nielen prácu v pracovnom pomere (za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov
jeho priemerná mesačná mzda predstavovala 582,84 eur, podľa jeho tvrdenia 614 eur), ale vykonáva podnikateľskú činnosť ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti HILLARION, s. r. o., ktorej mesačný výnos predstavoval podľa daňového priznania sumu 11.248,1 eur. Spolu s manželkou sú konateľmi uvedenej spoločnosti, prevádzkujúcej čistiareň a práčovňu v Liptovskom Jáne, s ôsmimi zamestnancami v pracovnom pomere, ďalšia osoba pracuje na dohodu. Obchodný podiel nadobudol otec v roku 2011, pričom na zisku spoločnosti v rozsahu 50 % participuje tichý spoločník. Od roku 2011 otec maloletej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu (konateľa a predsedu predstavenstva) v štyroch ďalších obchodných spoločnostiach. Stal sa vlastníkom rodinného domu, pozemkov, ako aj pozemku pod ďalším rodinným domom, ktorý vlastní jeho manželka. Nadobudnutie obchodného podielu otcom dieťaťa ako jediným spoločníkom a výkon podnikateľskej činnosti (prostredníctvom obchodnej spoločnosti) je z hľadiska posúdenia pomerov pozitívnou zmenou predstavujúcou dôvod zvýšenia výživného, nie však jeho zníženia. Inak by konanie rodiča ako povinnej osoby bolo potrebné vyhodnotiť ako prevzatie neprimeraného majetkového rizika zo strany otca dieťaťa, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť dieťa v podobe zníženia výživného. Riadne a zodpovedné plnenie vyživovacej povinnosti predpokladá určitú mieru zodpovednosti a to v každom období života povinnej osoby. Znamená to rozvážne disponovanie s finančnými prostriedkami s perspektívou zabezpečenia dieťaťa do budúcna, aj pre prípad možných nepriaznivých udalostí. S tým súvisí aj nadobudnutie obchodného podielu obchodnej spoločnosti, ktoré za preukázaných podmienok svojou podstatou preukazuje ďalšie „zamestnanie“ otca maloletej, popri zamestnaní v pracovnom pomere. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým správou zamestnávateľa otca bolo preukázané, že ukončil zamestnanie v priebehu daného súdneho konania z vlastnej iniciatívy - dohodou. Nevyplácanie mzdy načas bolo vyvrátené správou zamestnávateľa. Vzhľadom na situáciu na trhu práce je potrebné starostlivo zvážiť zotrvanie v pracovnom pomere, pričom aj v prípade pravdivosti tvrdenia otca bolo možné domáhať sa nápravy včasného vyplácania mzdy, nie však privodením si strany zamestnania. Dôvod skončenia pracovného pomeru je pri posudzovaní výživného primárne dôležitý. Dobrovoľné vzdanie sa stabilného príjmu zo zamestnania nemožno vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby na výživné. Obdobne je potrebné vyhodnotiť pozície otca ako štatutárneho zástupcu v štyroch ďalších obchodných spoločnostiach (okrem spoločnosti HILLARION, s. r. o., ktorej je súčasne jediným spoločníkom). Preberanie a bezodplatný výkon uvedených funkcií predstavuje vzdávanie sa majetkového prospechu, ktoré vedie k stratám na príjme povinnej osoby. Otec by mal preto zvážiť ďalší výkon uvedených aktivít, vzhľadom na správy obchodných spoločností o nevyplácaní odplatného plnenia za výkon uvedených funkcií, s cieľom investovania svojich schopností do odplatných aktivít.
Miera životnej úrovne je preukazovaná aj výškou mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne ako aj jednotlivými položkami. Od posledného rozhodnutia o výživnom otec prevzal úver (mesačné splátky predstavujú 296 eur), ktorým nadobudol pozemok pod rodinným domom manželky, ako aj na úhradu výdavkov spojených s rekonštrukciou jej rodinného domu. Okrem toho prevzal pôžičku za účelom nadobudnutia rodinného domu, ktorý neobýva, neprenecháva do nájmu. Súčasne platí svoje poistenia, poistenia maloletej, vrátane bývalej manželky (matky maloletej), zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, využíva debetnú kartu. Zaťaženie majetkových pomerov otca komplexom rôznych výdavkov v niekoľkonásobnej výške v porovnaní s určeným výživným, signalizuje prebytok finančných prostriedkov. Nemôže byť preto dôvodom zníženia výživného. Dieťa má právo v zmysle zásady rovnakej životnej úrovne participovať na životnej úrovni rodiča, ktorý má povinnosť disponovať so svojimi majetkovými aktívami hospodárne a predvídavo, vzhľadom na nárast odôvodnených potrieb dieťaťa. Na nákladoch spoločnej domácnosti sa spolupodieľa so svojou manželkou, ktorá poberá rodičovský príspevok, trojročná doba rodičovskej dovolenky uplynie v auguste 2012, pričom jej pracovný pomer trvá. Súčasne vykonáva funkciu konateľky obchodnej spoločnosti. S poukazom na preukázanú zmenu pomerov na strane otca, napriek pribudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti, nebol daný dôvod zníženia výživného, ale zvýšenia výživného.
Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky dieťaťa. Bolo jej diagnostikované zdravotné ochorenie, v dôsledku čoho bola v roku 2011 dlhodobo práceneschopná. Začiatkom roku 2011 došlo u nej ku skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov. V roku 2011 poberala podporu v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, spolu v priemernej mesačnej výške 551,12 eur. V závere roka 2011 sa zamestnala, avšak následne bola znova práceneschopná, a tak došlo k ukončeniu pracovného pomeru. V súčasnej dobe je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Bola jej priznaná podpora v nezamestnanosti, ktorá bola preukázaná v priemernej výške poskytovanej v predchádzajúcom období 498,35 eur. Matke
maloletej bolo vo februári 2011 vyplatené odstupné vo výške štvornásobku mesačného zárobku, ktorý však nepredstavoval podstatné zlepšenie jej majetkových pomerov, aj s prihliadnutím na zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom matky a odôvodnenými potrebami maloletej. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ako ani motorové vozidlo.
Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou 4. triedy základnej školy. V súčasnej dobe končí 9. triedu základnej školy a je prijatá do 1. ročníka gymnázia. S nástupom na druhý stupeň vzdelávania, od septembra na vyšší stupeň vzdelávania (stredoškolské štúdium) je spojené podstatné zvýšenie výdavkov so štúdiom, zabezpečením školských pomôcok, ako aj základnými existenčnými potrebami, t. j. strava, ošatenie, obuv. Maloletá je v období vzrastu, dospievania, ktoré si vyžaduje zvýšené výdavky vo všetkých oblastiach života. Má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, športovými aktivitami. Doposiaľ určené výživné, ktoré bolo postačujúce pre maloletú ako žiačku prvého stupňa základnej školy je jednoznačne nepostačujúce na zabezpečenie potrieb stredoškolskej študentky. V konaní je nesporné, že maloletá sa v súčasnej dobe s otcom nestretáva. Nedochádza ani k prispievaniu nad rámec výživného. Hoci navrhovateľ si založil novú rodinu, súčasne rozvinul svoje aktivity v podnikateľskej oblasti. Odôvodnené potreby obidvoch vyživovacích povinností otca je potrebné vyhodnotiť primerane ich veku, príprave na budúce povolanie, zdravotnému stavu, vrátane rozvoja aktivít a záujmov dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že majetkovo lepšie zabezpečeným rodičom je otec, ktorý nepreukázal pokles príjmu odôvodňujúci zníženie výživného. Naopak preukázaný skutkový stav aj s prihliadnutím na dobu piatich rokov, ktorá uplynula od posledného rozhodnutia o výživnom, týkajúci sa nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa, zníženia príjmu matky je dôvodom na zvýšenie výživného. Súd vzhľadom na návrh matky rozhodol o zvýšení výživného v minimálnej výške (17,22 eur).
Hoci súd nebol viazaný navrhovanou výškou výživného a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa preukazovali potrebu zvýšenia výživného adekvátne nárastu odôvodnených potrieb, súd prihliadal na právny úkon otca dieťaťa, ktorým previedol členské práva a povinnosti k predmetnému bytu na maloletú. Uvedeným spôsobom sa vzdal v prospech dieťaťa určitého majetkového prospechu, vyplývajúceho zo vzájomného vyporiadania majetkových vzťahov s matkou maloletej. Matka maloletej taktiež previedla svoje členské práva na maloleté dieťa, na druhej strane predmetný byt slúži na uspokojenie aj jej bytovej potreby, ktorá je zabezpečená vecným bremenom. Kúpnu cenu, ktorou maloletá nadobudla vlastnícke právo uhradila matka. Je potrebné uviesť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré majú sekundárny charakter. Otec ako povinná osoba mal by preto usporiadať svoje výdavky a investície tak, aby prioritne boli zabezpečené odôvodnené potreby dieťaťa, adekvátne jeho veku a potrebám. Pri preberaní záväzkov, nadobúdaní, disponovaní s majetkovými hodnotami, vychádzať zo správneho posúdenia a rozlíšenia zákonom stanovených povinností. Nemožno akceptovať argument o nevyužiteľnosti vlastníctva domovej nehnuteľnosti otca, s ktorým je súčasne spojené splácanie finančného záväzku.
Otcovi bola preto uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne (t. j. o 17,22 eur vyšším výživným), vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, od 19. 04. 2012, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 06. 2007, č. k. 5P/61/2007-33 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú sumou 4.000,- Sk mesačne. Zvýšenie výživného bolo priznané od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa brániaci matke podať návrh na zvýšenie výživného od požadovaného dátumu zvýšenia. V zostávajúcej časti bol preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 19. 04. 2012 do 30. 06. 2012 vo výške 41,33 eur, 2 x 17,22 eur za máj, jún 2012 a alikvotná časť 6,89 eur za apríl 2012 je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote do 31. 07. 2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu...“.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a
zaviazal ho k povinnosti prispievať na výživu maloletej P. znížené výživné 66,338 eur mesačne počnúc dňom 01. 03. 2012. Zároveň žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci.
V podrobnostiach uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že preberanie a bezodplatný výkon pôsobení v obchodných spoločnostiach predstavuje vzdávanie sa majetkového prospechu, ktorý vedie k stratám na strane povinnej osoby a že otec by mal zvážiť ďalší výkon uvedených aktivít s ohľadom na správy obchodných spoločností o nevyplácaní odplatného plnenia za výkon uvedených funkcií s cieľom investovania svojich schopností do odplatných aktivít. Podľa odvolateľa nie je možné konštatovať zvýšenie miery jeho životnej úrovne na základe toho, že je účastný vo funkciách v obchodných spoločnostiach. Ako už na pojednávaní prvostupňového súdu uviedol, ide o spoločnosti, ktoré sú nerentabilné a vyplatenie odmeny je závislé od skutočnosti, či pre spoločnosť vyvinie obchodnú činnosť, k čomu však aj napriek jeho úsiliu doposiaľ nedošlo (GH GLOBAL, LIPA HOLDING).
V spoločnosti HILLARION, kde vykonáva funkciu konateľa a je zároveň aj spoločníkom (od roku 2011), nadobudnutie obchodného podielu spoločnosti z hľadiska posúdenia pomerov na strane otca je síce pozitívnou zmenou, ktorá nepredstavuje dôvod na zníženie výživného, avšak súd nezobral do úvahy skutočnosť, že finančné prostriedky na nadobudnutie obchodných podielov poskytol tichý spoločník, teda nie samotný otec, pričom tichý spoločník vyplatil aj podlžnosti spoločnosti, ktoré mala spoločnosť ešte v minulosti. Taktiež súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom spoločnosti HILLARION, ktorá podľa daňového priznania dosiahla mesačný výnos vo výške 11.248,1 eur. Prvostupňový súd však opomenul skutočnosť, že uvedená spoločnosť má zároveň mesačné náklady vo výške 12.314 eur, a teda je v strate. Zámerom vstupu otca do spoločnosti bolo vybudovať úspešnú a ekonomickú silnú spoločnosť na Liptove s cieľom vrátiť sa domov na Liptov k svojej rodine a riadne sa zamestnať v uvedenej spoločnosti. S ohľadom na súčasnú spoločenskú ekonomickú situáciu a aj s ohľadom na skutočnosť, že prevažnú činnosť, ktorú spoločnosť vykonáva (pranie, čistenie, žehlenie bielizne) je len sezónneho charakteru, otec je nútený intenzívne hľadať si prácu a pracovné príležitosti mimo svojho trvalého bydliska, čo v súčasnej dobe sa mu darí len v Bratislave.
Čo sa týka ďalších súdom uvádzaných skutočností, že otec dieťaťa nadobudol od posledného rozhodnutia o výživnom ďalší nehnuteľný majetok v roku 2008 rodinný dom vo V. súp. č. XX je potrebné uviesť, že sa jednalo o rodinný dom v neobývateľnom stave, ktorý otec dieťaťa kúpil s cieľom zrekonštruovať ho. V súčasnosti je však naďalej dom neobývateľný (nefunkčné kúrenie, nie je rozvod vody, nie je vybudovaná kanalizácia, ani WC a otec sa ho snaží predať. Aj napriek tomu, že oslovil realitnú kanceláriu, s predajom však vyvstali problémy, nakoľko nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy ku pozemku pod rodinným domom. Momentálne v danej lokalite nie je záujem o kúpy rodinných domov. V konečnom dôsledku predmetný rodinný dom kúpil odvolateľ za účelom vyriešenia si bytovej otázky po rozvode manželstva, po ktorom otec dieťaťa previedol členské práva a povinnosti k bytu na svoju staršiu dcéru maloletú P., a teda musel si sám zabezpečiť vlastné bývanie oproti matke maloletej, pretože tá ostala v byte bývať a bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno doživotného práva bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti, a teda nebola nútená riešiť bytovú otázku.
Čerpanie úveru z Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., určite nebolo snahou otca privodiť sebe a svojej rodine neprimerané majetkové riziko. Z dôvodov vysokých nákladov potrebných na rekonštrukciu rodinného domu súp. č. XX sa rozhodol spolu s manželkou investovať finančné prostriedky z úveru z Prvej stavebnej sporiteľne na rekonštrukciu rodinného domu č. XXX vo výlučnom vlastníctve manželky nadobudnutého dedením. Tieto bolo nevyhnutné použiť na rekonštrukciu kúrenia v dome, keďže hrozila havária ústredného kúrenia. Úverové prostriedky boli v súvislosti s tým použité na výmenu kotla a zásobníka na teplú vodu a boli vymenené radiátory, nakoľko tiekli. Taktiež boli na dome súp. č. XXX vymenené okná z dôvodu veľkých tepelných strát. Z úverových prostriedkov bol tiež nadobudnutý pozemok pod rodinným domom súp. č. XXX vo výlučnom vlastníctve manželky, pričom tento nadobudol otec dieťaťa do bezpodielového spoluvlastníctva súčasne s manželkou.
Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní taktiež nezobral primerane do úvahy vážnu zmenu na strane otca, ktorá nastala od posledného rozhodnutia o výživnom, a to narodenie jeho druhej dcéry maloletej Z., narodením ktorej sa zmenili pomery na strane otca dieťaťa, pretože mu pribudli ďalšie nemalé výdavky na starostlivosť o dieťa. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd túto skutočnosť
opomenul, keďže uviedol, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a oproti staršej dcére P. sa bližšie nezaoberal a nezohľadňoval náklady na jej východu a výživu. Otec dieťaťa sa rozhodol podať návrh na zníženie výživného nie z toho dôvodu, že by sa nechcel o svoju dcéru starať, resp. že jej by nemal záujem prispievať na jej výživu v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam. Momentálne sa však ocitol v nepriaznivej finančnej situácii a reálne nie je schopný plniť na výživu svojej maloletej dcéry výživné ani v doposiaľ určenej výške 133 eur mesačne a už vôbec nie vo výške 150 eur mesačne tak, ako ho k tomu zaviazal rozsudkom prvostupňový súd. V súčasnej rodine otcovi po uhradení všetkých svojich záväzkov ostáva na základné potreby ako je strava, ošatenie, hygiena pre tri osoby okolo 165 eur mesačne. Rozhodnutie súdu platiť na maloletú P. výživné v sume 150 eur mesačne je preto pre odvolateľa neúnosné zaťaženie, čo sa môže negatívne prejaviť na životnej úrovni jeho rodiny, vrátane druhej dcéry, maloletej Z..
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 07. 2012 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, nakoľko je to v záujme maloletej. Upravenú výšku výživného označil za primeranú veku, odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca.
Matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 06. 08. 2012 odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu ak vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V podrobnostiach uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu zohľadňuje všetky dôležité skutočnosti, ktoré nastali tak na strane otca, ako i maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výšky výživného. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané odvolateľom ohľadom spoločnosti HILLARION s, r. o., poukázala na to, že otec maloletej nadobudol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28. 02. 2011 uzatvorenej medzi otcom maloletej v právnom postavení nadobúdateľa a tromi jej predchádzajúcimi spoločníkmi spoločnosti v právnom postavení prevodcov. Zmluva o tichom spoločenstve medzi obchodnou spoločnosťou HILLARION, s. r. o. a tichým spoločníkom (Mgr. P. Q.) bola uzatvorená až koncom roka 2011, teda takmer 8 mesiacov neskôr ako sa otec maloletej stal jediným spoločníkom vyššie uvedenej spoločnosti. Na základe uvedených skutočností zo strany otca nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že tieto prostriedky tichý spoločník skutočne poskytol.
Tiež tvrdenia o nevyhnutnosti nadobudnutia nehnuteľnosti, rodinnému domu súp. č. XX nachádzajúcom sa v obci V., v roku 2008 sú zo strany otca dieťaťa účelové. Manželstvo rodičov dieťaťa totiž bolo rozvedené ešte v roku 2003, pričom k nadobudnutiu vyššie uvedenej nehnuteľnosti došlo až v roku 2008. Nemôže byť preto pravdivé tvrdenie, že uvedeným spôsobom si otec dieťaťa riešil svoju bytovú otázku. Časový rozdiel 5 rokov a zároveň neprimerané finančné zaťaženie z titulu zmluvy o pôžičke argumentáciu otca dieťaťa neodôvodňuje.
V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa zastáva funkciu štatutára vo viacerých obchodných spoločnostiach, pričom túto činnosť vykonáva bezodplatne. Taktiež na základe skutočností uvedených z jeho strany v priebehu konania k pohybom na účte a vkladom finančnej hotovosti zo strany viacerých fyzických osôb uviedol, že išlo o prostriedky z titulu zabezpečenia rôznych záležitostí pre tieto osoby. Takéto konania možno považovať za výkon určitej sprostredkovateľskej činnosti opäť vykonávanej bezodplatne. Otec maloletej sa takýmto konaním nedôvodne vzdáva majetkového prospechu, ktorý by z vyššie uvedených činností mohol mať, čo však nemôže byť na ujmu maloletej.
Napriek skutočnosti, že od poslednej úpravy výšky výživného sa zmenili pomery na strane otca dieťaťa, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a uzatvoril nové manželstvo, jeho súčasná manželka napriek tvrdenej nepriaznivej finančnej situácii (otec dieťaťa uvádza, že po odpočítaní všetkých nevyhnutných výdavkov mu zostáva na živobytie suma 165 eur mesačne) a zákonnej možnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj počas poberania rodičovského príspevku, žiadnu zárobkovú činnosť nevykonáva. Aj napriek skutočnosti, že je konateľkou obchodnej spoločnosti HILLARION, s. r. o., a v čase pohybu maloletej dcéry Z. je podľa vyjadrení otca doma. V súlade s ust. § 71 Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, a teda pasivita zo strany súčasnej manželky otca dieťaťa nemôže byť na ujmu maloletej. Celková životná úroveň otca je vyššia ako jeho preukázané príjmy s
poukazom nielen na nevyhnutné výdavky na jeho strane, ale aj splátky úverov, poistiek, pohonných hmôt do osobných motorových vozidiel. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru otec v priebehu konania ukončil pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou Auto Expert, kde dosahoval čistý mesačný príjem v sume 614 eur. Dôvodom skončenia pracovného pomeru mala byť skutočnosť, že otcovi maloletej nemala byť vyplatená mzda od marca 2012. Túto skutočnosť otec maloletej žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko na základe písomného potvrdenia zamestnávateľa uviedol, že mzda mu bola vyplácaná riadne. Týmto konaním sa otec maloletej bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšie zamestnania, keďže na základe nového pracovného pomeru je zamestnaný na kratší pracovný čas a zároveň je mu vyplácaná nižšia mzda ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Okrem týchto skutočností obchodná spoločnosť HILLARION, s. r. o., zamestnáva podľa vyjadrení otca cca 8 zamestnancov. Ak je táto obchodná spoločnosť schopná zamestnávať takýto počet osôb, je teda v schopnostiach otca ako jediného spoločníka a zároveň konateľa zabezpečovať prostriedky na chod spoločnosti a úhradu nákladov na mzdy pre zamestnancov, a preto vzhľadom na schopnosti a možnosti otca dieťaťa tento môže hľadať možnosti a spôsoby zárobku aj priamo v obchodnej spoločnosti HILLARION, s. r. o.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Schopnosti v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine predstavujú subjektívne kritériu určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného zdravotným stavom, úlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodného ukončenie pracovného pomeru). Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného, ktorého adekvátne ocenenie priniesol nový zákon jeho opätovným zaradením medzi všeobecné kritériá určovania rozsahu výživného. Umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Súčasne sa tým odstránili výkladové problémy aplikačnej praxe v prípadoch, keď povinný nemá žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného, aby ich speňaženie z výťažku alebo inak zabezpečil výživné. Majetkové pomery budú predmetom dokazovania a záleží aj na oprávnenom, aby poukázal na ich existenciu, pokiaľ má o nich vedomosť. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich
počet, reálna potreba a možnosť využitia povinný vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou súhrnne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzny formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Navyše v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil. Povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Nový zákon tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odôvodnených od príslušných osobných, rodinno-právnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť touto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej vyššej funkcii. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod je skutočnosť) že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t. j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave), ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie
či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného a pod.
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh na zníženie a súčasne aj o zvýšenie výživného prvostupňový súd postupoval v konaní správne keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia o výške výživného na maloletú P. U. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie nižšieho resp. vyššieho, než naposledy určeného výživného. Okresný súd správne porovnával okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver, keď návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi okresného súdu, že od posledného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Práve naopak z toho, čo v konaní vyšlo najavo okresný súd správne konštatoval, že celkové schopnosti a možnosti otca dieťaťa umožňujú platenie vyššieho než doposiaľ určeného výživného na v súčasnosti už 16 ročnú dcéru. V nadväznosti na uvedené bolo správne prihliadnuté na to, že od poslednej úpravy, od ktorej uplynula doba 5 rokov odôvodnené potreby dieťaťa narástli stúpajúcim vekom a všeobecnou známou skutočnosťou o zvyšovaní cien tovarov a služieb (§ 78 Zákona o rodine). Napokon odvolací súd v súvislosti s argumentáciou odvolateľa ohľadom jeho výdavkov poukazuje aj na ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov z čoho vyplýva, že si musia svoje správanie prispôsobiť tak, aby boli schopní zabezpečiť si riadne plnenie vyživovacej povinnosti.
Samotný odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala otec dieťaťa, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. s tým, že v bližších podrobnostiach tiež poukazuje na podrobné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko so závermi okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
v