Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-59-2012.pdf
PDF · 95.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci žalobcu : BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: S. Z., naposl. bytom M. 6, Z., t.č. hlásený pobyt bezdomovca v W. časti Z. - X., o zaplatenie 425,48.- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 425,48 eura, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 82,01 eura od 18.04.2009 až do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 21,56 eura od 18.05.2009 až do zaplatenia, zo sumy 19,90 eura od 18.06.2009 až do zaplatenia, zo sumy 19,90 eura od 18.07.2009 až do zaplatenia a zo sumy 282,11 eura od 18.08.2009 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 25,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalobcu, SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 425,48 eura s príslušenstvom, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca poukázal na to, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o pripojení č. 9902098395, na základe ktorej sa Slovak Telekom, a.s. zaviazal žalovanej poskytovať služby vysokorýchlostného dátového pripojenia za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaná sa zaviazala platiť cenu za zriadenie a užívanie dátovej prípojky a cenu za poskytované telekomunikačné služby podľa platnej Tarify ST formou mesačných faktúr. Žalovaná faktúry č. 9703383733 na sumu 19,90.- eura, č. 4701128562 na sumu 82,01.- eura, 5702259910 na sumu 21,56.- eura, č 3705519422 na sumu 282,11.- eura a č. 704511833 na sumu 19,90.- eura neuhradila. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná sa nezaplatením uvedených faktúr dostala do omeškania so zaplatením predmetnej peňažnej sumy a preto je v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Napokon žalobca poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011, uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, žalobca získal pohľadávku voči žalovanej, pričom žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní bola celkom nečinná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení č. XXXXXXXXXX, obsahom faktúr č. 9703383733, 4701128562, 5702259910, 3705519422 a č. 704511833, Zmluvou o postúpení pohľadávok a prehľadom
úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd skutkovo ustálil, že právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX zriadil žalovanej dátovú prípojku, poskytoval žalovanej služby vysokorýchlostného dátového pripojenia a služby s tým súvisiace, za ktorých užívanie sa žalovaná zaviazala platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu podľa platnej Tarify ST, a.s. Slovak Telekom, a.s. si cenu za poskytnuté služby vyčíslil faktúrami č. 9703383733, 4701128562, 5702259910, 3705519422 a č. 704511833, pričom žalovaná tieto faktúry neuhradila.
Takto zistený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona v spojení so Zmluvou o pripojení č. XXXXXXXXXX vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu a tiež vyúčtovanú zmluvnú pokutu na základe predložených faktúr spolu v sume 425,48.- eura, nakoľko právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. dohodnuté telekomunikačné služby poskytol, žalovaná ich využívala, ale fakturovanú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb neuhradila. Osobitne treba uviesť, že vo faktúre č. 3705519422 je zaúčtovaná aj zmluvná pokuta v celkovej výške 282,11.- eura. Súd dospel k záveru, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo voči žalovanej právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty so zreteľom na ustanovenie bodu 6. Zmluvy o pripojení, kde sa účastníci na takejto zmluvnej pokute dohodli a toto ustanovenie nemožno vzhľadom na jeho obsah, výšku zmluvnej pokuty a všetky ostatné okolnosti danej veci, považovať na neprijateľnú zmluvnú podmienku ani za ustanovenie neplatné z iného dôvodu. Preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť okrem poplatkov za poskytovanie služieb aj dohodnutú zmluvnú pokutu v uplatnenej a vyúčtovanej výške.
Nezaplatením ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty v lehote ich splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške so zreteľom na úrokovú sadzbu ECB na počiatku omeškania 9,25 %, resp. 9 % ročne za celú dobu omeškania.
Nakoľko žalovaná z vyššie uvedenej dlžnej sumy s príslušenstvom doposiaľ ani len časť neuhradila, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatnenej dlžnej sumy s príslušenstvom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 25,50.- eura. Nepriznal mu však náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom v tomto konaní považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou Ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené.
Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať aj na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR (napr. Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“).
Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., no tiež z podstaty civilného procesu, ktorého účelom je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade považovať len také trovy, ktoré bolo zo strany účastníka konania skutočne nevyhnutné vynaložiť na to, aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti uvedeného záveru možno poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 988/12). Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci.
V prejednávanej veci je žalobcom spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava. V čase vyhlásenia rozsudku boli v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi uvedenej spoločnosti páni V.. X. M. a V.. B. O.. Len pre úplnosť (a bez zásadného významu pre úvahy súdu) možno uviesť, že ako to vyplynulo z údajov obchodného registra, po vyhlásení rozsudku, od 15.11.2012, sa namiesto uvedených spoločníkov jediným spoločníkom BL Telecom debt, s.r.o., stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V spoločnosti BL Consulting, s.r.o. sú pritom v rovnakom pomere jedinými dvoma spoločníkmi taktiež páni V.. X. M. a V.. B. O., ktorí sú zároveň jedinými konateľmi označenej spoločnosti.
Právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť M. - O., s.r.o., kde sú v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi páni V.. X. M. a V.. B. O., pričom okrem nich majú oprávnenie v mene tejto advokátskej spoločnosti konať aj 8 prokuristi. Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal V.. X. M. a za spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. prokurista V.. F. N..
Jedným zo znakov každej právnickej osoby, keďže ide o umelú (fiktívnu) osobu, je, že nemôže konať sama, ale len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktoré navonok, teda vo vzťahoch s tretími osobami vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom.
Ak potom vychádzajúc z uvedeného posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby konajú, v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov.
V prejednávanej veci preto bolo pre otázku účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca - spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o., v ktorej mene konajú konatelia V.. David M. a V.. B. O., mohol riadne uplatniť jeho právo voči žalovanej na zaplatenie peňažnej sumy, ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., bolo potrebné, či nevyhnutné, aby bol zastúpený advokátom (naviac spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.).
Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcom za popísaných okolností v prejednávanej veci nebolo nevyhnutné ani potrebné, aby bol žalobca zastúpený advokátom (advokátskou spoločnosťou). Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konatelia žalobcu, ktorí sú dlhoročnými advokátmi a súčasne vedú advokátsku spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. s počtov viac, než 50 zamestnancov, disponujú (aj musia disponovať) dostatočnými vedomosťami aj skúsenosťami, aby mohli, reprezentujúc žalobcu, riadne, uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konatelia žalobcu vystupovať (vykonávať všetky procesné úkony) pred súdom a to aj so zreteľom na obsah hmotného práva, ktorý im musí byť zrejmý, pokiaľ majú riadne zastupovať svojich klientov pri výkone advokácie v rámci spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.
Pre úplnosť treba uviesť, že nie je celkom vylúčené, že by takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam týkajúcim sa konateľov žalobcu, potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú situáciu a potrebu (či nevyhnutnosť zastúpenia) by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Za takúto mimoriadnu okolnosť pritom nemožno považovať okolnosť, ktorá nemá pôvod priamo v prejednávanej veci, osobitne to, že žalobca podal na súdy množstvo obdobných žalôb, smerujúcich s uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (len na tunajšom súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb).
Už len na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia žalobcu v prejednávanej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
Okrem uvedeného však súd pri posudzovaní o účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol súd opomenúť ani charakter prejednávanej veci.
Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu žalobcu vec predstavuje v princípe jednoduchý spor, pričom naviac žalobca rovnakých (obdobných) žalôb podal na súdy minimálne stovky. Ako už bolo uvedené, len na tunajšom súde bolo v priebehu roka 2012 podaných viac, než 200 takýchto žalôb a možno dôvodne predpokladať, že žaloby boli podané aj na iné všeobecné súdy v Slovenskej republike. Treba tiež poukázať na to, že, ako je súdu známe z úradnej činnosti, žaloby žalobcu sú v podstatnej časti ich obsahu prakticky takmer rovnaké, odlišnosti sú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných, číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy, prípadne v tom, či žalobca uplatňuje len zmluvnú pokutu, alebo aj neuhradené platby za poskytovanie služieb. Ani uvedené však nemá za následok, že by bolo možné takéto veci hodnotiť ako právne zložité a inak, než v zásade tzv. formulárové žaloby (príp. takmer formulárové žaloby). S poukazom na uvedené preto nemožno ako účelné hodnotiť zastupovanie žalobcu advokátom ani so zreteľom na charakter sporu a predmet konania.
Pokiaľ potom žalobca za takýchto okolností v konaní pred súdom splnomocnil na zastupovanie advokáta, resp. advokátsku spoločnosť, voči samotnému zastúpeniu síce nemožno nič namietať (ide len o realizáciu jeho Ústavou zaručeného práva), avšak trovy právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vznikli nie je možné podľa názoru súdu považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré by bolo možné žalobcovi priznať. Preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.