Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-213-2012.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/213/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade: K. A., nar. XX.X.XXXX, K. XXX, XXX XX Z. štátny občan SR, v 2.rade: A. C., nar. X.X.XXXX, K. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR o zaplatenie sumy 295,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovaným v 1. a 2.rade nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 295,14 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 15.5.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 97,34 eur a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 zrušením bez likvidácie došlo k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok - postupcu, ktorá sa stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Dňa 15.12.2006 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Dňa 9.2.2001 bola uzatvorená zmluva č. 6907217031, ktorou sa žalovaní zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlh predstavoval sumu neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 300,14 eur. Žalovaná v 2. rade uznala uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktorý si žalobca neuplatňuje. Žalovaní uhradili dňa 14.5.2010 sumu 5 eur. K podaniu žaloby predstavuje dlh sumu 295,14 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru v sume 295,14 eur, úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 300,14 eur od 16.12.2006 do 14.5.2010 v sume 97,34 eur a zo sumy 295,14 eur od 15.5.2010 do zaplatenia.
Žalovaný v 1. rade poukázal na dlhú dobu a žiadal o preskúmanie, či žalobca môže žiadať zaplatenie žalovanej sumy.
Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že ju navštívil nejaký pán a povedal jej, že žalovaný v 1. rade nemá zaplatené splátky na TV a keď žijú ako druh a družka, či nebude za neho splátky zasielať. Dal
jej podpísať nejaké papiere. TV bol kupovaný už dávno a nevie prečo prišli tak neskoro. Žiadala, aby toto súd preskúmal.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci zo dňa 9.2.2001, všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou žalobcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.
Dňa 9.2.2011 bola uzavretá Zmluva o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade prenajatý televízor v celkovej cene 17.625,- Sk s počiatočnou platbou 10% t.j. 1.765,- Sk, počtom mesačných splátok 20 v sume 793,- Sk, celkovej ceny zmluvy s DPH v sume 17.625,- Sk. Podľa čl. 1. Písm. e) VOP, účelom zmluvy o prenájme je umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenajímateľa po dobu 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa s tým, že predmet nájmu prejde po skončení nájmu do vlastníctva nájomcu. Podľa čl. III. písm. a) VOP sa nájomca zaviazal zaplatiť počiatočnú platbu vo výške vypočítanej podľa spôsobu splácania určeného na prednej strane zmluvy a platnej tabuľky koeficientom predloženej obchodným zástupcom. Ďalej mesačné splátky splácať v stanovenej výške, podľa splátkového kalendára, ktorý nie je daňový doklad, a to vždy do 10.dňa v mesiaci. Prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy. Nájomné počas doby prenájmu je určené v daňovom doklade. Podľa čl. VI. VOP, prenajímateľ je oprávnený zmluvu vypovedať, ak nie sú splátky poukazované riadne a včas a dlh nie je zaplatený ani v termíne uvedenom v upomienke, alebo ak nájomca porušil niektorú povinnosť, ktorú má z tejto zmluvy. Pri vypovedaní zmluvy pred uplynutím zmluvnej doby je nájomca povinný do troch dní od doručenia písomnej výpovede vydať predmet prenájmu zástupcovi prenajímateľa a doplatiť dlhované nájomné ku dňu vydania predmetu prenájmu. Výpoveď je účinná dňom doručenia písomnej výpovede nájomcovi. Ukončenie zmluvy o prenájme prenajímateľom nezbavuje nájomcu povinnosti uhradiť prenajímateľovi všetky neuhradené mesačné splátky po dobu, počas ktorej predmet prenájmu užíval. Podľa čl. X. písm. b) VOP, predmet prenájmu bude v 14. mesiaci po dodaní odpredaný nájomcovi za cenu uvedenú v daňovom doklade. Nájomná zmluva zaniká uhradením všetkých splátok pri splnení podmienok uvedených vo VOP. Podľa prehľadu obratov žalovaný v 1. rade zaplatil v mesačných splátkach od 21.3.2001 do 1.2.2002 celkom sumu 284,88 eur a dňa 14.5.2010 sumu 5 eur.
Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.4.2010 žalovaná v 2. rade túto dohodu podpísala ako osoba pristupujúca k dlhu. Z dohody je zrejmé z čl. 1.2, že žalovaný v 1. rade je dlžníkom a z čl. 1.3, že žalovaná v 2. rade je ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Podľa bodu 2.1 dohody žalovaní 1. a 2. uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy zo dňa 9.2.2001 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 300,14 eur a náklady na inkasné konanie v sume 45,14 eur. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že žalovaní sa zaviazali splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach 20 eur, splatnej 20.deň v mesiaci s prvou splátkou dňa 20.5.2010. V čl. 4. Bola dohodnutá rozhodcovská doložka pre riešenie sporov. Žalovaný v 1. rade dohodu nepodpísal.
Výsluchom žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že si kupoval TV, pretože bol v zlej situácii a nemal peniaze. Dohodol sa na zaplatení v mesačných splátkach. Vie, že nejaké splátky zasielal niečo cez 20 eur, ale presnú výšku si už nepamätá. TV kupoval pred viac ako 10.rokmi. Nemal peniaze na
splatenie dohodnutých splátok. Bližšie skutočnosti si už nepamätal, pretože sa jedná o dlhú dobu a žiadal, aby súd preskúmal, či za takú dlhu dobu môže od neho žalobca žiadať zaplatenie žalovanej sumy.
Výsluchom žalovanej v 2.rade mal súd preukázané, že so žalovaným 1/ žijú v druhovskom pomere. Zmluvu o prenájme TV nepodpisovala, túto uzavrel sám žalovaný 1/. Nepamätá si, kedy to bolo, ale už pred niekoľkými rokmi ju navštívil nejaký pán a povedal, že žalovaný 1/ nemá zaplatené splátky na TV a keď žijú ako druh a družka, môže za neho splátky posielať. Súhlasila so splátkami po 20 eur a dal jej podpísať nejaké papiere. Po podpísaní zasielala nejaké splátky po 20 eur, ale už si nepamätá koľko. Nemá vedomosť o tom, že je uznanie záväzku, ani aké má následky. TV bol kupovaný už dávno a nevie, prečo prišli až tak neskoro.
Žiadala, aby súd preskúmal túto dobu. Nevie, čo znamená premlčanie, ani to či bol dlh premlčaný, keď podpisovala papiere.
Súd posúdil uplatnený nárok žalobcu s použitím ustanovení Zák. č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a Zák. č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 489 ods. 1, 2 OZ, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 491 OZ, ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.
Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 531 ods. 4 OZ, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie
premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom /resp. jeho právnym predchodcom/ a žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa 9.2.2001 uzavretá zmluva o nájme prenajatej veci s následnou kúpou, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaný ako spotrebiteľ. Jedná sa zmluvu, ktoré sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah podstatným spôsobom. Podľa VOP bola dohodnutá doba nájmu 13 mesiacov, po uplynutí ktorej predmet nájmu prejde po skončení prenájmu do vlastníctva nájomcu (čl. I písm. e)). Predmet nájmu mal byť v 14.mesiaci po dodaní odpredaný nájomcovi za cenu uvedenú v daňovom doklade s tým, že nájomná zmluva zaniká uhradením všetkých splátok (čl. X. písm. b)). Celková cena zmluvy bola dohodnutá v sume 17.625,- Sk, s počiatočnou platbou 1.765,- Sk a ďalej v mesačných splátkach v počte 20 po 793,- Sk. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy do 10.dňa v mesiaci s prvou splátkou splatnou nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy. Žalovaný zasielal mesačné splátky 21.3.2001 do 1.2.2002. Žalobca nepreukázal, že by prišlo k vypovedaniu alebo skončeniu zmluvy v zmysle čl. VI. VOP. V zmysle dohodnutých podmienok bola posledná mesačná splátka splatná dňa 10.10.2002.
Žalovaná v 2. rade podpísaním uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku pristúpila k peňažného záväzku žalovaného v 1. rade a uznala tento záväzok. Pristúpenie k záväzku možno dohodnúť iba pri peňažných záväzkoch a veriteľ môže plnenie žiadať tak od pristupujúceho, ako aj od pôvodného dlžníka. Pristupujúca osoba môže proti pohľadávke veriteľa uplatniť tak námietky pôvodného dlžníka, ako aj svoje vlastné. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky má za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, napr. že nepoznal ustanovenie o premlčaní, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
V danom prípade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných, ktorú posúdil podľa obsahu v zmysle citovaných ustanovení občianskeho práva. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie dňom 11.10.2002, nasledujúcim po dátume splatnosti poslednej dohodnutej mesačnej splátky a uplynula dňa 11.10.2005. Žalobca podal žalobu na súd dňa 20.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal a preto súd žalobu žalobcu proti žalovanému v 1. rade zamietol. Uznanie dlhu zo dňa 20.4.2010 s osobou pristupujúcou k záväzku zo strany žalovanej v 2.rade bolo urobené so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a toto súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorý nevedel posúdiť následky týchto inštitútov. Vyplýva to z jej vyjadrení, keď potvrdila, že nevie čo je premlčanie, čo znamená uznanie, aké následky sú spojené s podpísaním predmetnej dohody. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V konaní bolo preukázané, že by žalovaná nevedela o premlčaní pohľadávky žalobcu v čase jeho uznania tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Aj zo samotnej výpovede žalovanej vyplynulo, že pri podpisovaní dohody nemala vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky,
dokonca ani nevedela, čo toto slovo znamená. Súd preto z hore uvedených dôvodov vznesenej námietky premlčania aj zo strany žalovanej v 2. rade žalobu voči nej zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhli a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).