Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Er-1656-2002.pdf
PDF · 70.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1656/2002
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484 proti povinnému Roľnícke družstvo Čerín - Čačín so sídlom 974 01 Čerín, IČO: 00 189 120, pre vymoženie pohľadávky vo výške 15 079,56 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Zvolen, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 1222/02, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, Zvolen pod spis. zn. EX 1222/02 na základe návrhu oprávneného zo dňa 04.11.2002 a poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 023995 zo dňa 11.12.2002 z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie od oprávneného n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 15079,56 eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia NÚP, OÚ práce, Banská Bystrica č.k. PPN-4006/2002-1-4 zo dňa 13.08.2002.
Poverením č. 5601 023995 zo dňa 11.12.2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú so sídlom exekútorského úradu Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1222/02.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 15.03.2012, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Poverený súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného. Za účelom uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Počas vykonávania exekúcie bol vydražený všetok majetok povinného, ktorý mal vo vlastníctve a preverovaním bolo zistené, že povinný už nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostatok pohľadávky oprávneného. V dôsledku toho nie je možné za účelom vymoženia zostatku pohľadávky aplikovať na ich vymoženie ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie taxatívne upravených v ust. § 62 až 65 Exekučného poriadku.
Dňa 10.09.2012 sa k návrhu vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že so zastavením exekúcie v súčasnej dobe nesúhlasí a ponecháva zastavenie predmetnej exekúcie na rozhodnutie exekučného súdu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exek. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu návrhu súdneho exekútora a priloženého spisového materiálu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko všetok majetok povinného bol vydražený a žiadny iný majetok povinný nemá.
Súdny exekútor nežiadal rozhodovať o trovách exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len " OSP" ), na exekučné konanie podľa osobitného predpisu
(Exekučný poriadok ), sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
Keďže si súdny exekútor trovy nežiadal, súd potom o ich náhrade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.