Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: R.. R. W., Y. XXXX/XX, XXX XX Q., správca konkurznej podstaty úpadcu: Mestský bytový podnik, a.s. ,,v konkurze", Mlynská 1480, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 473 243, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 47 236 183 proti žalovanej: M. V., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX o zaplatenie 199,16 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 199,16 eur a poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 199,16 eur od 21.6.2006 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 26.2.2003 zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej prenajať byt a žalovaná sa zaviazala uhrádzať nájomné a náklady za služby súvisiace s nájmom. Žalovaná si riadne neplnila svoje záväzky a neuhradila nedoplatok vyúčtovania nákladov za služby spojené s nájmom za zúčtovací rok 2005 v sume 199,16 eur. Z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov sa žalovaná dostala do omeškania s platením zmluvne dohodnutého plnenia za poskytované služby súvisiace s nájmom a doposiaľ neuhradila dlžný nedoplatok v sume 199,16 eur, ktorý jej žalobca vyúčtoval upomienkou s číslom pasportu N. XXX XXX - Q.. Žalobca uviedol, že zároveň si uplatňuje aj poplatok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády SR č.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania a namietala oprávnenosť nároku žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to nájomnou zmluvou a upomienkou zo dňa 24.11.2011, výpoveďou žalovanej, písomným vyjadrením a predloženými listinami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná k veci uviedla, že pokiaľ sa týka plnenia za užívanie bytu, tak vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktoré uplynulo, si už presne nepamätá, koľko dlhuje a vzniesla námietku premlčania. Ďalej uviedla, že si nevie vysvetliť, ako jej dlh vznikol, pretože ona si predmetný byt riadne odkúpila od mesta s tým, že ho následne predala a musela mať vyplatené všetky pohľadávky a dlžoby na tomto byte, inak by ho nemohla od mesta odkúpiť. Mesto jej byt predalo a ona ho potom predala ďalej, a to kúpnou zmluvou zo dňa 20.2.2006. Preto je toho názoru, že jej žiaden dlh na nájomnom ani za služby spojené s užívaním

bytu nevznikol a z toho dôvodu podala aj odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Ďalej uviedla, že je invalidnou dôchodkyňou, žije len z invalidného dôchodku, o čom predložila súdu rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku vo výške 132,40 eur. Jej ďalšími príjmami sú sociálne dávky. Z toho dôvodu požiadala, aby jej súd priznal právo na oslobodenie od súdnych poplatkov.

V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že predmetný byt odkúpila od mesta a kúpnou zmluvou zo dňa 20.2.2006 ho odpredala manželom V., vklad bol povolený dňa 10.3.2006, pričom obecný byt bolo možné odkúpiť do osobného vlastníctva len za predpokladu, že nájomca bytu nemal záväzky voči vlastníkovi bytu za služby spojené s nájmom, je zrejmé, že v čase, kedy uvedený byt bol vlastníctvom mesta nemala žiadne záväzky voči mestu, resp. správcovi bytového fondu Mestskému bytovému podniku, a.s., preto neexistuje právny dôvod na vymáhanie dlhu.

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2006 súd zistil, že žalovaná ako predávajúca previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na manželov V., vklad bol Správou katastra Vranov nad Topľou povolený pod U. XXX/XXXX dňa 10.3.2006.

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca po predchádzajúcom súhlase mesta Vranov nad Topľou uzatvorili dňa 26.2.2003 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanej do užívania byt na adrese N.Ú. XXX/AX U. U. W. M., byt Č.. XX, W. X. T. pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a predsiene. Za užívanie bytu sa žalovaná zaviazala platiť nájomné ako aj preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu spolu v sume 3.526,- Sk. Mesačne nájomné a úhrady za služby boli splatné pozadu do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V prípade oneskorených úhrad bol nájomca povinný platiť poplatok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády. Zálohy za služby bol žalobca povinný vyúčtovať nájomcovi spôsobom a v lehotách stanovených platnými cenovými predpismi. V súlade s uvedenými právnymi a cenovými predpismi bol žalobca oprávnený upravovať aj výšku záloh za poskytované služby a výšku nájomného. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Upomienkou zo dňa 24.11.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku v sume 199,16 eur a vyčísleného penále, pričom jedinou položkou bolo vyúčtovanie za rok 2005 v sume 199,16 eur.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa a spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie

podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nájomná zmluva ( zmluva podľa ôsmej časti ), ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení v spojení s .

Žalovaná vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vyporiadať.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.

Poplatok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť svoj záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na poplatok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Poplatok z omeškania sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, z čoho vyplýva, že ho možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy 119,16 eur a poplatku z omeškania z danej sumy od 21.6.2006 do zaplatenia. Žalovaná sa teda dostala do omeškania počnúc dňom 21.6.2006, kedy začala plynúť aj premlčacia doba, ktorá pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe uplynula dňa 21.6.2009. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 2.2.2012, teda v čase, kedy bol nárok žalobcu už premlčaný, preto súdu nezostávalo iné ako v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania žalobu zamietnuť.

Vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania súd nevykonával ďalšie dokazovania ohľadom skutočnosti uvedených žalovanou o neexistencii nedoplatku za rok 2005 v súvislosti s prevodom

predmetného bytu žalovanou na nových vlastníkov, ktorej podmienkou mala byť neexistencia akýchkoľvek záväzkov viaznucich k bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. Odvolanie nie je prípustné proti tej časti rozhodnutia, ktorou súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ods. l

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.