Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/174/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky X. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na N. ul. č. XX proti odporcovi Ing. S. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v H. na X.Č. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.3.2012 č.k. -70 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 19.2.2003 sp.zn. na 200 € mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 14.9.2011 do 31.3.2012 vo výške 1.095,38 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že v období od podania návrhu od 1.5.2011 do 4.5.2012 sa staral o zdravotne ťažko postihnutú matku v mieste jej bydliska v E. okres Trebišov. Dňom 4.5.2012 je v evidencii úradu práce v Košiciach s príjmom 62,50 € až do nájdenia si zamestnania. Nakoľko jeho jediným príjmom bude v ďalšom období dávka vo výške 62,50 €, nebude môcť platiť určené výživné vo výške 200 € mesačne.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutkové zistenia súdu prvého stupňa a zdôraznila, že od posledného určenia výživného od odporcu ubehlo 9 rokov, momentálne je študentkou 1. ročníka denného štúdia Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofickej fakulty. Považuje za úctyhodné, že odporca sa staral o svoju zdravotne ťažko postihnutú matku v čase podania návrhu, no smutné je, že zabudol na svoju dcéru. V tom čase bol aj samostatne zárobkovo činný so širokým okruhom podnikania. Počas tejto doby jej neprispel navyše žiadnou finančnou čiastkou, aj keď predpokladá, že mal nejaké príjmy. Poukázala na to, že odporca má ukončené vysokoškolské vzdelanie, ekonomický smer, zdravotné problémy nemá. V odvolaní uviedol, že jeho jediným príjmom v ďalšom období bude len dávka v hmotnej núdzi 62,50 €. Nie je jej zrejmé, prečo v čase poberania dávky v hmotnej núdzi do 30.4.2011 požiadal o jej zastavenie na vlastnú žiadosť bez udania dôvodov k 1.5.2011. Vyjadrila názor, že výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť má prednosť pred ostatnými výdavkami.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľku, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšeného výživného od odporcu pre navrhovateľku, ako aj počiatok jeho plnenia, správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine. Konajúci súd správne konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov u navrhovateľky odôvodňujúcej zvýšenie výživného, keďže naposledy bolo určené výživné pre 9 rokmi, v priebehu ktorých navrhovateľka ukončila základnú školskú dochádzku, stredoškolské štúdium a medzičasom sa stala študentkou vysokej školy. Konajúci súd rovnako správne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vychádzajúc z princípu potencionality vyplývajúceho z ust. Zákona o rodine a s jeho závermi v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd zdôrazňuje, že odporca bol poučený podľa , že na preukázanie svojich tvrdení je povinný označiť všetky dôkazy a predložiť ich súdu najneskôr pred vyhlásením rozhodnutia vo veci a pretože v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľky určeným výživným, jeho tvrdenia v odvolaní o údajnej starostlivosti o svoju ťažko postihnutú matku považoval odvolací súd za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca v konaní na súde prvého stupňa odmietol uviesť dôvody, pre ktoré požiadal o vyradenie z evidencie úradu práce v období, ako tvrdí v odvolaní, kedy zabezpečoval starostlivosť o svoju matku. Odvolací súd konštatuje, že je absolútne nelogické, aby v tomto období odporca požiadal o zastavenie výplaty dávok v hmotnej núdzi, nikde údajne nepracoval a bez akéhokoľvek príjmu zabezpečoval starostlivosť o svoju matku. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodič je povinný predovšetkým plniť si vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine k svojmu dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť a až následne môže zabezpečovať potreby iných osôb a svoje potreby, ktoré je nevyhnutné zabezpečiť.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.