Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: IRO, s.r.o., Štefánikova 70, Trenčín, IČO: 34 132 121 proti žalovanému: AGROSTAV, a.s., Štefánikova 714, Senica, IČO: 31 419 623, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Nám. slobody 2, Skalica, o zaplatenie 63.765,52 eur (1.921.000,- Sk) o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. -419 zo dňa 1.2.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. -432 zo dňa 12.4.2012 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 63.765,52 eur (1.921.000,- Sk) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a na účet Okresného súdu Senica náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu, ktorý nárok odvodzoval zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť APART-AUTONACIONAL s.r.o. Trenčín ako objednávateľ a žalovaný v postavení zhotoviteľa dňa 20.4.1995, ktorí sa v čl. IX. 9.2 a 9.3 predmetnej zmluvy dohodli, že ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním vád v termíne podľa bodu 7.6, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Sk denne za každý deň omeškania a vadu a rovnako, ak neodstráni vady v dohodnutom termíne, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Sk za každý deň omeškania a vadu. Žalobca v návrhu uvádzal, že zmluvná pokuta, ktorej sa v konaní domáha je sankciou za neodstránenie reklamovanej vady diela spočívajúcej v opadávaní soklového obkladu na vonkajšej fasáde stavby, ktorú zhotovoval žalovaný, vyčíslenou v sume 944.000,- Sk a za opadávanie soklového obkladu vo vnútri salónu vo výške 977.000,- Sk, v súčte 1.921.000,- Sk. Dňa 14.12.2001 boli na Okresný súd Senica podané žalobcom celkom štyri samostatné žaloby, ktoré po vydaní platobných rozkaz a včas podaných odporoch boli zapísané do samostatných registrov a to pod spis. zn. , , a . Vzhľadom k tomu, že všetky veci skutkovo i právne súviseli, súd prvého stupňa ich spojil na spoločné konanie a ďalej ich viedol pod spis. zn. .

Okresný súd Senica dňa 10.5.2005 vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -197 tak, že žalobe čiastočne vyhovel a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie 1.921.000,- Sk za zmluvné pokuty vo výške 944.000,- Sk a 977.000,- Sk, keď vo zvyšku nárok ako nedôvodný do sumy 1.946.000,-Sk zamietol. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd Trnava ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté v časti o povinnosti zaplatiť sumu 1.921.000,- Sk uznesením č.k. -265 zo dňa 29.1.2009 zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa (č.k. -197) nebola napadnutá odvolaním, rozhodnutie sa stalo čo do nároku na zaplatenie 1.946.000,- Sk (2x 973.000,- Sk) právoplatným a predmetom konania pred prvostupňovým súdom zostala iba čiastka 1.921.000,- Sk. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä Zmluvou o dielo č. 001 uzatvorenou právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.4.1995, znaleckým posudkom vyhotoveným na základe objednávky právneho predchodcu žalobcu znalcom Ing. P. P., zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 14.11.1995, vypočul navrhnutých svedkov a účastníkov konania, oboznámil sa s dokladmi, ktoré žalobca predkladal ako dôkazy o písomných reklamáciách diela vykonaných objednávateľom diela, znaleckým posudkom vyhotoveným na základe pokynov súdu znalcom Ing. Y. Z., ktoré ako skutkové zistenia vyhodnotil, právne ich posúdil a a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o dielo, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným je zmluvou uzatvorenou riadne a N. L., ktorý za právneho predchodcu žalobcu zmluvu uzatváral, súdu predložil písomnú plnú moc k tomuto úkonu, ktorú mu udelila konateľka právneho predchodcu žalobcu Ing. X. U., ktorá ako všeobecná plná moc postačuje k tomu, aby v mene právneho predchodcu žalobcu mohol zmluva o dielo na základe plnomocenstva riadne uzatvoriť. Obsahom zmluvy o dielo je i dohoda účastníkov tohto zmluvného vzťahu o nároku na zaplatenie zmluvných pokút, ktorý je upravený v čl. IX. 9.2 a 9.3, ktoré z dôvodu námietky žalovaného o ich neurčitosti súd prvého stupňa vyhodnotil ako platné a zrozumiteľné, z ktorých je možné pri znalosti celého znenia zmluvy ustáliť, že zmluvnú pokutu je povinný zaplatiť pri porušení povinnosti žalovaný. K námietke neurčitosti zmluvnej pokuty vzhľadom na v texte uvedenú podľa žalovaného neexistujúcu menu „kč“ súd uviedol, že ju nepovažoval za právne relevantnú skutočnosť, keď vzal do úvahy, že cena diela je v zmluve uvedená v mene Sk - slovenská koruna, a označenie meny pri dojednaniach o dohode o zmluvnej pokute došlo zrejme iba k chybe pri písaní, ktorá skutočnosť ale nerobí takýto právny úkon neplatným. Nepochybným úmyslom účastníkov bola zmluvná pokuta, ktorá tak mala byť vyjadrená v platnej mene na území SR a tou je slovenská koruna (v skratke Sk). Okrem toho nie je vylúčené, aby bola zmluvná pokuta vyjadrená i v mene, ktorá platila na území ČR, ale ani táto skutočnosť nerobí dohodu o zmluvnej pokute neplatnou. Súd prvého stupňa zistené skutočnosti vyhodnotil, pričom vzal do úvahy, že žalovaný má sídlo na území SR, kde platnou menou od roku 1993 do konca roku 2008 bola slovenská koruna, preto nie je dôvod nepripustiť, aby zmluvná pokuta bola vyjadrená v tejto mene. Voči žalobou uplatnenému nároku vzniesol žalovaný i námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko nárok si žalobca uplatňoval od 1.4.1999 a 1.3.1999 do podania žaloby, ktorá bola podaná na súd dňa 14.12.2001,premlčacia doba je podľa § 397 Obchod. zák. 4-ročná a v čase podania žaloby ešte neuplynula. Žalovaný vzniesol v konaní voči žalovanému nároku i započítaciu námietku, ktorou poukazoval na to, že má voči žalobcovi vzájomnú pohľadávku, vzniknutú na základe právoplatného rozhodnutia súdu proti obchodnej spoločnosti Intervox, s.r.o.. Na túto námietku súd nemohol prihliadnuť s poukazom na to, že pôvodným žalobcom bola spoločnosť APART-AUTONATIONAL s.r.o., ktorá zmenila svoje obchodné meno na spoločnosť Intervox, s.r.o., ktorý postúpil svoju pohľadávku na terajšieho žalobcu - spoločnosť IRO s.r.o., ktorá ale v tejto súvislosti od obchodnej spoločnosti Intervox s.r.o. žiadne záväzky a povinnosti neprebrala, preto nie je možné, i keď rozsudkom súdu prisúdenú pohľadávku žalovanému započítať voči nároku žalobcu, ktorý nie je totožným subjektom s tým, voči ktorému má žalovaný súdom priznanú pohľadávku. Ďalej sa súd zaoberal zisťovaním, či nastalo zo strany žalovaného také porušenie povinnosti, ktoré by malo byť podľa zmluvy o dielo sankcionované zaplatením zmluvnej pokuty, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty môže byť dôvodný iba pri porušení v dohode vymienených povinností a v tejto súvislosti skúmal, či došlo zo strany objednávateľa diela k dodržaniu zákonom uložených povinností v súvislosti s vykonaním včasnej a riadnej notifikácie vád diela zhotoveného žalovaným, ktorých neodstránenie zakladalo dôvod na zaplatenie zmluvnej pokuty, ku ktorým skutočnostiam žalovaný namietol, že si objednávateľ túto povinnosti nesplnil, hoci mu vyplývala z ust. § 428 ods. 1,2 Obchod. zák.. Súd mal preukázané, že listom zo dňa 16.12.1997 právny predchodca žalobcu uplatnil u žalovaného ako zhotoviteľa dielo právo z vád diela, ktorým vytýkal nedostatky v časti soklového obkladu vonkajšej fasády a obkladu do hlavnej ulice, chýbajúcu tretiu vrstvu asfaltovej zvarovanej krytiny na streche,

čím dochádza k zatekaniu do budovy a opadávaniu omietok ako i k poruchám v murive a atike. Listom zo dňa 19.12.1997 právny predchodca žalobcu reklamoval vady diela spočívajúce v tom, že na reliéfe dlažby v autosalóne sa začali prejavovať nerovnosti dlaždíc, ich povrch sa neúmerne odieral, špárovanie vypadávalo, začali sa prejavovať i farebné odlišnosti, vo vnútri autosalónu a v kanceláriách začali opadávať obkladačky a v zámkovej dlažbe na vjazde na parkovisku sú nerovnosti a dlažba sa prepadávala. Z obsahu uvedených listov ale nebolo možné zistiť, kedy právny predchodca žalobcu konkrétne vady zistil, alebo ich zistiť mohol. Dňa 22.1.1999 sa konalo reklamačné konanie o vadách diela, o ktorom bol vyhotovený zápis, ale ani z neho nie je možné konkrétne určiť vytýkané vady ani ich rozsah. Z obsahu zápisu nie je zrejmé, že by žalovaný ako zhotoviteľ vady diela uznal, na koho náklady a kto ich má odstrániť a nie je možné z neho ustáliť, že by žalovaný ako zhotoviteľ diela svoju zodpovednosť za vznik právnym predchodcom žalobcu vytýkaných vád uznal. Podľa čl. VII.7.2 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal, že zodpovedá za vady, ktoré má predmet v čase odovzdania objednávateľovi. Za vady , ktoré sa prejavili po odovzdaní diela zodpovedá zhotoviteľ len vtedy, ak boli spôsobené porušením jeho povinnosti. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku nesplnenia oznamovacej povinnosti právnym predchodcom, s ktorou sa spájajú účinky uvedené v ust. § 562 ods. 2,3 Obchod. zák. v spojení s § 428 ods.2 Obchod. zák., súd zameral svoje dokazovanie na zistenie a preukázanie včasnosti reklamácie vád zhotoveného diela, ktorá okolnosť je významná v súvislosti s posúdením oprávnenosti nároku. I keď medzi účastníkmi konania bola vedená rozsiahla korešpondencia, list zo dňa 8.7.1997, ktorým objednávateľ diela žiadal započítať pohľadávky, ktoré si uplatňoval voči žalovanému a ktorým poukázal na neodstránenie závad a nedorobkovi na diele počas záručnej doby, súd nepovažoval za riadnu a včasnú reklamáciu, pretože žalobca v ňom vady nešpecifikoval, o ich odstránenie nežiadal, ale uviedol, že si uplatní nárok na náhradu škody, ktorú dodatočne vyčísli. Z takto zistených skutočností súd prvého stupňa ustálil, že prvou reklamáciou vád diela počas záručnej doby, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil vady diela žalovanému a žiadal o ich odstránenie bol až list zo dňa 16.12.1997 a následne list zo dňa 19.12.1997. List právneho predchodcu žalobcu zo dňa 8.7.1997 ale preukazuje, že o vadách diela vedel a existovali už v čase vyhotovenia tohto listu, a práve tieto okolnosti mali za následok záver, ku ktorému súd prvého stupňa dospel keď uviedol, že právny predchodca žalobcu na základe v konaní zistených skutočností správu o vadách diela nepodal zhotoviteľovi - žalovanému bez zbytočného odkladu po tom čo ich zistil, ktorá povinnosť mu ale vyplýva z ust. § 562 ods.1 Obchod. zák., keďže mal o nich vedomosť už dňa 8.7.1997 a relevantnú správu o nich podal až listami zo dňa 16.12.1997 a 19.12.1997, voči čomu žalovaný vzniesol námietku včasného nesplnenia povinnosti známe vady diela oznámiť, ako vyžaduje ust. § 562 ods. 2 Obchod. zák.. Súd prvého stupňa skonštatoval, že z dôvodu nesplnenia povinnosti včasného oznámenia vád diela právnym predchodcom žalobcu zhotoviteľovi, na ktorú skutočnosť žalovaný poukázal a ktorú v súdnom konaní namietal, nemohol sa žalobca úspešne domáhať nároku na zmluvnú pokutu, ktorá zabezpečovala splnenie povinností, ku ktorým sa žalovaný v zmluve zaviazal a nesplnenie ktorých nárok na zmluvnú pokutu zakladalo. Na zistené skutočnosti súd prvého stupňa aplikoval ust. § 562 ods. 1,2 Obchod. zák., § 428 ods. 2 a 3 v súvislosti s povinnosťou včasného oznámenia a notifikovania vád diela, ust. § 563 ods. 1 Obchod. zák. a § 563 ods. 2 Obchod. zák., podľa ktorého pre záruku za akosť diela platia primerané ustanovenia §§ 429-431 Obchod. zák., ktoré sa síce týkajú kúpnej zmluvy, ale ktoré sa aplikujú v tomto prípade i pri nárokoch súvisiacich so zmluvu o dielo. Na základe uvedených skutočností sa prvostupňový súd možnosťou posúdenia neprimeranej výšky zmluvnej pokuty už ďalej nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol. V závere súd prvého stupňa ešte uviedol, že právo na zaplatenie zmluvných pokút, vychádzajúc z obsahu zmluvy o dielo, ktorú právny predchodca žalobcu ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili by prislúchalo žalobcovi iba v prípade, ak by žalovaný za vady diela zodpovedal, ktorú zodpovednosť však žalovaný neuznal a preto k odstráneniu vád ani nepristúpil. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že v konaní úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu vyjadrenú percentuálne 100 % v súlade s a zároveň v tomto rozsahu uložil žalobcovi i povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že záver súdu o nedostatku určenia vzniku nároku z vád diela neuvedením konkrétneho dátumu, kedy žalobca vady zistil a nepriznaním zmluvnej pokuty je v rozpore so zmluvou o dielo, ktorú právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili a je úplne odlišné od zistenia prvostupňového súdu uvedeného v jeho predošlom rozhodnutí. V čl. VII. Zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli záručnú dobu a v prípade reklamácie vád diela mal ju objednávateľ uplatniť bezodkladne po zistení a inak už táto povinnosť v zmluve riešená nebola. Žalobca si uplatnil reklamáciou vady diela bezodkladne po tom, čo ich zistil, ako uvádzal i vo svojich reklamačných nôtach, preto za nesprávne považuje odvolateľ konštatovanie súdu v súvislosti s tým, že nie je zrejmé či žalovaný uznal alebo neuznal svoju zodpovednosť za vady diela. Odvolateľ zotrval na tvrdení, podľa ktorého mal zhotoviteľ začať s odstraňovaním prípadných vád predmetu plnenia do 7 dní od uplatnenia oprávnenej reklamácie, pričom dôkazom oprávnenosti je zápisnica z reklamačného konania zo dňa 22.1.1999, ktorej obsahom je protokolácia k jednotlivým reklamovaným vadám a žalovaný prevzal zmluvnú povinnosť začať s odstraňovaním vád diela v určenej lehote. Uzatvorením zmluvy o dielo žalovaný ako zhotoviteľ diela prevzal na seba povinnosť začať odstraňovať vady diela v určenej lehote od uplatnenia oprávnenej reklamácie, preto mal povinnosť, ak sa také vady diela stali oprávnenými tým, že ich obe strany potvrdili, začať s ich odstraňovaním. Tým, že tak neurobil, porušil zmluvnú povinnosť, ktorá zakladá dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. V závere odvolateľ vytkol prvostupňovému súdu, že nerozhodol i o žalobných nárokoch uplatnených v čiastke 973.000,- Sk, ku ktorým súd uviedol, že v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čo je v rozpore s textom rozsudku, podľa ktorého žalovaný odvolaním napadol celý rozsudok prvostupňového súdu, preto mal prvostupňový súd opäť rozhodnúť o celom nároku.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Na základe odvolania žalobcu súd prvého stupňa uložil odvolateľovi - žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie uznesením č.k. -432 zo dňa 12.4.2012 vo výške 3.825,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Súdny poplatok za odvolanie bol vyrubený podľa pol.č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov v súlade so o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca odvolaním napadol i toto uznesenie a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil, pretože podľa názoru odvolateľa vymáhanie súdneho poplatku je v rozpore so základnými zásadami súdneho konania. Súdy majú zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, pričom k predmetnej veci došlo k porušeniu týchto zásad súdom, keď od podania žaloby až do vydania rozsudku uplynulo 10 rokov, konajúci súd viedol rozsiahle dokazovanie, bolo vypracované viacero znaleckých posudkov, boli vypočutí svedkovia, ale nakoniec súd dospel k záveru, že žalobcovi ako objednávateľovi právo z vád diela nepriznal. Takýto stav veci odvolateľ označil za porušenie zákonných zásad, za ktoré považuje i vyrubenie súdneho poplatku, ktoré označil za nemravné a žiadal, aby bol povinnosti platiť súdny poplatok zbavený, alebo aby mu bola táto povinnosť aspoň čiastočne odpustená.

Odvolací súd po zistení, že obe odvolania bolo podané oprávnenou osobou včas (, ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa , , ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomností touto formou nepožiadali ( ). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nie je dôvodný je správny. Ako je už vyššie uvedené, cieľom konania na odvolacom súde je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, pričom preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené rozsahom a medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Odvolací súd je týmto rozsahom vymedzeným v odvolaní viazaný, čo znamená, že nemôže preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v menšom ani vo väčšom rozsahu ako je uvedené v odvolaní. Práve vymedzenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda je jednou z obligatórnych náležitostí odvolania vyplývajúcou z ust. , podľa ktorého preskúmavanie rozhodnutia napadnutého odvolaním vo väčšom rozsahu by bolo vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže konanie, ktoré je predmetom preskúmavania odvolacieho súdu nie je konaním, v ktorom odvolateľom vymedzeným obsahom nie je odvolací súd viazaný ( ) a odvolací súd tak môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré sú uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne preukázala.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a z dôvodu potreby vyporiadania sa s námietkami odvolateľa uvádzanými v odvolaní odvolací súd uvádza, že o nároku žalobcu, ktorý si uplatňoval pred spojením veci pôvodne v konaniach vedených na Okresnom súde Senica pod č.k. a vo výške 1.946.000,- Sk bolo právoplatne zamietnuté rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -197 zo dňa 10.5.2005. Žalovaný mohol dôvodne podať odvolanie iba voči časti, ktorou bol povinný zaplatiť sumu 1.921.000,- Sk. Voči zamietajúcej časti, ktorá bola vo výške 1.946.000,- Sk oprávnený účastník, ktorým bol žalobca, odvolanie nepodal, preto sa v tejto časti rozhodnutie stalo právoplatným a predmetom ďalšieho konania zostal iba nárok na zaplatenie sumy 1.921.000,- Sk. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu, týkajúcim sa zmluvy o dielo a v nej dohodnutých podmienok reklamácie vád diela odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého nebolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá povinnosť označenia presného dátumu vzniku vady diela, čo ale neznamená, že sa na splnenie tejto povinnosti nemusí prihliadať. Včasné oznámenie vád diela je povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona, nemusí byť osobitne v zmluve upravená, ale zmluva o dielo v čl. VII.7.8. túto povinnosť objednávateľovi - žalobcovi ukladala. Práve nedostatok včasnosti oznámenia žalovaný namietol pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 27.1.2004 (č. l. 85), z toho dôvodu sa touto skutočnosťou musel prvostupňový súd zaoberať aby zistil, či nenastala nemožnosť priznať práva z vád diela. Súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania a právneho posúdenia z konania vzídených skutočností, na ktoré správne aplikoval v odôvodnení rozhodnutia citované ustanovenia dospel k záveru, že objednávateľ diela nároky z vád neuplatnil včas, pretože za kvalifikovanú reklamáciu je možné považovať až listy zo dňa 16.12.1997 a 19.12.1997. Napriek tomu , že už v liste zo dňa 8.7.1997 sa objednávateľ zmieňuje o tom, že na diele nie sú odstránené nedorobky a vyskytli sa vady, čím dokladuje svoju vedomosť o ich existencii, nemožno tento list posúdiť ako riadne uplatnenú reklamáciu, ktorá by mohla vyvolať právne účinky pre uplatnenie nárokov z vád diela. Dokazovanie preukázalo, že objednávateľ diela nedôslednou aplikáciou notifikačnej povinnosti tak stratil nároky z vád diela, ktoré mu zmluva i zákon poskytujú. Oproti tomu ale obsah listu potvrdzuje vedomosť objednávateľa, že v tomto čase sa už vady na diele vyskytli, z toho dôvodu ich kvalifikované uplatnenie po uplynutí takmer piatich mesiacoch nemožno považovať za včasné splnenie povinnosti, na čo poukázal i žalovaný a z ktorého zistenia súd prvého stupňa v ďalšom vychádzal. I keď nároky z vád tovaru sa netýkajú nároku na zmluvnú pokutu ( Obchod. zák.), v súvislosti s obsahom žaloby je potrebné žalobou uplatnený nárok na zmluvnú pokutu posúdiť vo vzťahu k zisteniu, či žalovaný porušil povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal, pretože iba v takom prípade môže vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Ako potvrdilo vykonané dokazovanie, žalobcovi nevznikol z dôvodu nedostatku včasného oznámenia a notifikácie vád nárok na ich odstránenie v 7-dňovej lehote, ako vyplývalo z čl. VII.7.6., ktorú námietku nesplnenia tejto povinnosti vzniesol žalovaný a ktorou sa musel súd zo zákona zaoberať a ku ktorej sa nakoniec i právny predchodca žalobcu zaviazal v čl.VII.7.8. Z dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný reklamáciu vád považoval za oprávnenú, i keď odvolateľ tak nedôvodne predpokladal, preto nebol v konaní preukázaný ani vznik povinnosti začať s odstraňovaním vád diela, a tak ani porušenie povinnosti, ktorej nesplnenie bolo zabezpečené dohodou

o zmluvnej pokute. Žalobca zostal vo veci nečinný, zásadu „právo patrí bdelým“ nerešpektoval, keďže nepodnikol žiadne právne kroky, ktorými by sa odstránenia vád zo strany žalovaného domáhal a na základe ktorých by preukázal, že žalovaný z dôvodu svojej zodpovednosti má povinnosť vady diela odstrániť v dohodnutej lehote a túto povinnosť nesplnil, preto je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe neho vec správne právne posúdil, odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktoré podľa , ako vo výroku správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , ale v konaní úspešnému žalovanému nárok na trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie je správne. Skutočnosť, že žalobca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný považuje vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie za „nemravné“ nezakladá kvalifikovaný odvolací dôvod, na základe ktorého by malo byť odvolaniu vyhovené. Žalobca ako odvolateľ podaním odvolania sa stal podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení noviel poplatníkom súdneho poplatku, preto odvolací súd i v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súlade s ust. , potvrdil. Z obsahu odvolania žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplýva, že žalobca zároveň požiadal, aby bol prípadne od poplatkovej povinnosti celkom alebo čiastočne oslobodený.

Podľa , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa veta štvrtá , odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

S poukazom na vyššie citované právne ustanovenia odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa zaoberal i návrhom odvolateľa na oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré ale odvolateľovi nepriznal s poukazom na to, že pre oslobodenie od súdneho poplatku je potrebné, aby boli splnené základné podmienky vyžadované zákonom, ktorými sú predovšetkým pomery účastníka odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré musí žiadajúci účastník vierohodným spôsobom preukázať v súvislosti s výškou a povahou uplatňovaného nároku a zároveň u účastníka, žiadajúceho oslobodenie od súdneho poplatku nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z konania mal odvolací súd preukázané, že v danom prípade v súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní voči rozsudku vo veci samej ide zo strany odvolateľa o bezúspešné uplatňovanie práva, keď odvolací súd vyhodnotil odvolacie dôvody ako irelevantné, odvolateľ v rámci odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu či zrušenie a vrátenie rozhodnutia prvostupňovému súdu, na základe čoho odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní u žalobcu absentuje jedna z podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to úspešnosť práva, ktorá musí byť splnená kumulatívne i s majetkovými pomermi účastníka. Vzhľadom na nedostatok podmienky úspešnosti žalobou uplatneného práva sa odvolací súd už finančnými pomermi žalobcu, ktorý je právnickou osobou ďalej nezaoberal a tieto neskúmal, keď naviac na ne ako dôvody pre oslobodenie žiadateľ o oslobodenie ani nepoukazoval. Na základe týchto skutočností odvolací súd oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi nepriznal. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.