Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_19C-158-2011.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/158/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu E. E., štátneho občana SR, bytom Q., Z. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Michalom Čertekom, advokátom so sídlom Trenčín, Novomeského 1 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2 o náhradu škody s nesprávneho úradného postupu s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie 9.538,58 Eur s a z a m i e t a .
Žalovanému s a náhrada trov konanie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca uviedol, že uzatvoril s D. T., bytom C., kúpnu zmluvu na kúpu motorového vozidla značky I. I Toto vozidlo po kúpe riadne prihlásil na Dopravný inšpektorát v Trenčíne a bolo mu pridelené evidenčné číslo. Následne na to mu bolo doručené oznámenie Obvodného oddelenia PZ v Trenčíne, že uvedené vozidlo je zaistené z dôvodu pátrania v Schengenskom informačnom systéme a že jeho majiteľom je osoba z Českej republiky. Tvrdil, že policajti mu doporučili, aby si vzniknutú škodu uplatňoval v občiansko- právnom konaní proti D. T.. V dôsledku toho podal žalobu na súd a domáhal sa vrátenia kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že 25.02.2010 dostal vyrozumenie, že vykonanou previerkou polície bolo zistené, že oprávneným vlastníkom tohto auta je on a bol vyzvaný, aby si prišiel vozidlo, ktoré bolo medzitým odovzdané do Čiech, prevziať. Toto sa aj stalo, ale v dôsledku zistenia, že vozidlo sa nachádza v zlom technickom
stave, žalobca trval na tom, aby sa urobil o tom úradný záznam. Poukázal na to, že nesprávnym úradným postupom polície mu vznikla škoda, a to vo výške 9.538,58 Eur. Tá predstavovala sumu 6.374 Eur z dôvodu, že mu bolo vozidlo odňaté a vznikla mu na ňom poľa znaleckého posudku škoda v uvedenej výške. Žalobca ďalej poukázal na to, že škoda mu vznikla aj v súvislosti s natankovaním a kúpou nového oleja vo výške 61,49 Eur, ale aj v súvislosti s výdavkami s opravou poškodeného vozidla vo výške 310 Eur, a trovami spojenými v súdnom konaní vedenom proti D. T. vo výške 1.981,47 Eur + 811,62 Eur. Žalobca tvrdil, že ku škode došlo nesprávnym úradným postupom a uplatňoval v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý spočíval v porušení ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ďalej v zmysle § 21 ods. 4, § 21 ods. 6, § 21 ods. 9 pred tým citovaného zákona o policajnom zbore. Nesprávny úradný postup videl žalobca v tom, že Polícia SR v súvislosti s oprávnením zaistiť vec a so samotným zaistením veci bola nečinná, nevykonala také úkony, ktoré by mali viesť k zisteniu, že zaistená vec patrí skutočne inej osobe, že polícia porušila vydaním zaistenej veci inej osobe ustanovenia § 21 ods. 9 Zákona o policajnom zbore tým, že v čase zaistenia veci síce vykonala úkony vypočutím majiteľa vozidla a vypočutím prechádzajúceho majiteľa vozidla, ale nedostatočne a nesprávne tieto dôkazy vyhodnotila, nevykonala v čase po zaistení vozidla úkony, ktoré
by viedli k zisteniu totožnosti vozidla a tým nezistila skutočnosti, že predmetné vozidlo nikdy nebolo prevádzkované na území Belgicka a že teda vozidlo bolo riadne privezené v r. 2004 na územie Slovenska a prvýkrát bolo evidované v Slovenskej republike v uvedený rok, nemohlo teda byť vozidlom evidovaným na území Českej republiky. Žalobca poukázal na to, že postup Polície SR bol neprofesionálny, pasívny a preto v rozpore so zákonom.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Doznal, že vozidlo, ktoré vlastnícky patrí žalobcovi bolo predmetom zaistenia Obvodného oddelenia PZ Trenčín, a to z dôvodu pozitívnej lustrácie v evidencii policajného zboru. Doznal tiež, že toto vozidlo bolo dané do držby D. P. v Českej republike a následne vrátené žalobcovi, ako nesprávne zadržané. Napriek tomu žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že medzi vzniknutou škodou a postupom Polície Slovenskej republiky nebola zistená príčinná súvislosť. Mal teda za to, že nebola naplnená jedna zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, a to príčinná súvislosť.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vozidlo značky I. I. L. Q. XXX T. bolo dňa 19.03.2009 Okresným dopravným inšpektorátom v Trenčíne postúpené na Obvodné oddelenie PZ Trenčín z dôvodu pozitívnej lustrácie. V čase tejto lustrácie v evidenčnej karte vozidla bola zaznamenaná blokácia zo dňa 15.12.2008, ktorú vyznačila Národná ústredňa SIRENE v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce a prepojenia evidenčných systémov Polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky. Na tomto základe bolo žalobcovi zaistené predtým uvedené vozidlo zn. I..
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že pátranie po tomto vozidle vyhlasovalo miestne príslušné oddelenie Polície ČR s odôvodnením, že išlo o auto odcudzené v Prahe dňa 17.05.2006, a to neznámym páchateľom. Podľa evidencie Českej republiky bol majiteľom tohto vozidla D. P., bytom P. U., ČR.
Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že toto vozidlo sa nepodarilo po opakovaných urgenciách odovzdať pôvodnému majiteľovi D. P., a preto bolo uložené v Automobilových opravovniach Ministerstva vnútra SR v Žiline. Následne si D. P. toto vozidlo dňa 13.11.2009 prevzal. Po tom, ako bolo vozidlo odovzdané p. P. došlo k zisteniu, že pracovník poisťovne Čezia v.o.s. Ústí nad Labem, kde mal poistenie D. P., zistil okolnosti, na základe ktorých nemohol byť D. P. vlastníkom takéhoto vozidla a vozidlo, ktoré označoval tento vlastník (p. P.), nemohlo existovať, pretože nie je možné, aby výrobca vyrobil vozidlo s dvoma rovnakými VIN číslami. Preukázalo sa, že vozidlo I. I ktorého skutočným vlastníkom v čase zadržania bol žalobca, bolo dňa 06.05.2004 privezené na územie SR p. S. F.. Prvá evidencia tohto vozidla bola 19.05.2004 na území Slovenska. Česká polícia tieto informácie nemala a získala ich od uvedenej Českej poisťovne Čezia v.o.s. dodatočne. Rovnako slovenská polícia získala tieto informácie dodatočne, a to dňa 03.12.2009 od pracovníka poisťovne Čezia v.o.s. V dôsledku toho bol žalobca vyzvaný, aby si prišiel svoje motorové vozidlo prevziať na oddelenie Polície Českej republiky, čo sa aj stalo. Tieto skutkové okolnosti žiaden z účastníkov nerozporoval, boli nesporné, a preto si súd v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov osvojil.
Sporné medzi účastníkmi ostalo právne posúdenie veci, najmä príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a postupom orgánu verejnej moci pri zodpovednosti určenej zákonom č. 514/2003 Z.z.
Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 15.11.2010 na Ministerstve vnútra SR a žiadal o predbežné prerokovanie tohto nároku v súlade s citovaným zákonom. Dňa 14.01.2011 uvedené ministerstvo oznamovalo žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí a poučilo ho, že sa svojho nároku môže domáhať cestou súdu, čo sa aj stalo žalobou zo dňa 02.05.2011.
Zákon č. 514/2003 Z.z. vymedzuje rozsah zodpovednosti tak, že štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci vtedy, ak sa sú splnené základné podmienky tohto ustanovenia. Týmito podmienkami, a teda predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle tohto zákona sú nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iným pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávny úradný postup.
Atribútmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v danom prípade sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom.
Žalobca sa domáhal práve nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 pred tým citovaného zákona, podľa ktorého sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, či nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnický osôb.
V predmetnej veci mal súd za preukázané, že škoda vznikla na aute, ktoré vlastnícky patrí žalobcovi. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. V konaní však súd nemal za preukázané, že by existovala príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného (či jeho zložky) a vzniknutou škodou, ak by sa nesprávny úradný postup vo veci preukázal.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 o policajnom zbore, policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorá bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že príslušníci Obvodného oddelenia PZ Trenčín a Okresného dopravného inšpektorátu v Trenčíne postupovali v prípade zaistenia motorového osobného vozidla patriaceho žalobcovi v súlade s citovaným ustanovením. Vozidlo zn. I. s označením výrobného čísla, ktoré patrilo vozidlu EČ Q. XXX T. bolo zaistené na základe pátrania vyhláseného H. Českej republiky a v dôsledku toho zaradené do databázy Národnej ústredne SIRENE Ministerstva vnútra SR. Ani jeden z účastníkov nespochybnil záväznosť tejto databázy. V tomto smere teda nedošlo zo strany policajných orgánov SR k nesprávnemu úradnému postupu. Pátranie po predmetnom motorovom vozidle vyhlásilo miestne príslušné oddelenie Polície Českej republiky, nakoľko išlo o odcudzené vozidlo, ktoré bolo predmetom krádeže spáchanej v meste Praha. Podľa názoru súdu povinnosť overiť relevanciu všetkých skutočností týkajúcich sa predmetného motorového vozidla skôr, ako o ňom vyhlásili pátranie, mali príslušníci Polície ČR. Príslušníci Obvodného oddelenia PZ Trenčín boli na základe blokácie v evidenčnej karte vozidla poznačenej národnou ústredňou SIRENE v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce povinní predmetné vozidlo zaistiť. Toto medzi účastníkmi nebolo sporné a nikto nespochybnil takúto povinnosť a ani žalobca nevytýkal nesprávny úradný postup v tomto smere. Zo žiadneho právneho predpisu, ani interného pokynu nevyplýva, že by v takomto prípade mali policajti preverovať správnosť údajov nahlásených do databázy Schengenského informačného systému. Preto nemožno žalovanému vyčítať v tomto smere nečinnosť a túto považovať v danom prípade za nesprávny úradný postup tak, ako to žiadal žalobca.
Závažnou okolnosťou z hľadiska náhradovej povinnosti a samotných predpokladov zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Povinnosťou žalobcu bolo preukazovať aj tento atribút uvedenej zodpovednosti. Súd mal za to, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Z úradného záznamu o vrátení veci D. P. dňa 13.11.2009 nevyplýva, že by v čase preberania tohto vozidla bolo toto nejakým spôsobom poškodené. O poškodení vozidla v rozsahu uvádzanom žalobcom sa nezmieňuje ani záznam - Protokol Automobilových opravovní MV
SR Bratislava, závod Žilina, ktorým bolo vozidlo prevzaté od Obvodného oddelenia PZ Trenčín. Práve naopak, tento záznam zodpovedá popisu poškodenia v čase jeho zaistenia 19.03.2009, kde sa uvádza preliačina na zadnom kufri, preliačina na ľavých zadných dverách, na pravých zadných dverách. Z uvedeného je zrejmé, že ku škode v takom rozsahu ako to uvádza žalobca, mohlo dôjsť len v čase, keď ho mal v držbe D. P., ktorému toto vozidlo bolo dané do užívania, iba on mohol spôsobiť škodu v takom rozsahu v akom sa náhrady domáha žalobca.
Keďže súd nezistil kauzálny nexus ako zodpovednostný atribút náhrady škody medzi prípadným nesprávnym úradným postupom žalovaného a vzniknutou škodou, žalobu v plnom rozsahu zamietol. Bol toho názoru, že príčinná súvislosť so vzniknutou škodou by mohla súvisieť nanajvýš nesprávnym úradným postupom Polície Českej republiky, ktorá mala povinnosť preveriť motorové vozidlo a tie povinnosti, ktoré žalobca vytýka slovenskému
orgánu polície mali vykonať orgány českej polície. Ak tieto orgány nahlásili blokáciu vozidla, ich povinnosťou bolo preveriť správnosť a dôvodnosť, resp. nutnosť takéhoto postupu.
Súd nezistil ani príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti so sporom vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX (E. E. c/a D. T. o zaplatenie 11.000 Eur). Ani v tomto smere súd nezistil príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou súvisiacou s nákladmi na toto konanie.
Otázkou zostáva do akej miery sa na vzniku škody podieľalo porušenie povinnosti zo strany občana Českej republiky p. Karelu, u ktorého sa vozidlo po určitú dobu nachádzalo a ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou poškodenie tohto vozidla spôsobil. Týmito skutočnosťami sa však súd nemal dôvod podrobnejšie zaujímať, keďže žaloba nesmerovala voči tomuto subjektu.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému žalovanému by prislúchala v zmysle predtým citovaného zákonného ustanovenia náhrada trov konania. Žiadne si však neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.