Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-80-2011.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/80/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: U. V., O. Y. XX, O., zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, Bratislava, proti odporcom v 1. rade: W. V., W. X, O., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou Ingeliovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V a v 2. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zast. spoločnosťou Allianz - slovenská poisťovňa, a.s., Račianska 62, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 6C/365/2001-212, zo dňa 28.2.2007
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa náhrady bolestného v sume 40 766,20 eur pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.2.2007, č.k. 6C/365/2001-212 v uvedenej časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti 13 916,53 eur p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V časti poplatkovej povinnosti výrok rozsudku mení tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava V sumu 4 324 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke 3 028,18 eur na náhradu trov odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jej právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 2 613 975,- Sk a náhradu trov v sume 7 000,- Sk, súdny poplatok v sume 130 695,- Sk a náhradu trov štátu v sume 11 600,- Sk. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka pri dopravnej nehode dňa 11.12.2000, ktorú spôsobil odporca v 1. rade ako vodič osobného motorového vozidla patriaceho jej manželovi B. V.H., ktorý medzičasom zomrel, utrpela vážne početné zranenia (zlomeninu hlavice stehennej kosti, vykĺbenie hlavice pravej stehennej kosti, zlomeninu ľavej vretennej kosti, rozsiahlu skalpačnú ranu na čele a hlave, pomliaždenie obidvoch kolien
ťažkého stupňa, zlomeninu rebier vľavo s pomliaždením hrudníka, pomliaždenie brušnej steny, otras mozgu stredne ťažkého stupňa, pomliaždenie pravého zápästia, šok ťažkého stupňa a iné, v dôsledku ktorých sa podrobila operačným zákrokom s komplikovanou liečbou. Z vykonaného dokazovania, hlavne zo znaleckého posudku znalca MUDr. Branislava Deleja, CSc. a kontrolným (prepracovaným) znaleckým posudkom znalca MUDr. Vladimíra Tomku mal súd preukázané, že v čase úrazu a v priebehu liečenia, pri opakovaných operáciách bedrového kĺbu a následnou operáciou totálnej endoprotézy bedrového kĺbu, ako aj pri zlomenine ľavého zápästia v priebehu rehabilitačnej liečby, navrhovateľka trpela závažnými bolesťami a útrapami. Úraz mal pre ňu nepriaznivé následky (plošné jazvy na tvári, obmedzená pohyblivosť pravého bedrového kĺbu stredne ťažkého stupňa, kývavosť pravého kolenného kĺbu s potrebou podporného prístroja, pakĺb lakťovej kosti vpravo, ľahké obmedzenie pohyblivosti ľavého kolena, poškodenie tváre a vážne duševné poruchy po ťažkých poraneniach - prehlbujú sa u nej neurotické rysy osobnosti). Ide o poškodenia trvalého charakteru, v dôsledku ktorých nemôže sama vykonávať rôzne úkony pre uspokojovanie svojich životných potrieb a pri starostlivosti o domácnosť. Má obmedzené schopnosti uplatniť sa v živote (aj v pracovnom) a v spoločnosti, má problém si nájsť partnera (pre jazvy a psychické problémy), nemôže sa venovať rekreačnému športu ani predchádzajúcej činnosti v politickom živote. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že u navrhovateľky boli splnené podmienky uvedené v ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU).
Navrhovateľka sa v konaní domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom svoj návrh upresnila na pojednávaní dňa 26.2.2007 na sumu 4 448 475,- Sk, pri ktorej zohľadnila už poskytnuté plnenie odporcom v 2. rade vo výške 137 775,- Sk. Požadovala, aby jej súd priznal 50 násobok základného dobového ohodnotenia tak za bolestné, ako aj SSU. Súd pri rozhodovaní vychádzal z prepracovaného kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. Vladimíra Tomku, ktorý ohodnotil bolestné na 698,75 bodov a SSU 830 bodov. Za primerané považoval zvýšenie bolestného na 30 násobok základného bodového ohodnotenia v sume 1 257 750,- Sk (698,75 x 60 = 41 925 x 30 = 1 257 750) a rovnako pri SSU považoval za primerané zvýšenie odškodného na 30 násobok základného bodového ohodnotenia v sume 1 494 000,- Sk (830 x 60 = 49 800 x 30 = 1 494 000). Pri zohľadnení už vyplateného poistného vo výške 137 775,- Sk navrhovateľke priznal čiastku 2 613 975,- Sk a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania, ktoré navrhovateľke vznikli zložením preddavkov na znalecké dokazovanie v sume 7 000,- Sk rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a o poplatkovej povinnosti odporcov rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. tak, že odporcov zaviazal zaplatiť na súdny poplatok sumu zodpovedajúcu 5 % z prisúdenej sumy a o náhrade trov štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p..
Na odvolanie odporcu v 2. rade, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmeniť a návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa bolestného ako nedôvodný zamietnuť pre nedostatok dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. na zvýšenie bolestného, titulom ktorého už vyplatil navrhovateľke za 946,22 bodov sumu 56 775,- Sk a ďalšie zvýšenie je nedôvodné, pretože bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré súd musí akceptovať. Namietal tiež bodové ohodnotenie bolestného v počte 63,75 bodov za zlomeninu zápästia, pretože medzi týmto úrazom, ktorý sa navrhovateľke stal v období liečenia a nehodou zo dňa 11.12.2000, nie je priama príčinná súvislosť, a preto nie je na mieste, aby bolo hodnotenie zahrnuté do základného počtu bodov pri bolestnom. Z tohto dôvodu namietal zahrnutie do bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia aj za zlomené zápästie v počte 100 bodov, a namietal aj nesprávny súčet bodov, ktorý nie je 680, ale 675 bodov. Preto navrhovateľke titulom zvýšenia odškodnenia za SSU poskytol plnenie za 575 bodov v sume 954 000,- Sk, v ktorej časti žiadal konanie vo veci zastaviť a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 18.6.2008, č.k. 4Co/255/2007-246, pripustil späťvzatie návrhu v časti 954 000,- Sk, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. V napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1 288 000,- Sk a vo zvyšku návrh zamietol. V časti poplatkovej povinnosti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uložil odporcom zaplatiť na účet súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne sumu 112 100,- Sk a v časti náhrady trov konania štátu a navrhovateľky napadnutý rozsudok potvrdil. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že sú naplnené predpoklady mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak nepovažoval za správne priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 30 násobku základného bodového ohodnotenia. Stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu v tom, že sú dané také skutočnosti, ktoré umožňujú záver, že vytrpené bolesti nie je možné vyjadriť len základným odškodnením, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa za primerané zvýšenie považoval 20 násobok základného bodového ohodnotenia. Priznaná náhrada na bolestnom odvolacím súdom tak predstavuje zo základného bodového ohodnotenia vyjadrenie počtu bodov 698,75 x 60,- Sk = 41 925,- Sk x 20 = 838 500,- Sk, ktoré už bolo poskytnuté na plnenie. Keďže vo zvyšku nad 20 násobok základného bodového ohodnotenia nepovažoval odvolací súd nárok za dôvodný, v tejto časti ho zamietol.
Ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia mal odvolací súd za to, že je dôvodné zvýšenie podľa § 7 ods.3 vyhl. č. 32/65 Zb. na 30 násobok základného bodového ohodnotenia tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa. Keďže pri spočítaní bodov došlo k chybe v rátaní a celkový súčet bodov určený znalcom je správne 675, odvolací súd znížil priznanú sumu súdom prvého stupňa za SSU o sumu zodpovedajúcu uvedeným piatim bodom (675 bodov + 150 bodov za SSU v súvislosti s psychiatrickými problémami, spolu 825 bodov x 60 = 49.500 x 30 = 1 485 000). Po odpočítaní už poskytnutého plnenia z titulu SSU v sume 81 000,- Sk a mimoriadneho zvýšenia SSU za 575 bodov v sume 954 000,- Sk odvolací súd navrhovateľke za SSU priznal ešte sumu 450 000,- Sk. Celkom tak navrhovateľke priznal za bolestné a SSU sumu 1 288 000,- Sk.
Uznesením z 18.11.2008, č.k. 4Co/255/2007-265 odvolací súd podľa § 164 O.s.p. opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 18.6.2008, č.k. 4Co/255/2007-246 v časti prisúdenej istiny a poplatkovej povinnosti takto:
„Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeňuje tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1 231 725,- Sk do 3 dní.
V časti poplatkovej povinnosti zmeňuje tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť na účet súdu prvého stupňa spoločne a nerozdielne sumu 109 286,- Sk do 3 dní“.
Opravné uznesenie odôvodnil tým, že pri vyčíslení výšky istiny plnenia došlo chybou v počítaní k nesprávnemu vyčísleniu výšky priznaného nároku za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri správnom výpočte súčet priznaného nároku za bolestné po zvýšení o 20 násobok základného bodového ohodnotenia (celkom 838 500,- Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení o 30 násobok základného bodového ohodnotenia (1 485 000,- Sk) predstavuje celkom čiastku 2 323 500,- Sk. Po odpočítaní poskytnutého plnenia v sume 137 775,- Sk (56 775,- Sk z titulu bolestného a 81 000,- Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia) výška plnenia za mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 2 185 725,- Sk a po odpočítaní odporcom v 2. rade poskytnutého plnenia v priebehu odvolacieho konania v sume 954 000,- Sk, predstavuje sumu 1 231 725,- Sk.
Navrhovateľka podala proti rozsudku odvolacieho súdu z 18.6.2008, sp. zn. 4Co/255/2007, v spojení s opravným uznesením z 18.11.2008, sp. zn. 4Co/255/2007 v jeho zmeňujúcej časti, ako aj proti výroku, ktorým bol návrh v časti zamietnutý dovolanie. Dovolací súd po zistení prípustnosti dovolania zo zákonnej povinnosti skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 237 O.s.p. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté konanie pred odvolacím súdom v prejednávanej veci. Odvolací súd sa so znížením odškodnenia za bolesť z 30 násobku na 20 násobok vysporiadal len konštatovaním „že navrhovateľka vzhľadom k osobitnej povahe a okolnostiam prípadu utrpela ťažký úraz s bolestnými poraneniami a liečbou, avšak nie najťažší, takže uvedená výška odškodnenia je primeraná k spravodlivej náhrade odškodnenia za bolesť“. Takého odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na
riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozsudok odvolacieho súdu je preto v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Dovolací súd ho preto v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa bolestného vo výške 781 725,- Sk a v nadväzujúcom výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a v súvisiacich výrokoch o súdnom poplatku, trovách štátu a trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd po čiastočnom zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom, prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a po doplnení dokazovania výsluchom navrhovateľky a lekárskymi správami dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade nie dôvodné.
Ako už bolo uvedené, odporca v 2. rade namietal v podanom odvolaní a v priebehu odvolacieho konania tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil základnú výšku bodov tak u bolestného ako i u sťaženia spoločenského uplatnenia, nesprávne rozhodol o odškodnení navrhovateľky v časti, v ktorej priznal 30 násobné zvýšenie bolestného a vychádzajúc z nesprávneho počtu bodov u SSU, nesprávne rozhodol o výške mimoriadneho odškodnenia navrhovateľky za SSU. Podľa neho súd môže primerane zvýšiť len sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotené v lekárskom posudku, pričom bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré súd musí akceptovať (rozsudok NS SR. MCdo 39/2003).
Ďalej namietal, že medzi zlomeninou zápästia navrhovateľky, hodnotenou v pol. 147/c a v pol. 148 v počte 63,75 bodov, ktorá nastala v období liečenia po nehode a samotnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 11.12.2000, nie je priama príčinná súvislosť, a preto nie je na mieste, aby bolo toto hodnotenie zahrnuté do základného počtu bodov pri bolestnom. Poskytnuté plnenie do podania odvolania za 946,25 bodov, čo pri hodnote 60,- Sk za bod predstavuje sumu 56.775,- Sk, považuje za primerané.
Namietal, že súd nedôvodne do základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zahrnul body aj za zlomené zápästie navrhovateľky počas liečenia, ktoré nie je v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami po nehode zo dňa 11.12.2000. Pri rozhodovaní o SSU by sa malo vychádzať z 575 bodov. Okrem toho poukázal na to, že súd prvého stupňa v dôsledku matematickej chyby vychádzal z počtu bodov 680, hoci správny súčet je 675 bodov.
Z výpovede navrhovateľky odvolací súd zistil, že absolvovala celkom tri operácie kĺbu a stále má veľké bolesti pri zmene počasia. Pri havárii došlo k vykĺbeniu nohy a k poškodeniu mäkkých častí okolia kĺbu, ako aj k poškodeniu nervov. Z toho dôvodu ani výmenou kĺbu sa nedosiahol bezbolestný stav. Okrem toho má nohu kratšiu, v dôsledku čoho dochádza k nadmernému zaťažovaniu kolena, ktoré má už v súčasnosti v takom stave, že je zaradená do poradovníka na implantáciu TNT ľavého kolena (preukázané potvrdením Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ortopedická ambulancia zo dňa 2.2.2012). Na potláčanie bolesti stále užíva lieky. Je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti (lekárske potvrdenie Q.. Y. V.). Navrhovateľka cíti následky nehody pri všetkých činnostiach.
Po vzájomnom vyjadrení účastníkov konania k jednotlivým výškam poskytnutého plnenia navrhovateľka podaním zo dňa 28.9.2012 vzala v časti 40 766,28 eur svoj návrh späť z dôvodu, že v tomto rozsahu jej bolo plnenie zo strany odporcu v 2. rade poskytnuté na základe rozhodnutia odvolacieho súdu. Žiadala, aby súd po pripustení späťvzatia návrhu, zrušení rozsudku okresného súdu v rozsahu späťvzatia a zastavení konania v uvedenej časti, zaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť jej ešte čiastku 14 036,05 eur, keďže zvýšenie bolestného vo výške 30 násobku základného bodového ohodnotenia považuje za dôvodné.
Opatrovníčka odporcu v 1. rade na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k čiastočnému späťvzatiu návrhu nereagovala, teda neoznámila, že so späťvzatím nesúhlasí. Odporca v 2. rade s čiastočným späťvzatím návrhu vyslovil súhlas do zápisnice z pojednávania.
Odvolací súd preto podľa § 208 O.s.p. v časti späťvzatia návrhu toto späťvzatie pripustil, v jeho rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.6.2008 dovolacím súdom zostal len nárok súvisiaci s náhradou bolestného, ktoré súd prvého stupňa priznal vo výške 30 násobku základného bodového ohodnotenia.
Pokiaľ ide o výšku poskytnutých plnení, medzi účastníkmi konania zostala spornou len suma 3 600,- Sk, keďže podľa tvrdenia navrhovateľky táto čiastka jej nebola pripísaná na účet. K predloženému dokladu o úhrade uvedenej sumy uviedla, že táto čiastka jej mohla byť poukázaná na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu navrhovateľka uvedenú sumu nezahrnula do čiastočného späťvzatia návrhu.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov pred súdom prvého stupňa dospel k záveru, že výška priznaného mimoriadneho odškodnenia bolestného navrhovateľke v rozsahu 30 násobku základného bodového ohodnotenia súdom prvého stupňa je primeraná prežitej bolesti a útrapám navrhovateľky v súvislosti zo zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode a v súvislosti s liečením zranení (opakované operácie a bolestivé rehabilitácie). V tejto súvislosti poukazuje na správne úvahy súdu prvého stupňa ako aj na dôvody, ktorými toto svoje rozhodnutie odôvodnil v písomne vyhotovenom rozsudku, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. K námietke odvolateľa, že súd nemôže priznať zvýšené bolestné nad rámec ohodnotenia lekárom, odvolací súd uvádza, že takéto právo pre súd vyplýva priamo z citácie ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Z jeho znenia je zrejmé, že súd môže odškodnenie za bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 uvedeného ustanovenia, čo súdy vo svojej rozhodovacej činnosti aj aplikujú.
V súvislosti s námietkou odvolateľa, že do bodového ohodnotenia nemalo byť zahrnuté bodové ohodnotenie zlomeniny zápästia v rozsahu 100 bodov, ku ktorému došlo po prepustení navrhovateľky z nemocnice, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k tomuto zraneniu došlo v príčinnej súvislosti s nehodou zo dňa 11.12.2000. Ak by totiž navrhovateľka nebola utrpela pri dopravnej nehode také vážne zranenia práve na pohybových orgánoch (nohách), v spojení s ďalšími zraneniami, nebolo by došlo ani k jej pádu a k ďalšiemu zraneniu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na znalecký posudok, ktorý bol jedným z podkladov pre rozhodnutie súdu. Je potrebné uviesť, že toto zranenie bolo zohľadnené aj pri bodovom ohodnotení SSU, v ktorej časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj na to, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí nekonštatuje žiadne pochybenie v tomto smere. Odvolací súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 18.6.2008 zohľadnil námietku odvolateľa o nesprávnom súčte bodov za jednotlivé zranenia, čo sa prejavilo v úprave výšky odškodnenia za SSU, takže tejto odvolacej námietke odvolateľa bolo odvolacím súdom v prvom odvolacom konaní vyhovené.
Po znížení priznanej sumy za SSU o 5 bodov odvolacím súdom, v súvislosti s nesprávnym spočítam bodového ohodnotenia jednotlivých zranení, mala navrhovateľka nárok pri priznaní 30 násobku základného bodového ohodnotenia na čiastku 1 485 000,- Sk (už právoplatná časť rozsudku) a na bolestné v čiastke 1 257 750,- Sk, čo je spolu 2 742 750,- Sk, avšak súd zohľadnil poskytnutie plnenia navrhovateľke odporcom v 2. rade pred rozhodnutím vo veci v sume 137 775,- Sk, takže jej bola súdmi obidvoch stupňov priznaná suma 2 604 975,- Sk, čo je v prepočte 86 469,32 eur. V priebehu prvého odvolacieho konania odporca v 2. rade poskytol navrhovateľke 954 000,- Sk, čo je 31 667 eur, a po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co 255/07 - 246, zo dňa 18.6.2008, sumu 1 231 725,- Sk, čo je 40 885,80 eur. Uhradené čiastky po rozhodnutí súdu prvého stupňa v prepočte na eurá predstavujú sumu 72 552,80 eur. V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že zaplatenie sumy 119,50 eur (3 600,- Sk) dňa 18.12.2008 odporca v 2. rade preukázal príslušným dokladom (č.l. 390), čo odvolací súd zohľadnil v rámci obrany odporcu a uvedenú sumu započítal do celkovo uhradenej sumy navrhovateľke odporcom v 2. rade.
Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti 40 766,20 eur zostala len pohľadávka navrhovateľky na bolestné vo výške 14 036,05 eur. Odvolací súd preto pri výpočte výšky doteraz nezaplatenej oprávnene uplatňovanej pohľadávky na bolestné v čase rozhodovania o odvolaní po vrátení veci dovolacím súdom, vychádzal z celkovo priznanej sumy za SSU súdmi obidvoch stupňov a výšky priznaného mimoriadneho odškodnenia za bolestné súdom prvého stupňa, s ktorou sa odvolací súd stotožnil, od súčtu ktorých položiek odrátal preukázané vyplatené sumy navrhovateľke odporcom v 2. rade po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa (86 469,33 - 72 552,80 = 13 916,53). Odvolací súd preto v časti 13 916,53 eur rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, a to z dôvodu, že odporca v 2. rade preukázal aj zaplatenie čiastky 3 600,- Sk (119,50 eur), ktorá tvorí rozdiel medzi navrhovateľkou požadovanou sumou po čiastočnom späťvzatí návrhu a priznanou sumou odvolacím súdom.
Odvolací súd zmenil aj výrok rozsudku v časti poplatkovej povinnosti odporcov tak, že určil výšku súdneho poplatku zo sumu, v ktorej bola navrhovateľka celkovo úspešná.
Výroky o trovách konania navrhovateľky a trovách štátu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. a v zmysle nich priznal navrhovateľke trovy v plnej výške z dôvodu, že v odvolacom konaní mala neúspech len v nepatrnej časti. Navrhovateľka si trovy odvolacieho konania uplatnila ako náklady právneho zastúpenia, ktoré jej právny zástupca vyčíslil za 8 úkonov právnej služby z tarifnej hodnoty 13 916,53 eur (prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 9.5.2011 v sume 303,74 eur; vyjadrenie k meritu veci zo dňa 16.5.2011 v sume 303,74 eur; ďalšia porada s klientom zo dňa 6.8.2012 v sume 202, 49 eur; pojednávanie dňa 11.9.2012 v sume 303,74 eur; ďalšia porada s klientom zo dňa 27.9.2012 v sume 202,49 eur; vyjadrenie k meritu veci a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 28.9.2012 v sume 303,74 eur; pojednávanie dňa 9.10.2012 v sume 303,74 eur a dňa 30.10.2012 v sume 303,74 eur), čo celkom predstavuje čiastku 2 227,42 eur. Uskutočnenie ďalších porád s klientom právny zástupca preukázal zápisnicami z rokovania z klientom zo dňa 6.8.2012 a z 27.9.2012, potreba prvej porady logicky vyplynula z prípravy na odvolacie pojednávanie a druhá porada súvisela z dôvodom odročenia pojednávania - ustálenie nezaplatenej časti pohľadávky. Okrem toho právny zástupca uplatnil aj náhradu za stratu času podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to 3 x cesta do miesta pojednávania a späť (Trnava
- Bratislava - Trnava), teda 4 x 1 hod. x 12,71 eur za každú účasť na pojednávaní, čo je spolu čiastka 152,52 eur. Podľa § 15 uvedenej vyhlášky uplatnil aj hotové výdavky - cestovné výdavky, ktoré vznikli použitím motorového vozidla advokátskej kancelárie, k čomu uviedol aj potrebné údaje, a to náklady na PHM za 3 cesty na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť celkom 300 km x 0,064 1/km x 1,46 eur/l diesel, spolu 28,05 eur, za amortizáciu vozidla (sadzba základnej náhrady za 1 km je 0, 183 eur) na 300 km x 0,183 eur, spolu 54,90 eur, celkovo náhrada za cestovné 54,90 eur. Ďalej uplatnil režijný paušál k 2 úkonom právnej služby á 7,41 a k 6 úkonom právnej služby á 7,63 eur, čo je spolu 143,55 eur. Spolu súčet všetkých položiek predstavuje čiastku 2523,49 eur a spolu s DPH (preukázal, že je platcom DPH) čiastku 3 028,18 eur.
Súd trovy konania priznal v uplatnenej výške, nakoľko zo spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky všetky úkony, za ktoré uplatňuje náhradu vykonal a výška odmeny, ako i ďalších položiek uvedených vo vyčíslení zodpovedá vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších úprav.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.