Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/50/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, Exekútorský úrad so sídlom v C. H., T. Z. R. č. XX/X, C. H., vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Moyzesova č. 8, IČO: 36 864 421, proti povinnej: K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. A. G. č. XXXX/X, W. I., pre vymoženie sumy 597,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -24 zo dňa 07. júna 2012, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konanie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením č. k. -24 Okresný súd Liptovský Mikuláš exekúciu v hore uvedenej veci vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 191,48 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo preukázané platné uzavretie dohody o plnomocenstve ako dvojstranného právneho úkonu medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý v jej mene uznal záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice - exekučného titulu. Dlžník (povinná) svojím podpisom úverovej zmluvy vyjadrila, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver jej bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve.“ Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že povinná nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne jej záujmy. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinná nemala žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. S poukazom na uvedené súd považoval notársku zápisnicu za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci. Z uvedeného dôvodu potom exekúciu bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Okresnému súdu vytýkal

a) prekročenie zverenej právomoci,

b) odňatie možnosti konať pred súdom,

c) nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj

d) nesprávne právne posúdenie veci.

a) Tvrdil, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda v manévrovaní veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už v exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa názoru oprávneného notár pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú, a to pretože z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a ). Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie, a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice deiure, alebo sa domáhať náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá i platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

b) Vytýkal exekučnému súdu porušenie princípu legality, ako aj zásady začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. SR v článku 12 ods. 2 ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie. V tomto prípade exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu ako podnikateľského subjektu a preto toto jeho iné postavenie ho vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca (oprávnený) ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení.

c) Súd podľa oprávneného v napadnutom uznesení viackrát konštatoval skutočnosti akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Exekučný súd však vo veci dokazovanie nevykonával ak záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu.

d) Oprávnený ďalej poukázal na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde súd konštatoval že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa , reps. podľa z.č. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Namietal, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . V neposlednom rade súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinným ale aj oprávneným. Oprávnený aj tento záver súdu považoval za nesprávny. S poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku považoval za nepochybné, že osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Slová „vyznačené“ je možné vyložiť ako „uvedené“resp. „označené“, avšak žiadnym výkladom nie je možné dospieť k záveru, že

by takáto notárska zápisnica mala byť úkonom oboch osôb. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , podľa ktorého „nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - beriteľ. Zákon takúto požiadvku neustanovuje a ani výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnaký záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. . Zdôraznil, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa oprávneného vzhľadom na uvedené nie sú dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie doručil dňa 09. augusta 2012 oprávnený okresnému súdu podanie označené ako „ návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa a č. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu.“

Namietal, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Vyslovil názor, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pokmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte sporu Súdny dvor Európskej únie. Navrhol, aby súd na základe a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1/ je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( O. s .p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie nie je súdnym rozhodnutím. Nadväzne predmetný úkon súdu nie je spôsobilý vyvolať účinky právoplatného rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej. Možno síce súhlasiť s odvolateľom, že súlad exekučného titulu - notárskej zápisnice - so zákonom mal exekučný súd náležite skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), predmetná nedôslednosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu prípustnosti exekúcie. Naopak z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Taktiež skutočnosť, že plnomocenstvo Mgr. Tomáša Kušníra posudzoval aj notár pri spísaní exekučného titulu, nijako nelimituje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu.

Okresný súd neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva povinnou pre Mgr. Tomáša Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice a s jej vykonateľnosťou. Ak uvedené vykonala osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu. Samotný odvolateľ pritom súhlasí s oprávnením exekučného súdu skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Krajský súd považoval za vecne správny záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. Tomáša Kušníra pri zastupovaní povinnej v procese spísania notárskej zápisnice/exekučného titulu. V súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto úkonu, Mgr. Tomáš Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa dohodli - v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06) veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú ( v spojení s ustanovením a o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv.

Nadväzne krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, nepovažuje notársku zápisnicu spísanú dňa 13. 08. 2004 za exekučný titul súladný so zákonom, keďže v mene povinnej konal niekto, kto takéto oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal. Predmetný fakt predstavuje skutočnosť/dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Predmetný záver činí neopodstatneným aj ďalší odvolací dôvod oprávneného. Pokiaľ je plnomocenstvo neplatným úkonom, nemá žiaden vplyv na prejednávaný prípad, že povinná toto plnomocenstvo nikdy nevypovedala. Inými slovami, nemožno vypovedať niečo, čo je neplatné, a teda nespôsobuje predpokladané právne účinky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a rozhodnutie okresného súdu preto ako vecne správne podľa a potvrdil.

Pritom nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že je potrebné požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Z prejudiciálneho konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor ES nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s komunitárnym právom. Táto skutočnosť je prekážkou toho, aby vnútroštátne súdy dostali odpoveď na otázku, či existuje rozpor vnútroštátneho práva a práva Európskej únie. Súdny dvor ES na takúto otázku nesmie poskytnúť priamu odpoveď, pretože by vlastne preskúmaval vnútroštátne právo a tým prekračoval svoje právomoci. V praxi sa s týmto problémom Súdny dvor ES vysporadúva vyrieknutím, že právo Európskej únie bráni určitej norme vo všeobecnosti (obsiahnutej vo vnútroštátnom práve).

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Je totiž potrebné uviesť, že okresný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostranného právneho úkonu spotrebiteľa, ktorým splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Okresný súd sa zaoberal náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom za situácie, že notárska zápisnica neobsahuje zákonom požadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. Pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice skúmal okresný súd platnosť splnomocnenia udeleného povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Uvedené skúmal len s poukazom na ustanovenie . Na rozhodnutie o danej otázke aplikoval teda okresný súd vnútroštátne právo. Z uvedených dôvodov je, teda, prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore.

Druhú otázku, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, a to či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, považoval odvolací súd s poukazom na akademickosť otázky, nemajúcej základ v prejednávanom spore už z vyššie uvedených dôvodov, za irelevantnú.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .