Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-85-2012.pdf
PDF · 76.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/85/2012
Uznesenie
Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľky P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Č., zast. JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Májova 1115, Čadca, proti odporcom 1/ P. S., 2/ S. A., 3/ B. A. (H. M. Č.), 4/ Z. B., 5/ Z. E., 6/ B. F., 7/ V. G., odporcovia 1/ - 7/ sú neznámi, zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
1) Konanie z a s t a v u j e .
2) Odporcom 1/ - 7/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
3) Navrhovateľke v r a c i a krátený súdny poplatok zaplatený kolkovými známkami vo výške 93,37 € a u k l a d á Daňovému úradu v Žiline, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia krátený súdny poplatok zaplatil navrhovateľke.
odôvodnenie:
Dňa 6.6.2012 navrhovateľka podala návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou parcely EKN č. XXXXX o výmere 463 m2 - orná pôda, kat. úz. Č., zapísanej na LV č. XXXX a podielovou spoluvlastníčkou parciel: EKN XXXX - 49 m2, orná pôda, podiel 1/3, LV č. XXXX a EKN XXXX - 404 m2, orná pôda, podiel 1/3, LV č. XXXX kat. úz. Č..
Pôvodne celá parcela EKN 1XXXX a podiely v parcelách EKN XXXX, XXXX patrili Š. B.. V dôsledku zadlženosti Š. B. v rámci dražby nehnuteľnosti do vlastníctva vydražila B. A., H. Č. v roku 1935, preto bola aj zapísaná ako vlastník a spoluvlastník nielen v pozemkovej knihe, ale aj na LV č. XXXX, XXXX, XXXX.
B. A., H. M. Č., je označená ako odporca v 3. rade. Taký je evidenčný - formálny vlastnícky stav.
Tento formálny stav je v rozpore s hmotnoprávnym stavom, pretože uvedené nehnuteľnosti od B. A., H. Č. odkúpila dcéra pôvodného vlastníka Š. B. - P. B. písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.1941. K zápisu vlastníckeho práva nedošlo, preto vlastnícke právo získala vydržaním. Po nej získali nehnuteľnosti dedičia Q. Č. a V. Č. a ústne ich v roku 2000 darovali navrhovateľke, ktorá ich nerušene užívala a nadobudla vlastnícke právo vydržaním.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Spôsobilosť právnickej osoby na práva a povinnosti a zároveň na právo byť účastníkom konania vzniká dňom zápisu do obchodného, resp. iného registra (§ 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zaniká dňom výmazu z obchodného, resp. iného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastník (spoluvlastník) nehnuteľností - odporca v 3. rade B. A. (H. M. Č.) je neexistujúcim subjektom, ktorý po zániku bol vymazaný z registra (listinné dôkazy čl. 127 - 130 spisu archívneho charakteru).
Právneho nástupcu právna zástupkyňa navrhovateľky nezistila, neoznačila, preto súd musel vychádzať zo záveru, že odporca v 3. rade je neexistujúci subjekt, ktorý bol neexistujúcim subjektom už ku dňu dodania návrhu. S neexistujúcim subjektom nemožno konať, nie je spôsobilým účastníkom konania. Za spôsobilého účastníka konania už priamo v návrhu mať byť označený právny nástupca majetku. Nemožno aplikovať § 107 ods. 1 OSP, pretože uvedené ustanovenie možno aplikovať len vtedy, ak stratí účastník konania spôsobilosť byť účastníkom konania po podaní návrhu. V tomto prípade ju stratil pred podaním návrhu, priamo v návrhu mal byť označený právny nástupca nespôsobilého účastníka konania.
Za tejto situácie je odporca v 3. rade nespôsobilým účastníkom konania, neexistujúcim subjektom, s ktorým súd nemôže konať, nemôže ho zameniť, nemôže aplikovať § 107 ods. 1 OSP. Preto ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania. Súd preto konanie zastavil podľa § 103, 104 ods. 1 prvá veta, § 19 OSP, § 19 ods. 2 a § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že je potrebné rozlišovať neexistujúci subjekt, ktorý nie je spôsobilým účastníkom konania a nemožno s ním konať, od neznámeho účastníka konania, ktorý je existujúcim vlastníkom, len nezisteným, ktorý je spôsobilým účastníkom konania, zastúpeným zo zákona Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.
Súd má za to, že Slovenský pozemkový fond Bratislava nemá právo zastupovať neexistujúci subjekt a neexistujúcemu subjektu nie je možné ustanoviť ani opatrovníka.
Súd nezastavil konanie z uvedených dôvodov len vo vzťahu k neexistujúcemu subjektu, ale v celom rozsahu, a to v nadväznosti na § 91 ods. 2 OSP. Z hmotného práva vyplýva, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k celej reálne vydelenej nehnuteľnosti (EKN XXXXX) všetci spoluvlastníci musia tvoriť nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania rovnako.
U tých nehnuteľností, kde žiadala navrhovateľka určiť spoluvlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu (EKN XXXX, XXXX) má právo žalovať len toho spoluvlastníka, ktoré spoluvlastnícky podiel žiada určiť do vlastníckeho práva. V tomto prípade žiada určiť do vlastníckeho práva spoluvlastnícky podiel odporcu v 3. rade, teda spoluvlastnícky podiel neexistujúceho subjektu, s ktorým nemožno konať.
Podľa § 142 ods. 1 OSP úspešnými účastníkmi konania sú odporcovia 1/ - 7/, patrilo by im právo na náhradu trov konania. Trovy konania im nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcom 1/ - 7/ náhradu trov konania nepriznal. Neexistujúcemu subjektu - odporcovi v 3. rade trovy konania objektívne ani nemohli vzniknúť. Rovnako Slovenský pozemkový fond Bratislava vo vzťahu k odporcovi v 3. rade, pretože nemôže platným spôsobom zastupovať neexistujúci subjekt.
Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 100 € formou kolkových známok (čl. 1 spisu).
K zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním, preto súd vrátil navrhovateľke krátený súdny poplatok za návrh podľa § 11 ods. 3, 4, 6 Poplatkového zákona prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa pobytu poplatníka.
Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov mal byť súdny poplatok zaplatený vo výške 99,50 €, bol zaplatený vo výške 100 €. 10 % z 99,50 € = 1 €. Minimálna sadzba krátenia je 6,63 €. 99,50 - 6,63 = 92,87 € + 0,5 € (100 € - 99,50 €) = 93,37 €. V takejto výške súd vrátil navrhovateľke krátený súdny poplatok.
Na záver súd podotýka, že uvedená procesná situácia nerieši hmotnoprávnu stránku nároku navrhovateľky. Pokiaľ zistí právneho nástupcu a označí ho priamo v novopodanom návrhu, nič jej nebráni v tom, aby sa domáhala svojho práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.