Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-109-2011.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2P/109/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, proti odporcom: 1. mal. O. P., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, trvale bytom XXX XX G. XXX a 2. T. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že U. U., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej O. P., nar. XX.XX.XXXX z matky T. P., nar. XX.XX.XXXX.
Matka maloletého dieťaťa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 266 € do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku.
Matka maloletého dieťaťa je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 29,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajší súd dňa 15.12.2011 návrh na zapretie otcovstva, ktorým žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej O. P., narodenej XX.X.XXXX z matky T. P., nar. XX.X.XXXX.
Odporkyňa v 2. rade, matka maloletej O., s návrhom nesúhlasila, uviedla, že si je istá otcovstvom navrhovateľa k maloletému dieťaťu.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky maloletej, rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom OS Skalica č.k. XP XX/XXXX zo dňa 15.12.2011, rozsudkom súdneho znalca z odboru genetiky a zistil tento skutkový stav veci:
V rodnom liste maloletej O. P. nar. XX.X.XXXX, je ako otec dieťaťa uvedený navrhovateľ. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že s matkou dieťaťa mal len jeden pohlavný styk, koncom augusta 2010. V apríli 2011 mu matka dieťaťa cez internet oznámila svoje tehotenstvo s tým, že je otcom dieťaťa.
Mal pochybnosti o svojom otcovstve, pretože mal informácie o tom, že odporkyňa v 2. rade udržiavala vzťah aj s iným mužom. Dva mesiace po narodení dieťaťa uznal svoje otcovstvo k dieťaťu.
Odporkyňa v 2. rade, matka maloletej O. pred súdom potvrdila, že s navrhovateľom mala len jeden pohlavný styk, s iným mužom pohlavný styk v dobe rozhodnej nemala. Pred počatím dieťaťa sa nechránili. Predtým mala pohlavný styk s iným mužom, pričom pred počatím dieťaťa sa chránila. Vylúčila preto možnosť, že by otcom dieťaťa mohol byť niekto iný okrem navrhovateľa.
Zo znaleckého posudku Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc. súdneho znalca z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA mal súd preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k dieťaťu treba pokladať za jednoznačne vylúčené, keďže v 8 z celkového počtu 15 vyšetrených systémov nemá označený muž alely, ktoré biologický otec musí mať.
Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 Zákona o rodine
(1) Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
(3) Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom.
(4) Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
Podľa § 93 Zákona o rodine
(1) Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
(2) Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
(3) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu je možné vyhovieť. Navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu v zákonnej lehote. V konaní bolo znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky jednoznačne preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k maloletej je vylúčené. Keďže bola splnená hmotnoprávna podmienka zapretia otcovstva k dieťaťu, súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 266 € za zaplatený súdny poplatok za návrh a za zložený preddavok na znalecké dokazovanie.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods.1 O.s.p. a zaviazal odporkyňu v 2. rade na ich náhradu v sume 29,70 €, ktorá suma bola vyplatená znalcovi za znalecký posudok z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa tohto
práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)