Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-63-2012.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletú K. T., narodenú XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. T., rodená N., narodená X. X. XXXX, bytom G. XX a S. T., narodený X. X.XXXX, bytom L. XXX/XX, E., o zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, takto
rozhodol:
I. Súd mení zariadenie na výkon rozhodnutia súdu, ktoré sa bude realizovať v Detskom domove Sereď, A. Hlinku 1139/11, Sereď.
II. Matka a otec sú povinní platiť na výživu maloletej K. každý sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona splatné vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred na účet zariadenia Detský domov Sereď, do ktorého bude maloletá umiestnená počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27P/20/2011-32 zo dňa 13.10.2011 v časti označenia zariadenia v ktorom bude realizovaná ústavná starostlivosť a v časti určenia výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. 9. 2012 sa otec maloletej domáhal zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletou. Na pojednávaní navrhol, aby súd nerozhodol o zrušení ústavnej starostlivosti, ale aby zmenil zariadenie, v ktorom má byť realizovaná ústavná starostlivosť.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/8/2011-12 zo dňa 29. 4. 2011 súd začal konanie o náhradnej starostlivosti nad maloletou T..
Súd oboznamuje s obsahom prípravy pojednávania, založených listinných dokladov, návrhom otca na č.l. 1, vyjadrením matky na č.l. 11, rodným listom maloletého I. na č.l. 14, rozsudkom tunajšieho súdu 26P/142/2006-93 na č.l. 16, rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku na č.l. 20, rozsudkom č.k. 12P/2/2012-36 zo dňa 6.2.2012 na č.l. 25 správou Detského domova Holíč zo dňa 26.10.2012, správou psychológa zo dňa 3. 10. 2012 a zo dňa 26. 10. 2012, obsahom spisu tunajšieho súdu 27P/20/2011, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti matky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Otec uviedol, že s ohľadom na zmenu situácie navrhuje, aby ústavná starostlivosť naďalej trvala, avšak v inom zariadení a to Detský domov Sereď, A. Hlinku 1139/11, Sereď. Toho času nie je zamestnaný, poberá opatrovateľský príspevok na staršiu dcéru vo výške 236,46 eur. V domácnosti žije so staršou dcérou. Mesačne má náklady na bývanie elektrika 35,- eur, plyn 120,- eur. Vlastní rodinný dom, v ktorom žije.
Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí so zmeneným návrhom otca. Toho času sa maloletá nachádza v Psychiatrickej nemocnici Kremnica, odkiaľ bude premiestnená do Detského domova v Seredi. O možnom umiestení maloletej do Detského domova v Seredi bude matka informovaná prostredníctvom Detského domova v Holíči. Pre nedostatok kapacít nebolo možné maloletú umiestniť do domova sociálnych služieb. Zmena zariadenia bude výhodnejšia aj pre otca, bude to mať k dcére bližšie.
Z rozsudku č. k. 27P/20/2011-32 zo dňa 13. 10. 2011 vyplýva, že nad maloletou bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá bude realizovaná v Detskom domove Holíč. Matka a otcovi bolo povinnosť platiť výživné sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona splatné vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred na účet Detského domova Holíč.
Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/2/2010-36 zo dňa 6. 2. 2012 vyplýva, že maloletý I. T. sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti D. T., makta je povinný platiť na výživu maloletého sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie na rok 2012 vyplýva, že otec poberá sumu 181,34 eur mesačne.
Zo žiadosti Detského domova Holíč zo dňa 26. 10. 2012 okrem iného vyplýva, že maloletá K. je odkázaná na nepretržitý dohľad pre väčšine činností. Domovy sociálnych služieb pre deti v blízkosti bydliska otca sú dlhodobo obsadené, preto odporúčajú zmenu zariadenia do Detského domova Sereď do skupiny pre deti s duševnou poruchou.
Z vyjadrenia psychológa zo dňa 3. 10. 2012 vyplýva, že neodporúča zrušiť ústavnú starostlivosť nad maloletou.
Z vyjadrenie psychológa k žiadosti na zmenu zariadenia zo dňa 26. 10. 2012 vyplýva, že odporúča zmenu zariadenia, v ktorom by bola pod neustálym dohľadom a bola jej poskytnutá sústavná špeciálna starostlivosť. Odporúča naďalej pokračovať v pravidelnej psychoterapii.
Z rodného listu maloletého I. T. vyplýva, že sa narodil 28. 8. 1998 matke C. T. a otcovi I. T..
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. 8. 2012 vyplýva, že matka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, je odkázaná na sprievodcu.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 2. 10. 2012 vyplýva, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 172,10 eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
V danom prípade súd mal v konaní preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou je dôvodná a na prospech maloletej. S ohľadom na zmenu pomerov na strane maloletej súd vyhovel návrhu a zmenil zariadenie, v ktorom sa má ústavná starostlivosť nad maloletou vykonávať naďalej a to na Detský domov Sereď, čo prispeje aj k tomu, aby maloletú mohol navštevovať tak otec ako aj matka, a aby sa zlepšila ich vzájomná komunikácia a prehĺbil sa ich vzájomný vzťah.
Podľa ustanovenia § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 písm. c/ bod 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
88,82 eur mesačne, ak ide
2. o nezaopatrené dieťa.
Nakoľko nad maloletou nariadená ústavná starostlivosť stále trvá, naďalej súd rodičia maloletej povinní platiť na jej výživu, avšak súd zmenil rozhodnutie v časti určenia výživného v tom, že rodičia sú povinní platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá ku dňu rozhodovania súdu je vo výške 26,65 eur mesačne na účet Detského domova Sereď, v ktorom bude ústavná starostlivosť nad maloletou pokračovať. Pokiaľ ide o pomery rodičov, matka je ťažko zdravotne postihnutá a poberá invalidný dôchodok. Okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Od posledného rozhodovania o výške výživného na maloletú v roku 2011 nenastala na strane matky
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia pokiaľ ide o určenie výšky výživného, preto súd rozhodol tak, že matka bude naďalej platiť minimálnu výšku výživného určenú zákonom Detskému domovu Sereď. Matka v konaní síce nebola vypočutá, avšak súd vychádzal z oznámení doložených do spisového materiálu ako aj vyjadrením matka a zistený skutkový stav považoval za postačujúci na rozhodnutie. Otec maloletej poberá opatrovateľský príspevok a okrem maloletej má vyživovaciu k povinnosť k staršej dcére. Taktiež u neho súd nezistil zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia pokiaľ ide o výšku výživného na maloletého, preto súd rozhodol, že otec je povinný platiť minimálnu výšku výživného určenú zákonom Detského domovu Sereď. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie matka do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.