Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-350-2011.pdf
PDF · 109.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/350/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci mal. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov R.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. L., O. XXXX/XX a K. Z., t.č. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, v konaní o zmenu úpravy styku takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19C/259/2009-69 zo dňa 21.12.2009 vo výroku o úprave styku s maloletým synom W. Z. tak, že otec mal. dieťaťa R.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. synom W. Z., nar. XX.XX.XXXX každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme pred ZŠ pri MŠ v V. č. XXX, okres M. a na tom istom mieste a v určenom čase dieťa matke aj odovzdá.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa podal dňa 06.07.2011 na Okresný súd Trnava návrh na zmenu pôvodnej úpravu styku s mal. synom W.. Podaný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C/258/2009-69 zo dňa 21.12.2009 bolo jeho manželstvo s matkou mal. dieťaťa K. Z. rozvedené, maloleté deti W. a W. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. W. sumou 300 eur a na tvorbu úspor sumou 100 eur. Taktiež súd schválil dohodu, že je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každý piatok v týždni v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky. Od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia uplynulo takmer 18 mesiacov. V čase vydania rozsudku mal syn dva roky a preto súhlasil so schválením rodičovskej dohody ohľadne úpravy styku so synom za prítomnosti matky. Vzhľadom na vek syna spoločne chvíle trávia
hrou, niekedy ho ukladá k spánku, rozpráva mu rozprávky, alebo si kreslia. Vzhľadom na veľmi krátky čas, ktorý môžu spolu tráviť, ale najmä s ohľadom na to, že syna nemôže vziať do prírody, na výlet, na prechádzku, do bábkového divadla alebo do zoologickej záhrady, nemôže sa medzi nimi upevňovať hlbšia citová väzba. Cíti sa byť obmedzený a nechce, aby ho syn vnímal iba ako zabávača na krátku chvíľu. Z uvedených dôvodov navrhol rozšíriť styk s mal. dieťaťom a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s mal. W. v každom párnom kalendárnom týždni v roku do piatka od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod, počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a to od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18. hod, počas veľkonočných sviatkov a na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod., v čase vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od 26.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18.00 hod. a v čase jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod.
Okresný súd Trnava následne uznesením 10P/17/2011-30 zo dňa 28.10.2011 preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Stará Ľubovňa. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16.12.2011.
Uznesením č.k. 4P/350/2011 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
Súd doručil účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, matke a kolíznemu opatrovníkovi spolu s návrhom na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávanie dňa 30.10.2011 sa matka mal. dieťaťa opakovane nedostavila, svoju neúčasť znova ospravedlnila zdravotnými dôvodmi a doložila výmenný list - poukaz od lekára z ktorého vyplýva, že bola ošetrená dňa 24.10.2011, má predpísané antibiotiká a kľud.
Na predchádzajúce pojednávanie vytýčené na deň 25.09.2012 sa matka tiež nedostavila, súdu doručila deň pred pojednávaním ospravedlnenie a výmenný list - poukaz, z ktorého vyplývalo, že jej mal. dieťa O. W., je choré a nie je vhodné aby s ním matka cestovala. Súd poznamenáva, že mal. dieťa nie je účastníkom konania.
Matka ospravedlnila aj neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 02.07.2012, a to tým, že je na rizikovom tehotenstve.
Matka sa teda v danej veci zúčastnila len jedného - prvého pojednávania, a to dňa 07.03.2012, ktoré bolo odročené za účelom realizovania stretnutí otca s mal. dieťaťom za prítomnosti matky a psychológa na referáte poradensko - psychologických služieb v Starej Ľubovni.
Za tým účelom bolo konanie uznesením prerušené do 15.06.2012. Matka však do 11.05.2012 na predvolania kolízneho opatrovníka vôbec nereagovala.
Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na ust. § 119 ods. 1 O.s.p. z ktorého vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa ods. 3 cit. zák. ust. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Súd poukazujúc na cit. zákonné ustanovenia konštatuje, že z predložených výmenných listov - poukazov od ošetrujúceho lekára nevyplýva vyjadrenie tohto lekára, že zdravotný stav matky mal. dieťaťa neumožňuje jej účasť na pojednávaní a že táto nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky mal. dieťaťa.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 07.03.2012, ďalej výsluchom otca mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, oboznámil sa
so správou kolízneho opatrovníka ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C/258/2009-69 zo dňa 21.12.2009 súd manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozviedol, mal. deti pochádzajúce z manželstva W. a W. zveril do osobnej starostlivosti matke K. Z. a otca W. Z. zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 400 eur na mal. W. a vo výške 300 eur na mal. W. a taktiež ho zaviazal na tvorbu úspor pre mal. W. vo výške 150 eur mesačne a na mal. W. vo výške 100 eur mesačne.
Ďalej súd upravil styk otca s mal. synom W. tak, že je oprávnený stretávať sa s ním každú párnu sobotu v roku v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. a s mal. W. každý piatok v týždni v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. V časti úpravy styku bola medzi rodičmi schválená rodičovská dohoda.
Otec mal. dieťaťa na pojednávaní poukázal na to, že matka sa z miesta predchádzajúceho bydliska odsťahovala do vzdialenosti 450 km. O novej adrese sa dozvedel 29.09.2011 a následne 30.09.2011 sa pokúsil so synom stretnúť na adrese v V., avšak toto mu nebolo umožnené a matkiným terajším priateľom mu bolo oznámené, že mal. syn sa s ním nechce stretnúť. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť do terajšieho bydliska dieťaťa je cestovanie vyčerpávajúce a hlavne vzhľadom na postoj matky stretnutie s mal. synom aj nereálne, a preto je potrebné zrealizovať zmenu pôvodného rozsudku.
Matka mal. dieťaťa uviedla, že dôvodom odsťahovanie sa z predchádzajúceho bydliska bolo ohrozovanie dieťaťa otcom, ktorý sa s dieťaťom nevhodne hral, napr. dieťa hádzal do výšky, viedol dieťa k bitkám tým, že mu kúpil boxerské rukavice a učil ho boxovať, čiže biť sa, alebo dvíhal dieťa do 2-metrovej výšky a dával ho sadať na parapet. Stále s dieťaťom hádzal a v podstate viedol dieťa k agresivite. Na jej upozornenia, že napr. dieťa je najedené, aby s ním nehádzal, ju nerešpektoval a vzhľadom na vek dieťaťa to nemalo na neho priaznivý vplyv, nakoľko dieťa po ukončení týchto návštev sa strhávalo zo spánku.
Ďalší incident sa odohral 17.6.2011, kedy otec navštívil mal. dieťa a taktiež išlo o nevhodné správanie sa voči dieťaťu, nevhodný štýl hrania sa, kde hneď po návšteve začal dieťa ťahať za
nožičky, zapol čerpadlo, ktoré poprepájal elektrickými káblami a dieťa malo takýmto spôsobom striekať vodu, s čím matka samozrejme nesúhlasila, avšak otec tieto jej výhrady vôbec nerešpektoval. Podľa jej názoru si vždy pri návštevách dokazoval, že si s dieťaťom v čase návštev môže robiť čo on uzná za vhodné a čo on chce. Následne nato boli k ním často v priebehu troch rokov volané hliadky polície, pretože ak nedošlo k rešpektovaniu a znormalizovaniu správania sa otca volala matka hliadky polície. Následne po tomto poslednom incidente odišla s mal. deťmi do N. k ujovi, ktorý je ich známy, nejde o rodinného príbuzného, avšak na dobu, po ktorú ho pozná, berie tohto človeka ako rodinu. Ide o ľudového liečiteľa, u ktorého zotrvala 3 týždne a následne na základe skontaktovania sa s ľuďmi z V., ktorí sa chodili k nemu liečiť sa presťahovala do V., kde sa spoznala so svojim terajším partnerom. Pokiaľ ide o staršieho syna W., tento s otcom vôbec nechce komunikovať a v podstate s ním po dobu 3 rokov ani nekomunikuje, pretože aj keď ho starší syn upozorňoval, aby napr. s vtedy ešte 8-mesačným dieťaťom nehádzal, tak otec syna nerešpektoval, ignoroval ho, čo sa mu nepáčilo. Vzhľadom na uvedené nesúhlasila so žiadnou zmenou úpravy styku.
Po poslednom pojednávaní otec uviedol, že po pojednávaní v marci 2012 bol dohodnutý ďalší termín stretnutia, avšak matka sa opakovane ospravedlňovala a dieťa videl po dlhom čase až 11.05.2012, kedy sa dostavila na ÚPSVaR aj so svojim terajším partnerom, kde uviedla, že je odsťahovaná ďalších 160 km do obce Z. ale presnú adresu neuviedla. Tento kontakt s dieťaťom však nebol úspešný, nakoľko dieťa reagovalo odmietavo a následne matka s dieťaťom z ÚPSVaR odišla. Od tohto obdobia vôbec nebol v kontakte s mal. synom a nevie kde konkrétne sa matka s dieťaťom zdržiava.
Otec ďalej vysvetlil, že v dôsledku určitých zdravotných problémov bol nakontaktovaný na ľudového liečiteľa, tzv. uja W., ktorého manželka teraz považuje už za člena rodiny, a ktorého on navštevoval z dôvodu riešenia zdravotných problémov. Jeho liečebné metódy sa mu po čase prestali páčiť, nakoľko jeho spôsob liečby bol dosť kontroverzný, preto s tým chcel prestať, avšak jeho manželka tam chcela
chodiť naďalej. Ide o salaš pri N., okr. B. a keďže v tom čase bývali v G., išlo o vzdialenosť cca 400 km. Vzhľadom nato, že praktiky tohto ľudového liečiteľa sa mu nepáčili, odmietal tam chodiť, nesúhlasil s tým a na tom dochádzalo medzi ním a manželkou k nedorozumeniam, problémom a hádkam a manželka si vždy našla niekoho, kto ju tam odviezol.
Ďalej poukázal aj na problémy v manželstve ešte v čase, keď starší syn W. mal vek iba jedného roka a v dôsledku určitých nedorozumení a napätia v rodine, v súvislosti so svokrovcami, manželke sám navrhol, aby si išla oddýchnuť do Bulharska, kde bola pri mori aj so svojou sestrou a keď sa naspäť vrátila tak v podstate prišla s teóriou, že si tam niekoho našla a že sa chce do Bulharska odsťahovať aj s mal. dieťaťom. Do Bulharska nakoniec neodišla, nakoľko ju presviedčal o tom, aby to nerobila. Tiež je pravdou, že v tom období bol manželke neverný aj on a v podstate v manželstve nastali a boli problémy, čím chcel poukázať na tú skutočnosť, že manželka bola a určite aj t.č. je pod vplyvom tzv. uja W., ktorý je pastierom oviec na Salaši na N. pri B. a prostredníctvom neho sa skontaktovala so svojim terajším partnerom, s pánom W., s ktorým sú zosobášení a narodilo sa im už aj dieťa. Tento „ujo“ dosť závažným spôsobom zasahoval do ich manželstva, napr. aj takým spôsobom, že zakázal úplne styk ich detí s jeho matkou, pretože podľa nich to bolo zlé.
Pokiaľ ide o staršieho syna W., t.č. je situácia taká, že starší syn W. odmieta komunikáciu s ním, a preto aj keď má upravený s ním styk, vzhľadom na postoj syna, tento nerealizuje a netrvá na tom, aby sa dieťa nútilo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosť sa otec plne stotožnil s návrhom kolízneho opatrovníka a žiadal, aby súd zmenil pôvodnú úpravu styku so synom W. a on sa nebráni ani alternatíve, aby si dieťa vyzdvihoval v V., v mieste bydliska matky, aj napriek postoju jej terajšieho manžela s tým, aby bolo z rozsudku zrejme, že dieťa si prevezme buď pred bránou rodinného domu na adrese V. č. XXX, resp. že k odovzdaniu dieťaťa dôjde pred budovou materskej škôlky, pretože oproti ich rodinnému domu sa nachádza materská škôlka. Toto navrhol z toho dôvodu, že matka dieťaťa často argumentuje tým a dokladuje, že je chorá a z toho titulu ona nemôže dieťa buď na stretnutie doniesť, resp. na stretnutí s dieťaťom zotrvať, pretože ona je chorá. Z toho titulu žiadal, aby to bolo bez prítomnosti matky.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že úrad práce vykonal rozhovor s otcom maloletého dieťaťa k možnosti zmeny ním podaného návrhu na zmenu úpravy styku s tým, že skonštatovali ako úrad v spolupráci s referátom poradensko-psychologických služieb, že nie je v záujme mal. dieťaťa ukončiť kontakt s biologickým rodičom. Poukázala na vyhýbanie sa matky spolupracovať s tunajším úradom, čím bola obmedzená možnosť konštruktívnej spolupráce s tým, že uvádzané nevhodné správanie otca nebolo v súčasnej dobe preukázané. Navrhla, ako kolízny opatrovník, aby sa otec stretával so synom, hoci len v minimálnych kontaktoch, ktoré majú zmysel, a aby dieťa v danom období udržalo v pamäti osobu otca a to aby sa v neskoršom období mohlo nadviazať na rozvíjanie vzťahu v prirodzenej podobe.
Navrhla možnosť stretávať sa so synom každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka v čase napr. od 13.00 hod. do 15.00 hod. a to za prítomnosti matky na neutrálnej pôde, vzhľadom na to, že otec počas pojednávania uviedol, že terajší kontakt v Obci V. č. XXX nie je možný, vzhľadom na to, že terajší manžel pani Z. si to neželá.
Kolízna opatrovníčka pôvodne navrhovala stretnutia v Obchodnom centre MAX v Poprade preto, že je mimo bydliska, mimo dosahu terajšieho manžela pani Z.. Sú tam možnosti využitia vhodného času, vzhľadom na vek dieťaťa, je tam možnosť mať športovú činnosť, je tam možnosť využiť kultúrne možnosti.
Ďalej uviedla, že 11. mája 2012 prebehlo spoločné stretnutie za prítomnosti oboch rodičov a mal. dieťaťa. Pani Z. sa dostavila so svojim terajším partnerom s tým, že pán W. uviedol, že si nepraje, aby otec detí pán Z. navštevoval v jeho dome svoje dieťa. Matka uviedla, že pracuje, doložila kópiu pracovnej zmluvy, uviedla, že budú bývať v Z. pri K.. V tom čase pracovala a jej stav - bola gravidná jej dovoľoval vykonávať ľahšiu prácu. Uviedla, že mal. W. tam bude chodiť do škôlky a starší syn je t.č. u jej švagrinej v V.. Dieťa potvrdilo, čiže starší syn, že má všetko potrebné zabezpečené. Matka následne na prosbu psychologičky, aby pripravila dieťa na otca, ktorý čakal na chodbe, aby mu povedala, že je tu jeho ocko, nereagovala, syna sa opýtala pred všetkými: „Ktorý je tvoj ocko ? Ukáž !“ Vtom pristúpil pán Z., snažil sa
pohladiť syna, ktorý sa hral s autíčkom. Ten ho začal biť, matka sa rázne postavila, chytila syna za ruku a odišla, starší syn a jej priateľ tiež. Matka odpovedala, že nedá ubližovať svojmu synovi. Psychologička ukončila stretnutie, rázne hovorí, že matka má odmietavý postoj, a preto nie je potrebné plánovať ďalšie stretnutie.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa ods. 4 cit. zák. ust. ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s mal. dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
PL.ÚS 26/05: a/ kontakt rodičov s ich mal. deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich mal. deťmi, považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, ide najmä o prípad rozvodu manželov s mal. deťmi.
III. ÚS 125/98 /ÚS ČR/: Po rozpade rodiny s mal. deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom, preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých, zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti mal. dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.
Na základe vykonaného dokazovania poukazujúc na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný.
Matka mal. dieťaťa je už viac ako rok odsťahovaná z pôvodného bydliska do vzdialenosti cca 450 km od bydliska otca mal. dieťaťa, čo samo o sebe je dôvodom aj na zmenu pôvodnej úpravy styku s mal. dieťaťom. Za celé toto obdobie matka umožnila iba 1-krát stretnutie otca so synom, aj to len na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, kde dieťa po dlhom čase reagovalo odmietavo, z čoho vyplýva, že matka nevedie dieťa k vytváraniu spolupatričnosti aj s týmto rodičom. Tvrdenia matky, že otec sa s dieťaťom hrá nevhodne, čo má za následok nepriaznivý vplyv na dieťa, neboli v konaní preukázané.
Možno konštatovať, že matka vôbec nerešpektuje pôvodné rozhodnutie o úprave styku v rámci schválenej rodičovskej dohody v rozvodovom konaní a otcovi teda neumožňuje styk s mal. synom. Na základe návrhu otca tunajší súd vydal uznesenie 5Em/1/2012-92 zo dňa 03.10.2012, ktorým nariadil výkon rozhodnutia o úprave styku s mal. dieťaťom postupným ukladaním pokút matke mal. dieťaťa a zároveň uložil matke pokutu vo výške 200 eur.
Tak ako to vyplynulo aj so správy kolízneho opatrovníka matka od marca opakovane /4-krát/ nereagovala na predvolania úradu a dostavila sa s dieťaťom až dňa 11.05.2012 aj s terajším partnerom, ktorý si nepraje, aby otec navštevoval syna v jeho dome.
Samotná matka na úrade žiadala dieťa, aby ukázalo kto je jeho ocko a následne keď k nemu pristúpil biologický otec, začalo dieťa otca biť. Matka aj podľa vyjadrenia psychologičky má odmietavý postoj k stretávaní sa syna s otcom a dieťa ani k tomu vôbec nevedie, keď v prítomnosti terajšieho partnera a biologického otca žiada, aby dieťa ukázalo kto je jeho otec, čoho výsledkom je samotný prejav dieťaťa k otcovi.
Súd konštatuje že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi /R 96/1967/.
Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinnosti k mal. dieťaťu došlo k zmene pomerov /matka zmenila bydlisko/ je dôvod aj na zmenu pôvodného rozhodnutia. Aj keď mal. dieťa t.č. žije vo vzdialenosti cca 450 km od bydliska otca, súd rozhodol o stretávaní sa otca so synom každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod., t.j. dve hodiny, nakoľko za posledný rok matka neumožňovala otcovi stretávanie sa v zmysle rozhodnutia súdu a aj samotný otec netrval na pôvodnom návrhu /stretnutí po dobu troch dni/ rešpektujúc aktuálnu situáciu a postoj dieťaťa k nemu pri poslednom stretnutí.
Súd opakovane poukazuje na to, že matka je povinná viesť dieťa k správnemu vzťahu aj k druhému rodičovi t.j. k jeho otcovi a na to, že otec má nielen povinnosť platiť výživné na mal. syna ale aj právo sa s dieťaťom stretávať.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.