Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-234-2011.pdf
PDF · 75.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/234/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., M. R. C. XXX/XX o vymoženie 926,73 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/475/2010-10 zo dňa 15. marca 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, zo dňa 09.12.2009, č.k.: SR 17208/09, vydaný na podklade Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7005297 zo dňa 21.04.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenská požičovňa, a.s. so sídlom Kežmarok a povinným. Predmetná zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy) a ust. § 1, § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy; preto je potrebné ju posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode VII. písm. o) všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle ktorej sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ si jej uzatvorenie osobitne nevyjednal, zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu; o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Exekučný súd pri rozhodovaní o udelení poverenia v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu so zákonom; a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu správnosť, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, nesmie byť rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou v § 40 písm. a) alebo b) cit. zákona a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zásadný význam v systéme ochrany spotrebiteľa v práve EÚ predstavuje smernica 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 6 ukladá členským štátom, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 40/08
- Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira musí byť smernica vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcami na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným právom, a pôsobil tak ako súd tretej inštancie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej; právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie; rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Uviedol, že na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy 05.10.2005 a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3, 4 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 01.04.2004, sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 OZ. Ustanovenia, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím sa znemožňuje efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Ako oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve ako zmluvu o pôžičke, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzatvorenú podľa ust. § 657 Obč. zák., na ktorý odkazuje § 52 Obč. zák. (účinný v čase uzatvorenia zmluvy). Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je
ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe podaním žaloby opakovane volil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, čím vylúčil možnosť riešenia sporu pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ svojej pohľadávky, čo je charakteristické pre všetky majetkové spory, o ktorých sa rozhoduje v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky k zmluve, považuje súd túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy vyššie uvedeným spôsobom, ktorými zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.