Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-98-2006.pdf
PDF · 79.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/98/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti povinnému: t.č. neexistujúcemu subjektu IDA - DESIGN, spol. s r.o., Mládežnícka 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 028 444, na vymoženie pohľadávky vo výške 166,77 Eur s príslušenstvom, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 2/06, na základe návrhu oprávneného zo dňa 12.12.2005, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 12.01.2006 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 015458 zo dňa 30.01.2006 zastavuje.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,12 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 166,77 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C 135/03-27, 16C 135/03-41 zo dňa 29.10.2003 a 21.11.2005.
Poverením č. 5601 015458 zo dňa 30.01.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, so sídlom Exekútorského úradu ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 2/06.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 23.10.2012, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 15.05.2012 vymazaný z obchodného registra a zároveň žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súd z podnetu súdneho exekútora a z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 267Cbr/5/2010-26 zo dňa 02.02.2012, právoplatným dňa 20.03.2012 bola obchodná spoločnosť IDA - DESIGN, spol. s r.o., Mládežnícka 9, Banská Bystrica, IČO:
36 028 44 zrušená bez likvidácie. Následne dňom 15.05.2012 bola obchodná spoločnosť povinného z obchodného registra vymazaná.
Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/5/2010-26 zo dňa 02.02.2012 súd zistil, že v predmetnom konaní súd zisťoval, či obchodná spoločnosť má obchodný majetok, ktorý by bolo možné likvidovať, a vychádzajúc zo zistených skutočností mal za to, že spoločnosť je nemajetná.
Nakoľko súd zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 35,08 Eur / z toho odmena 19,92 Eur (13,28 Eur za 2 hod. á 6,64 Eur + 6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 9,31 Eur a 20 % DPH 5,85 Eur /.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - Kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 20min, ktoré sú nevyhnutne
zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vypracovanie predmetných úkonov súd považuje aj za administratívnu činnosť, za ktorú náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene exekútora určenej paušálnou sumou. Z týchto dôvodov potom súd neuznal ani odmenu za úkon - Vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 20 min, nakoľko tento úkon považuje súd za bežnú administratívnu prácu vyskytujúce sa v každej exekúcii a nie za odborne náročnú činnosť vykonávanú súdnym exekútorom, za ktorej náhrada by mala byť poskytnutá osobitne, mimo paušálnou sumou odmeňované úkony. Súd taktiež neuznal odmenu za úkon - vypracovanie vyúčtovania - 20 min., keďže uvedený úkon nie je úkonom súdneho exekútora, ktorý smeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani s ním priamo nesúvisí (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43CoE/304/2011). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za Budúce úkony: oznámenie o skončení exekúcie - 10min a úkon spracovanie sprievodného listu k vráteniu poverenia - 10 min. Čo sa týka vrátenia poverenia, súd má za to, že súdny exekútor má nárok na vrátenie hotových výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s vrátením poverenia v zmysle § 22 vyhlášky. Samotné vrátenie poverenia však nevyžaduje osobitný prípis súdneho exekútora, nakoľko na poverení je v zásade uvedená spisová značka súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, ku ktorému konaniu vrátené poverenie patrí, tak ako aj v tomto prípade.
Súd posudzoval účelnosť trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky
- predstavujúce materiálové náklady (spisový obal, fotokópie, spotreba papiera, obálok, tonera,...) vo výške 3,32 Eur. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j v náhrade za jednotlivé úkony (§ 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z.). (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18.04.2012 ).
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 35,08 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 23,12 Eur / z toho odmena vo výške 13,28 Eur (6,64 Eur za 2 hod. á 6,64 Eur + 6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 5,99 Eur a 20 % DPH 3,85 Eur /.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.