Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-18-2012.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/18/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Františka Moznera, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. októbra 2012, v trestnej veci obž. E. U., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 157/2007 zo dňa 27.3.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. 4T 157/2007 zo dňa 27.3.2012 podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obž. E. U., nar. XX.X.XXXX v U., bytom D. č. XXX, spod obžaloby Okresného prokurátora Humenné sp. zn. 2Pv 207/06 zo dňa 14.6.2006 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
-dňa 27.2.2006 o 17.15 hod. bez predchádzajúceho súhlasu Q. R. vošiel do jej bytu na ul. C. č. XXXX/ X v U. a to tak, že keď mu na zvonenie pootvorila dvere bytu E. Z., ktorá v tom čase bola na návšteve u svojej sestry Q. R. a ktorá jej výslovne zakázala vpustiť E. U. do bytu, tak E. U. silno buchol do dverí bytu a následne na chodbe bytu sotil do E. Z. tak, že narazila na vešiakovú stenu, následkom čoho spadla a udrela sa, pričom utrpela zranenia a to pomliaždenie a povrchové odreniny ľavého predlaktia a pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy s dobou liečenia do 5 dní bez práceneschopnosti, potom vošiel do kuchyne bytu, kde začal na tam prítomnú Q. R. a jej dcéru C. R. kričať, z bytu sa ho podarilo Q. a C. R. vytlačiť na chodbu obytného domu pred byt, pričom počas toho tam prítomná W. Z. zavolala hliadku polície, čím mal spáchať prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pretože tento skutok nie je trestným činom.
Dňa 29.3.2012 okresný prokurátor podal odvolanie proti rozsudku. Dňa 25.5.2012 bolo doručené súdu podanie okresného prokurátora, ktorým zdôvodnil podané odvolanie. V tomto podaní prokurátor konštatuje, že dôkazy získané v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom súd hodnotil jednostranne v prospech obžalovaného E. U., prípadne ich nevyhodnotil vôbec. Skonštatoval, že obžalovaný mal vzťah s C. R.. V čase spáchania žalovaného skutku však tento ich vzťah už pred dlhšou dobou skončil, vyplýva to z toho, že obžalovaný po neoprávnenom vniknutí do bytu kričal na C. R., ako si to predstavuje, že sa mu už 4 mesiace neozvala, tzn. že najmenej 4 mesiace predtým C. R. s obžalovaným prerušila akýkoľvek kontakt, či osobný alebo telefonický. Po príchode k dverám bytu, tieto pootvorila E. Z., sestra majiteľky bytu Q. R. a povedala mu cez pootvorené dvere, že Q. R. jej výslovne zakázala pustiť ho do bytu a nikto z prítomných v byte s ním nechce rozprávať. Obžalovaný na to reagoval tak, že slovne žiadal, aby ho do bytu napriek tomu pustila. E. Z. to neurobila, obžalovaný sa oprel do vchodových dverí. Silno ich zatlačil a otvoril ich v úmysle vojsť do bytu a pritlačil E. Z., čím narazila o vešiakovú stenu. Spadla a utrpela zranenia, pomliaždenia a povrchové odreniny ľavého predlaktia, pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti hlavy s dobou liečenia do 5 dní bez práceneschopnosti. Podľa názoru prokurátora, z toho plynie jeden nespochybniteľný záver, že obžalovaný použil násilie, keď vošiel do bytu a prekonal
odpor E. Z., ktorá mu bránila do bytu vojsť. Nerešpektoval oznámenie E. Z., že prítomná C. R., ani nikto z ostatných, s ním nechcel rozprávať a majiteľka bytu Q. R. jej zakázala vpustiť ho do bytu. Potom vošiel obžalovaný do kuchyne bytu, začal kričať na C. R., okrem iného ako si to predstavuje, že sa mu neozvala 4 mesiace. Ani z výpovede svedkýň nevyplynulo, že by z bytu odišiel sám, dobrovoľne, naopak je preukázané výpoveďami svedkýň Q. R. a C. R., že ho vytlačili z bytu na chodbu. Obžalovaný musel v tom čase registrovať, že W. Z. volá na políciu. Prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, čím plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.
Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, čím plne aplikoval zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovania a to výsluchom obžalovaného E. U., poškodenej Q. R., svedkýň E. Z., C. R., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, charakteristikami, odpisom z registra trestov.
Obžalovaný E. U., tak ako v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní, ako aj pred odvolacím súdom skonštatoval, že nie je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný popísal, že v kritický deň, keď prišiel k bytu poškodenej Q. R., otvorila mu svedkyňa E. Z.. Začala naňho kričať. On chcel vedieť, prečo ho nechcú pustiť do vnútra, keď oni majú kľúč od jeho domu v D.. Nevedel o tom, že E. Z. musela zaplatiť ako ručiteľka 39.000,-Sk. Porozumel iba, že E. Z. ho nechce pustiť do bytu. Nepočul, že by majiteľka bytu mu zakázala vstup do tohto bytu. E. Z. v tom čase bola iba na návšteve, preto odsunul E. Z. a vošiel do bytu, prešiel cez chodbu do kuchyne. Okrem iného popísal svoj vzťah s C. R., ktorý v tom čase končil, preto, keďže malo ísť o koniec ich vzťahu, roztrhal jej fotografiu a hodil ju. Zdôraznil, že z bytu odišiel sám, nepotreboval nikoho, aby ho vytláčal. Poukázal na to, že v byte sa nachádzali tak jeho osobné veci, ako aj ďalšie veci, ktoré on tam priniesol. Aj na verejnom zasadnutí zdôraznil, že stále má kľúče od tohto bytu a na druhej strane C. R. má kľúče od jeho domu, ktorý sa nachádza v D.. Ich vzťah je naďalej priateľský.
Súd prvého stupňa podrobne rozobral výpoveď Q. R., majiteľky bytu, ktorá skonštatovala, že medzi jej dcérou C. R. a obžalovaným bol dlhoročný vzťah. Popísala jeho príchod do bytu a uviedla, že keď obžalovaný zazvonil, tak poslala svoju sestru E. Z., aby mu povedala, že tam nemá čo robiť, nech ide preč. Na kuchynských dverách je presklené okno, cez ktoré videla ako obžalovaný vyrazil dvere, v dôsledku nárazu dverí E. Z. narazila o vešiakovú stenu. Obžalovaný vošiel až do kuchyne. Ona sa postavila pred svoju dcéru. Vyzvala obžalovaného, aby odišiel, on na to reagoval tak, že vytiahol fotografiu C. z vrecka a potrhal ju. W. Z., ktorá v tom čase bola tiež v byte, volala políciu. Obžalovaný sám odchádzal preč, cúval pred nimi z bytu. Žiaden kontakt medzi nimi nebol. Poškodená skonštatovala, že sa cítila v ohrození, keďže predtým videla, že obžalovaný dvere prudko otvoril a až jej sestru odhodilo. Vedela o obžalovanom, že je rázny. Okrem iného skonštatovala, že počas vzájomného vzťahu jej dcéry s obžalovaným spoločne bývali u nej. Pred súdom vyhlásila, že nechce, aby obžalovaný bol stíhaný za
neoprávnené vniknutie do jej obydlia. Toto samotné, aj podľa názoru súdu prvého stupňa, spochybňuje mieru strachu, ktorý mala pred obžalovaným.
Zo svedeckej výpovede E. Z., sestry poškodenej, vyplynulo, že ona ako ručiteľka musela vyrovnať dlh, ktorý mal obžalovaný. V kritický deň, keď došiel k bytu, ona mu odovzdala odkaz, že sa s ním C. R. nechce stretnúť, no obžalovaný trval na stretnutí s C. R., potom vrazil do dverí. Svedkyňa mu povedala, že s ním tam nechce nikto rozprávať. V dôsledku nárazu dverí, ona spadla, narazila o vešiakovú stenu. Utrpela poranenia, ktoré sú uvedené v lekárskych správach. Skonštatovala, že obžalovaný potom, čo vošiel do kuchyne pred C. R. roztrhal jej fotografiu, hodil ju na zem. Z bytu odišiel tak, že pred nimi ustupoval.
Svedkyňa C. R. potvrdila, že mala vzťah s obžalovaným. Boli dlhoroční priatelia. Zhodne, ako jej matka a teta E. Z. popísala príchod obžalovaného do ich bytu. Skonštatovala, že obžalovaný ju nijak nenapadol. Keďže malo ísť o koniec ich vzťahu, zobral jej fotografiu, roztrhal a hodil ju na zem. Potom, čo táto vec bola zrušená krajským súdom, C. R. bola opätovne vypočutá. Charakterizovala osobu obžalovaného, kde konštatovala, že pozná ho a vie, že má prudkú povahu, ktorá dokáže navonok pôsobiť tak, že v človeku vzbudí strach, no v nej strach nevyvolával. Vie, že by jej neublížil. Nevie o tom, že by v minulosti pobil nejakú ženu. Súd skonštatoval, že v tom momente nemala chuť sa s obžalovaným rozprávať, pretože by jej kládol otázky, prečo sa mu neozvala, práve preto z toho dôvodu dvere išla otvoriť jej teta E. Z.. Rovnako popísala, že zo správania obžalovaného nemala strach a podľa jej názoru, ani jej matka, pretože tá iba kývla rukou. Nad správaním obžalovaného, keďže bývali spolu, bola na to zvyknutá.
V prípravnom konaní bol spracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, traumatológie MUDr. C. G., a z tohto vyplynulo, že poškodená E. Z. utrpela pomliaždeninu a povrchovú odreninu na pravom predlaktí, pomliaždeninu v ľavej spánkovej oblasti. Pri hodnotení mechanizmu vzniku týchto poranení skonštatoval, že mohli vzniknúť tak, ako to popísala poškodená vo svojej výpovedi. Dobu liečenia stanovil do 5 dní bez práceneschopnosti. V podstate tieto poranenia boli ľahkého stupňa, nevyžadovali si liečenie okrem tlmenia bolesti. Tomuto znaleckému posudku zodpovedajú aj lekárske správy.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozobral úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení takto vykonaného dokazovania. K týmto úvahám krajský súd dodáva, že je potrebné mať na zreteli, že medzi obžalovaným E. U. a svedkyňou C. R. existoval blízky priateľský vzťah. Spolu žili v jednej domácnosti a to konkrétne v byte Q. R.. Pritom okrem skutočnosti, ktorú uvádzal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, treba mať na zreteli, že tento vzťah končil. Teda u obžalovaného existovalo určité emočné vypätie, čo sa prejavilo aj v jeho teatrálnom výstupe pri ukončení tohto vzťahu, kedy roztrhal fotografiu a hodil ju na zem pred svojou bývalou priateľkou C. R.. K samotným úvahám súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť, že touto trestnou vecou sa zaoberal už raz Krajský súd v Prešove, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 6To 31/07 zo dňa 4.9.2007 vyjadril svoj názor, že pokiaľ ide o skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody, súd neozrejmil bez akýchkoľvek pochybností, či zo správania poškodených alebo svedkyne E. Z., ale najmä z telefonátov, ktoré pred svojím príchodom uskutočnil s poškodenými, nebolo obžalovanému zrejmé, že jeho prítomnosť v byte je nežiaduca, preto súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v tomto smere má posúdiť, či konanie obžalovaného napĺňa znaky žalovaného trestného činu, resp. iného protizákonného konania, napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. K tomuto záveru krajský súd dodáva, že vzhľadom na dlhoročný vzťah, ktorý existoval medzi C. R. a obžalovaným, vzhľadom na okolnosti prípadu, konanie obžalovaného nenapĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pretože závažnosť tohto konania je nepatrná, vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný a rovnako vzhľadom na zavinenie. Tak ako už raz krajský súd to vyjadril, takéto konanie by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, no v tomto prípade uplynula lehota na prejednanie priestupku, teda nemohlo dôjsť k postúpeniu veci príslušnému orgánu na jej prejednanie.
Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že konanie obžalovaného nie je trestným činom, preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.