Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-609-2008.pdf
PDF · 74.6 KB
No categories available
7Er/609/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: E. D., s miestom podnikania Bobrovec 115, IČO: 43 588 875, pre vymoženie pohľadávky 333,27 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 9091/08, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 23. 9. 2008 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 9091/08 na vymoženie pohľadávky vo výške 10.040,-Sk s prísl., priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, č. SR 05701/08 zo dňa 27. 6. 2008. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 015503* zo dňa 19. 11. 2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 10.040,-Sk, 0,25 % úrok z omeškania denne zo sumy 9.800,-Sk od 17. 3. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 3.925,-Sk a trovy exekúcie.
Uznesením 7Er/609/2008-13 zo dňa 15. 10. 2010 okresný súd exekúciu zastavil v časti vymáhania 0,25 % úroku z omeškania denne zo sumy 325,30 Eur (9.800,-Sk) od 17. 3. 2008 do zaplatenia. Krajský súd v Žiline uznesením 5CoE/59/2011-24 zo dňa 25. 3. 2011 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol: „Konštatovanie okresného súdu, ktorý mal za nesporné, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľmi za účelom poskytnutia úveru, nakoľko to vyplýva z označenia účastníkov zmluvy, považoval odvolací súd za nepreskúmateľné. Keďže v spise nebola pripojená zmluva o úvere, nie je možné uvedenú skutočnosť preskúmať, a teda nie je zrejmé na základe akých skutočností vyhodnotil okresný súd vzťah medzi povinným a oprávneným ako obchodno- záväzkový vzťah.“
„Zároveň z odôvodnenia uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že medzi účastníkmi zmluvy dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, pričom sa obmedzil iba na konštatovanie, že s poukazom na hodnotu zabezpečovacieho záväzku 23.520,-Sk sú úroky z omeškania v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.“
„V ďalšom konaní okresný súd odstráni vytýkané nedostatky a vykoná dokazovanie v naznačenom smere.“
Tunajší súd v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu opätovne preskúmal zákonnosť vedenia exekúcie a zistil, že v predmetnej veci je daný dôvod pre zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, nakoľko exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keď ho vydal orgán na to nepríslušný.
Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Z pripojených listín súd zistil, že dňa 26. 6. 2007 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. 5370998, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12.000,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť navrhovateľovi s poplatkom vo výške 11.520,-Sk a to v 12 mesačných splátkach po 1.960,-Sk. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil riadne a včas, oprávnený si pred rozhodcom uplatnil pohľadávku vo výške 10.040,-Sk s príslušenstvom.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o úvere, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Na základe zhora uvedeného dospel súd z týchto dôvodov k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou je neplatná.
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009).
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone, keď nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom a preto doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, keď ho vydal orgán na to nepríslušný, a preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. Z uvedeného dôvodu už súd nerozhodoval o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Výzvou zo dňa 10. 9. 2012 súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie v prípade, že si ich uplatňuje a to v lehote 10 dní. Súdny exekútor predmetnú výzvu prevzal dňa 14. 9. 2012. Následne dňa 15. 10. 2012 doručil súdu podanie označené ako vyjadrenie k výzve - vyčíslenie trov, v ktorom len deklaroval svoje právo na trovy exekúcie, ale v súdom určenej lehote si trovy exekúcie nevyčíslil. Nakoľko súdny exekútor v stanovenej lehote nevyčíslil trovy exekúcie ani ich vynaloženie súdu nepreukázal, súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.