Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-342-2012.pdf
PDF · 92.77 KB
No categories available
5Co/342/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Oľgy Belkovej, v právnej veci navrhovateľa: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom Martin, J. Goliana 13, proti odporcom v rade: 1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. č. XX, 2/ Ing. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Ul. J. X. č. XX, 4/ MVDr. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., W. ul.č. XX, 5/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 6/ L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F., A. F. č. XX, 7/ O. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 9/ A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. F. č. XXX, 10/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 11/ N. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 12/ J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 13/ H. F., nar. X.XX.XXXX, bytom N. F. č. XX, 14/ M. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 15/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. č. X, 16/ O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 18/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 19/ F. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 21/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 22/ F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 24/ X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Z. ul.č. XX/ XX, 25/ X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 26/ X. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XXX, 27/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Ul. J. L. č. XXXX/XX, 28/ W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 29/ M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 30/ C. Z., nar. X.X.XXXX, bytom v X., S. ul.č. X, 31/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, 32/ F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 34/ Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 35/ Z. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v X., W. ul.č. XX/XX, 36/ E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom vo W., D. Q. č. XX, 38/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. č. XX, 39/ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. XX, 40/ X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., Q. ul.č. XX, 41/ F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., S. č. XX, 42/ W. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, 43/ O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, 45/ O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Ul. P. V. č. XX, 46/ V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X., M. č. XXXX/ X, 47/ L. F., nar. X.X.XXXX, bytom X., A. č. XXXX/X, 48/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom U. F. č. XX, 49/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. č. XX, 50/ N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X., R. č. XXXX/X, 51/ F. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 52/ Ing. W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M., H. č. X, 53/ Ing. F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M., X. č. X, 54/ N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Z. č. XX, 55/ F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X., J. X. č. XXXX/X, 56/ W. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F., A. F. č. XX, 57/ F. F., nar. X.X.XXXX, bytom N. F., A. F. č. XX, 58/ Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX, 59/ R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. - U. č. XXX, 60/ W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 61/ Mgr. X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M., N. č. XX, 62/ PhDr. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Q. R. XX, 63/ V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F. č. XX, 64/ Ing. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. XXXX/XX, 65/ Bc. Z. D., nar. X.XX.XXXX, bytom X., D. X. XXXX/XX, 66/ X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Z. XXXX/X, 67/ U. C., nar. X.X.XXXX, X., M. P. XXXX/XX, 68/ U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom N. F., A. F. XX, odporcovia v rade 14/, 15/, 18/ a 30/ právne zastúpení JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom so sídlom v M. č. XXX, ostatní odporcovia okrem odporcu v rade 65/ zastúpení odporcom v rade 56/ ako spoločným zástupcom, o zaplatenie 2.288,02 Eur, o odvolaní odporcov v 1/ - 64/ a 66/ - 68/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/78/2004-567 zo dňa 20.6.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2.288,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 451, § 456 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 81/1949 Zb., § 5, § 6, § 15 zák. č. 229/1991 Zb., § 2 zák. č. 100/1977 Zb., § 8, § 10 zák. č. 181/1995 Zb. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne pasienkom, prešlo podľa § 1 ods. 1 zákona SNR č. 81/1949 Sb. n. SNR z pôvodných vlastníkov (členov pôvodného pozemkového spoločenstva) na JRD Belá dňom vzniku tohto družstva. Podľa skutočností zrejmých z rozhodnutia PPLH OÚ Martin, JRD Belá neskôr previedlo predmetnú nehnuteľnosť do užívania Krajskej správe lesov Žilina. Krajská správa lesov sa postupne pretransformovala na súčasť štátneho podniku Lesy SR. Hoci pozemky boli pôvodne pasienkami, do užívania Krajskej správy lesov Žilina už boli prevádzané po prirodzenom zmladení zrejme ako les. Navrhovateľ ich užíval a hospodáril na nich približne od 60-tych rokov minulého storočia. Vzhľadom na to, že pozemok bol v skutočnosti lesom, vyhotovoval sa preň podľa zákona lesný hospodársky plán (LHP). To že pozemok bol až do roku 2000 evidovaný ako „pasienok“ bolo iba administratívnym nedopatrením. Odporcom bola predmetná nehnuteľnosť vydaná na základe rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor PPLH č. OPPLH-C-1999/01461-BL zo dňa 16.12.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2000. Odporcovia sú členovia Komposesorátu Horné Jaseno. Ide o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Do vydania predmetnej nehnuteľnosti vykonal navrhovateľ na predmetnej nehnuteľnosti ťažbu. Táto ťažba bola vykonaná v súlade s riadne schváleným LHP a výnos z ťažby v sume 72.344,-Sk (2.401,38 Eur) bol dňa 14.3.2002 poukázaný na účet komposesorátu. Odporcom bola nehnuteľnosť fyzicky odovzdaná až dňa 24.5.2002.
Odporcovia v konaní niekoľkokrát spochybnili právo navrhovateľa hospodáriť na predmetnej nehnuteľnosti. Oprávnenie navrhovateľa (ako právneho nástupcu pôvodných ešte socialistických organizácií lesného hospodárstva) hospodáriť na predmetnej nehnuteľnosti však podľa názoru súdu možno vyvodiť z nasledovných právnych predpisov:
- zo znenia § 1 ods. 1 vládneho nariadenia č. 2/1956 Zb. o organizácii lesného hospodárstva: Lesný národný majetok spravujú krajské správy lesov (ďalej len "krajské správy"), pokiaľ nebol prevedený do správy inej organizácie štátneho socialistického sektora.
- neskôr zo znenia § 18 ods. 1 zákona č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve (lesný zákon): lesný národný majetok, pokiaľ nie je v správe organizácií v pôsobnosti Ministerstva národnej obrany, spravujú organizácie lesného hospodárstva, ktoré zriaďuje minister poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Výnimky z tohto ustanovenia môže povoliť Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
Súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ užíval predmetnú nehnuteľnosť oprávnene. Pokiaľ na nej hospodáril v súlade s riadne schváleným lesným hospodárskym plánom, a teda aj vyťažil drevo, ktoré následne predal, je možné konštatovať, že takto vykonaná ťažba spĺňa podmienky nakladania s nehnuteľnosťou so „starostlivosťou riadneho hospodára“ podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.. Preto navrhovateľovi patria aj výnosy (úžitky) z takéhoto hospodárenia.
Na predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola v čase jej prevzatia štátom pasienkom, vyrástol do času jej vydania odporcom les. Na uvedený prípad sa preto vzťahuje § 15 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb.. Odporcovia tým, že na pôvodnom území vyrástol les, získali majetkový prírastok, ktorý tam pôvodne nebol. Oprávnené osoby, teda odporcovia, nemajú takto žiadny nárok na výnosy z predmetnej nehnuteľnosti, ktoré boli získané predtým, než im bolo právoplatne priznané vlastníctvo, teda pred 25.1.2000.
Čo sa týka platby v sume 72.344,-Sk (2.401, 38 Eur), ktorú navrhovateľ uskutočnil na účet Komposesorátu, v konaní bolo na základe dokazovania výpisom z účtu a vyjadreniami účastníkov konania napokon ustálené, že sa platba uskutočnila dňa 14.3.2002. Peniaze podľa svojho vyjadrenia prevzal odporca v rade 56/ ako predseda komposesorátu, pričom boli použité na účely v komposesorátu.
Na základe výpočtu náhrady a výpovede svedka Ing. A. mal súd preukázané, že odporcom bola vyplatená vyššia suma, než na akú ako pôvodne mali právo. Tým, že sumu v tejto výške prevzali, prijali tak bezdôvodné obohatenie, ktoré získali plnením bez právneho dôvodu. V zmysle ustanovenia § 456 O.z. prvá veta je preto ich povinnosťou vydať takto získané bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi.
Odporcovia sú na základe vzájomných právnych vzťahov ako členov pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity, zaviazaní zo svojich záväzkov voči navrhovateľovi spoločne a nerozdielne. Vo „Vyhlásení o združení sa v zmysle § 10 a nasl. Zákona č. 181/1995 Z.z.“, ktorým bolo založené pozemkové spoločenstvo, odporcovia uviedli, že za záväzky spoločenstva voči tretím osobám ručia spoločne a nerozdielne, každý podľa svojich podielov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov na uhradenie žalovanej sumy navrhovateľovi.
Podľa § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Súd zmysle citovaného ustanovenia vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie odporcovia v 1/ - 64/, 66/ - 68/ rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu W. F. a právneho zástupcu odporcov v rade 16/, 17/, 20/ a 37/. Navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav, na základe čoho nesprávne rozhodol. Účinnosť zákona č. 229/91 Zb. nastala dňom jeho vyhlásenia, t.j. 24.6.1991. Všetky úkony navrhovateľa smerujúce k vytvoreniu zisku sú protiprávne, navrhovateľ nemal žiadny právny titul ani ho nepreukázal v tomto konaní, ktorý by ho oprávňoval k hospodárskej činnosti na pozemku odporcov. Aj napriek absencii právneho titulu na pozemku hospodáril. Navrhovateľ v rozpore s § 15 ods. 6 citovaného zákona si privlastnil drevnú hmotu, ktorú predal a získal týmto protiprávnym úkonom bezdôvodné obohatenie. Odcudzenie drevnej hmoty sa zrealizovalo po nadobudnutí účinnosti citovaného zákona. Po vzájomnej dohode im bola poskytnutá náhrada za odcudzenú drevnú hmotu, ktorú náhradu neskôr navrhovateľ označil ako bezdôvodné obohatenie, ktorého sa v predmetnom spore domáha. Okresný súd v Martine ustanovenia zákona nepochopil a priklonil sa k tvrdeniam, ktoré produkuje navrhovateľ, čím sa všetky ustanovenia zákonov o reštitučných náhradách minuli cieľu a krivda spôsobená podielnikom - Poľnohospodárskeho lesného spoločenstva nebola napravená. Až vyplatením náhrady v sume 72.270,- Sk k náprave čiastočne došlo na základe uvedenej platby. Po vzájomnej dohode navrhovateľa a odporcu obidve strany považovali reštitučný nárok za vysporiadaný a na ďalšie platby si odporcovia nenárokovali.
K odvolaniu odporcov v 1/ - 64/, 66/ - 68/ rade podal písomné vyjadrenie odporca v rade 65/. Vo svojom vyjadrení uviedol okrem iného, že nesúhlasí s tým, akým spôsobom sa dlhé roky súdny spor vedie, predsedníctvo dostatočne neinformuje svojich členov o priebehu pojednávaní kvôli absencii schôdz. Vie o tom, že boli podniknuté kroky o zmenu v komposesoráte, no neúspešne. Stále trvá stav, že rodina nedostala zatiaľ žiadnu finančnú náhradu ani od lesov ani od komposesorátu, a preto považuje Lesy SR za tie, ktoré sa obohacovali aj v tomto prípade. Súhlasil s rozsudkom v bode, že to má riešiť komposesorát verzus lesy aj keď vníma, že Lesy SR sa stále obohacujú na úkor vlastníkov. Rád by proces skončil a žiada, aby Lesy SR a ich právny zástupca túto žalobu stiahol alebo nech mu vypočíta sumu, ktorú má zaplatiť a nech si naplánuje opätovnú ťažbu. Ďalej poukázal na články Ústavy SR.
K odvolaniu odporcov v 1/ - 64, 66/ - 68/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 118,92 Eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového súdu. Spoločné odvolanie odporcov považuje za nedôvodné. Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy titulom povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že po vyplatení finančnej náhrady odporcom pôvodne vo výške 72.344,- Sk (2.401,38 Eur) zistil, že odporcom ako oprávneným osobám bolo priznané vlastníctvo na základe rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.1.2000. Preto prepočítal výšku náhrady vyplatenú odporcom a rozdiel vyplatený bez právneho dôvodu, t.j. do nadobudnutia ich vlastníckeho práva právoplatným rozhodnutím OÚ Martin žiadal od odporcov vrátiť. Odporcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam, na ktorých bola vykonaná ťažba až na základe rozhodnutia OÚ Martin, odbor PPLH č. OPPLH-1999/01461-BL zo dňa 16.12.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.1.2000, a teda akákoľvek náhrada vyplatená im do 25.1.2000 je vyplatením bez právneho dôvodu s povinnosťou na vydanie tejto finančnej náhrady. Navrhovateľ preukázal aktívnu aj pasívnu legitimáciu v tomto konaní a uniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, a preto má za to, že sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a v rozsudku svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého dospel súd prvého stupňa k presvedčeniu, že navrhovateľ užíval predmetnú nehnuteľnosť oprávnene. Na predmetnej nehnuteľnosti hospodáril v súlade s riadne schváleným lesným hospodárskym plánom, vyťažil drevo, ktoré následne predal, pričom vykonaná ťažba spĺňa podmienky nakladania s nehnuteľnosťou so starostlivosťou riadneho hospodára v zmysle § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. Navrhovateľovi patria aj výnosy - úžitky z takéhoto hospodárenia. Oprávnené osoby v zmysle zák. č. 229/1991 Zb., t.j. odporcovia nemajú žiadny nárok na výnosy z predmetnej nehnuteľnosti, ktoré boli získané v období predtým, ako im bolo priznané vlastníctvo právoplatným rozhodnutím, t.j. pred dňom 25.1.2000. Navrhovateľ uskutočnil platbu dňa 14.3.2002 na účet komposesorátu v sume 72.344,- Sk (2.401,38 Eur). Bolo preukázané, že odporcom bola vyplatená vyššia suma, na akú mali pôvodne právo a tým, že prevzali sumu v takejto výške, prijali bezdôvodné obohatenie, ktoré získali plnením bez právneho dôvodu.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.