Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-97-2010.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Subarea
11C/97/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľa: J.. F. F., L. J. XX, XXX XX E., S. F. - S., občan SR, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na Štefanovičovej ul. č. 5, o zaplatenie 5.377,41,- EUR príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Košice I. dňa 7. 4. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 4.979,09,-EUR/150.000,-Sk spolu s úrokmi z omeškania. Svoj nárok navrhovateľ uplatnil ako poškodená osoba v súlade s ustanovením článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 zákona č. 58/1969 Zb., a to z dôvodu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že do tzv. nebankových subjektov investoval peňažné prostriedky. Navrhovateľ uviedol, že tým, že jeho majetok vložený do uvedenej obchodnej spoločnosti nebol dostatočne chránený, bolo porušené jeho občianske, ústavné právo a boli porušené platné zákony Slovenskej republiky.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na rozsah a masovosť aktivít nebankových subjektov nemohli tieto ujsť pozornosti štátnych orgánov, pričom štátne orgány nekonali tak, ako im to prikazuje Ústava a zákony Slovenskej republiky, konali nesprávne alebo vôbec.
Odporca sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 29.10.2012, pričom doručenie predvolania na uvedený termín pojednávania mal súd vykázané u všetkých účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
Navrhovateľ dňa 25.10.2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s odôvodnením, že sa zúčastňuje predplateného kultúrno-poznávacieho zájazdu v zahraničí. Zároveň súhlasil, aby súd konal aj v jeho neprítomnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. 101 ods. 2 OSP v zmysle ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak účastník chce dosiahnuť odročenie pojednávania tak sa vyžaduje nielen jeho ospravedlnenie na pojednávanie z dôležitého dôvodu, ale aj jeho žiadosť o odročenie samotného pojednávania. Navrhovateľ vo svojom podaní (ospravedlnení) nežiadal súd o odročenie pojednávania, iba ospravedlňoval svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní. Vzhľadom na uvedené súd nebol povinný takéto pojednávanie odročiť a mohol vo veci konať s poukazom na §101 ods. 2 OSP a to aj vzhľadom k tomu, že mal pre konanie a rozhodnutie dostatok podkladov. Z uvedeného mal teda súd za to, že skutkový stav medzi účastníkmi v podstate sporný ani nebol, sporným zostalo len právne posúdenie veci.
Pokiaľ ide o samotný dôvod ospravedlnenia, súd poukazuje na to, že navrhovateľ bol o termíne pojednávania upovedomený v dostatočnom časovom predstihu (2.10.2012) tak, aby si napr. mohol zvoliť právneho alebo iného občianskeho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní. Rovnako tak z ospravedlnenia nebolo ani možné overiť hodnovernosť uvádzaného dôvodu, nakoľko k pripojenej žiadosti navrhovateľ nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho predplatený kultúrno-poznávací zájazd v zahraničí. Súd totiž musí mať možnosť posúdiť (pričom tieto skutočnosti posudzuje podľa stavu doručenia žiadosti, ako aj len na základe dokladov a dôkazov pripojených k žiadosti) aká konkrétna okolnosť bráni účastníkovi v účasti na pojednávaní, či ide o okolnosť významnú, ktorá neúčasť na pojednávaní ospravedlňuje, a v prípade potreby ju môže aj overiť. V tomto smere súd poukazuje aj na Judikát NS SR sp. zn. 1Cdo 223/2005 v zmysle ktorého: " v prípade, že účastník prevzal predvolanie na pojednávanie s dostatočným časovým predstihom, iba absolvovanie rehabilitačnej liečby bez doloženia jej naliehavosti práve v deň konaného pojednávania, nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle §101 ods. 2 OSP". V danej veci odporca teda prevzal predvolanie na pojednávanie s dostatočným časovým predstihom cca 23 dní pred pojednávaním, a v žiadosti neuviedol a nepreukázal existenciu jeho plánovanej účasti na poznávacom zájazde v zahraničí v deň konania pojednávania. Aj vzhľadom na uvedené súd nepovažoval dôvod uvádzaný v podaní navrhovateľa za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (hoci navrhovateľ o odročenie pojednávania ani nežiadal).
Pokiaľ ide o odporcu tento svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil vôbec ani nežiadal o jeho odročenie.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti oboch účastníkov, nakoľko mal za to, že mohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním listinných dôkazov založených v spise zmluvou o pôžičke zo dňa 12. 2. 2001, uznesením NR SR č. 1943, listom odporcu zo dňa 23.5.2003, Informáciou Úradu pre finančný trh, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 2. 2001 súd zistil, že navrhovateľ poskytol spoločnosti B.M.G. Invest, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Na Južnej triede 93, pobočka Košice, pôžičku v sume 150.000.- Sk. Spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o., sa zaviazala vyplatiť navrhovateľovi požičané finančné prostriedky a dohodnuté úroky vo výške 40,00% po ukončení zmluvy dňa 12. 2. 2002.
Spoločnosť B.M.G. Invest, s.r.o. si svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy nesplnila.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice 1 súd zistil, že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K 12/02-125 zo dňa 3. 9. 2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST s. r. o., Južná trieda 93, Košice.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 4 citovaného článku podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V predmetnej veci sa navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nekonania orgánov štátu, z čoho odvodil zodpovednosť za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či sú splnené podmienky pre vznik práva na náhradu škody v zmysle citovaného ustanovenia.
Podmienky pre vznik uvedeného práva sú kumulatívne, teda musia byť splnené súčasne. Prvou podmienkou je nesprávny úradný postup štátu (spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti), druhou podmienkou je vznik škody na strane navrhovateľa (teda majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi uvedenými dvomi podmienkami.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Za úradný postup je však potrebné považovať postup, ktorý je vymedzený právomocou orgánu štátu, danou Ústavou Slovenskej republiky alebo príslušným zákonom.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou B.M.G. INVEST s.r.o. zmluvu o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal uvedenej spoločnosti ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 150.000,-Sk s dohodnutým ročným úrokom 40,00 % s tým, že istina a dohodnutý úrok mu bude vrátená v dohodnutom termíne do 12.2.2002.
V prípade uzavretej zmluvy o pôžičke so spoločnosťou B.M.G. INVEST s.r.o. ide o dvojstranný právny úkon, ktorý vznikol ako výsledok vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne. Na základe týchto zmlúv vznikol medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Aj tu je potrebné pripomenúť ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadna právna norma nedáva štátu právomoc zasahovať do zmluvy o pôžičke platne uzavretej medzi dvomi súkromnými subjektami. Je teda zrejmé, že odporca v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy alebo v súvislosti s domáhaním sa plnenia z tejto zmluvy nemal právomoc vykonávať žiadnu činnosť, nemohol teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre jeho konanie, resp. nemohol porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.2ods.2 Ústavy SR), nemohlo teda prísť k nesprávnemu úradnému postupu štátu.
Štát mal jedine v zmysle zák. č. 385/1999 Z. z. právomoc vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci o kolektívne investovanie nešlo, pretože jednak sa jednalo o súkromnoprávny vzťah založený zmluvou o pôžičke, jednak uvedená obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond.
V prípade, ak by odporca do uvedených záväzkových vzťahov zasiahol, išlo by o neprípustný zásah štátneho orgánu do záväzkovo právneho vzťahu medzi subjektami, ktorým by im obmedzil alebo zmaril možnosť slobodného nakladania so svojím majetkom. V tom prípade by sa práve mohlo jednať o nesprávny úradný postup orgánu štátu.
Z uvedeného súd vyvodil záver, že existencia nesprávneho úradného postupu štátu nebola preukázaná.
Súd nepovažoval za preukázané ani splnenie ďalšej podmienky - existenciu škody.
Napriek tomu, že je zrejmé, že uvedená obchodná spoločnosť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv nesplnila a navrhovateľovi nevrátila finančné prostriedky, nie je možné v súčasnosti ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť, resp. dospieť k záveru, že navrhovateľovi najneskôr do rozhodnutia
súdu škoda vznikla. Tým, že uvedená spoločnosť svoje záväzky nesplnila a bol na ňu vyhlásený konkurz, navrhovateľovi vznikla voči tejto spoločnosti pohľadávka, ktorú si mohol prihlásiť v konkurznom konaní. Konkurzné konania nie je doposiaľ ukončené, t. j. nie je známe, v akej výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený jeho nárok. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť, resp dospieť k záveru, že navrhovateľovi škoda vznikla. Návrh na začatie konania o náhradu škody je preto možno považovať za predčasne podaný. Až potom, keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti navrhovateľa na uspokojenie jeho nároku voči uvedenej spoločnosti, bude možné s určitosťou konštatovať, či vznikla škoda a v akej výške.
Keďže navrhovateľ nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup zo strany odporcu, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave, dňa 29. 10. 2012
JUDr. Branislav Král
Sudca
Za správnosť vyhotovenia :
Michaela Smolinská
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava 1, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.