Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/88/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou Mgr. Zlaticou Vysockou v právnej veci navrhovateľa D. Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou AK Čadca, Palárikova 1449, proti odporcovi Q. J., zast. F. Q. Q., Ž. Z.F. XX, B., za účasti okresného prokurátora v Čadci, o zaplatenie 4.737,85 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 4.737,85 Eur s úrokmi z omeškania, z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 315,61 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa najskôr domáhal voči odporcovi návrhom došlým súdu 17.05.2012 zaplatenia istiny 4.785,60 Eur s úrokmi z omeškania, neskôr návrh obmedzil o sumu 47,75 Eur a žiadal priznať 4.737,85 Eur. Uviedol, že utrpel škodu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Rimavskej Sobote a nesprávnym úradným postupom súdnej exekútorky vo Veľkom Kertíši JUDr. Ivety Tóthovej. Štát za škodu zodpovedá podľa / písm. d) a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na Okresnom súde v Rimavskej Sobote bola voči nemu ako odporcovi uplatnená J. C. pohľadávka a konanie sa viedlo pod číslom 11C/23/2000. V tomto konaní Okresný súd v Rimavskej Sobote nesprávne úradne postupoval, lebo nezistil, že navrhovateľ bol od 28.11.2000 riadne prihlásený na adrese bydliska F. č. XXX, okres Č.. Na túto adresu mu mal zasielať všetky písomnosti v konaní, ale nestalo sa tak. Závažným spôsobom boli porušené ústavné práva navrhovateľa, najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom a spôsobená značná škoda. Rozsudok vo veci navrhovateľovi nebol riadne a účinne doručený a bola mu odňatá možnosť podľa rozsudku plniť. V konaní mu nebol doručený ani návrh a nárok teda bez rozhodnutia vo veci nemohol si splniť. Nezákonne bol v tomto konaní ustanovený navrhovateľovi opatrovník, hoci bol prihlásený riadne na trvalom pobyte v Obci F.. Súd nesprávne úradne postupoval, keď s navrhovateľom nekonal a spôsobil mu škodu. O celej veci sa navrhovateľ dozvedel až v roku 2006, keď mu bolo súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou z Veľkého Krtíša doručené upovedomenie o začatí exekúcie vedenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod spisovou značkou . Keďže súd s navrhovateľom nekonal a nedoručil mu rozsudok, odňal mu možnosť splniť právoplatne uloženú povinnosť a navrhovateľovi viac ako päť rokov narastali úroky. Škoda bola navrhovateľovi spôsobená vo výške exekučných trov a nákladov, ktoré by mu inak nevznikli. Súd navrhovateľovi neumožnil realizovať jeho procesné práva ako účastníka konania súdneho i exekučného. Na viac okresný súd, hoci mal v exekučnom spise správnu adresu bydliska navrhovateľa, opäť rozhodnutie o námietkach doručoval na neplatnú adresu v Rimavskej Sobote. Toto považuje navrhovateľ za absolútne

nesprávny úradný postup a značnú nedbalosť pri výkone verejnej moci. Bol exekuovaný bez toho, aby vedel, ako dopadli jeho námietky. Rozhodnutie o námietkach bolo navrhovateľovi doručené až vo februári 2009 a exekúcia trvala takmer dva roky. Nevie, či prieťahy spôsobila exekútorka alebo súd. Ten zanedbal skúmať podmienky konania a vec vyriešil tým, že navrhovateľovi ustanovil opatrovníka. Stal sa ním zamestnanec súdu, čo je neprípustné, lebo ide o stred záujmov. Navrhovateľ svoj nárok vyčíslil tak, že žiadal zaplatiť úroky vymožené exekútorkou, exekučné trovy, iné náklady a náhradu nemajetkovej ujmy. Hoci pôvodná pohľadávka bola len 50.105,-Sk, zvýšili sa na trojnásobok na 164.151,- Sk. Navrhovateľa sa bránil tým, že s ním nebolo konané, ale námietkam súd nevyhovel a navrhovateľ musel zaplatiť celú žiadanú sumu 164.151,-Sk. Nesprávnym úradným postupom boli porušené základné práva a slobody zaručené navrhovateľovi SR a dohovorom a to najmä právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote, právo na rovnosť pri konaní na súde, právo na súdnu a inú právnu ochranu. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku i Ministerstvo spravodlivosti, ale jeho stanovisko bolo zamietajúce.

Odporca žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že nie je dôvodný. Nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na náhradu škody a to preukázanie nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia. V konaní o náhradu škody nemožno preskúmavať procesné pochybenia predchádzajúcich konaní, lebo konanie o náhradu škody nie je ďalším stupňom opravného prostriedku. Skutočnosť, že bol ustanovený opatrovník a nebol navrhovateľovi doručený rozsudok je činnosťou súdu, ktorá priamo smeruje k vydaniu rozhodnutia a v rozhodnutí sa prejavuje. Takáto činnosť súdu nemôže byť považovaná za nesprávny úradný postup, ale ide o činnosť, ktorá sa odráža v rozhodnutí orgánu verejnej moci a jedine rozhodnutie môže byť posudzované v zmysle ustanovení zodpovednosti za škodu. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, ani samotný rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote neboli zrušené a teda nie je možné ich označiť za nezákonné. Pokiaľ by sa nárok navrhovateľa mal posudzovať ako nesprávny úradný postup, namietal odporca premlčanie nároku, pretože o nárokoch sa dozvedel najneskôr doručením upovedomenia o začatí exekúcie a odvtedy si bol vedomý toho, že existuje voči nemu nejaký záväzok a jeho povinnosťou je ho plniť. Bola mu určená v tom čase i škoda, ktorá mu mala byť spôsobená. Ak k doručeniu došlo 03.08.2006, od tohto dňa je potrebné počítať premlčaciu lehotu a nárok na uplatnenie uplynul navrhovateľovi 03.08.2009. Nárok uplatnil navrhovateľ neskôr, teda jeho právo je premlčané. Výška úrokov, ktoré navrhovateľ mal platiť, nie je v príčinnej súvislosti so samotným rozhodnutím. Odporca namietal i priznanie úrokov z omeškania, ako ich žiadal navrhovateľ z dôvodu, že do omeškania by sa odporca dostal až uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku, teda až od 11.09.2009.

Okresný prokurátor žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že nebolo preukázané, že by navrhovateľovi mala byť priznaná náhrada škody a stotožnil sa s vyjadrením odporcu.

Po tom, ako bol rozsudok okresného súdu zrušený Krajským súdom v Žiline, navrhovateľ doplnil svoj návrh tak, že žiadal priznať sumu 2.572,73 Eur ako úroky z omeškania vymožené súdnou exekútorkou, sumu 74,49 Eur ako náhradu trov súdneho konania, sumu 24,57 Eur ako náhradu trov oprávneného spojených s podaním návrhu na exekúciu (súdny poplatok za poverenie, poplatok za overenie exekučného titulu), 1.026,24 Eur ako 20 % odmenu súdneho exekútora, sumu 39,82 Eur ako hotové výdavky súdneho exekútora spojené s exekúciou a žiadal tiež priznať sumu 1.000,-Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Tá mu mala vzniknúť tým, že pracoval v B., v čase vykonávania exekúcie bola jeho manželka nezamestnaná a financie mal len na cestu do zamestnania a späť a nič iné si nemohol zadovážiť.

Z potvrdenia o osobách v evidencii obyvateľstva, oznámenia o ukončení exekúcie, prehľadu úhrad evidovaných k spisu a skutočných trov exekúcie, oznámenia Okresného súdu Rimavská Sobota, odpovede na sťažnosť, odpovede na podanie, zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, odpovede Ministerstva spravodlivosti, vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, potvrdenia Úradu práce Čadca, pracovnej zmluvy manželky navrhovateľa, prehľadu došlých a vrátených platieb Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zápočtového listu navrhovateľa a z pripojených spisov Okresného súdu Rimavská Sobota číslo 11C/23/00, a spisu súdnej exekútorky Mgr. Ivety Tóthovej č. Ex 110/2006 súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 23.08.1991 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi Q. Š. Q., mestskou pobočkou vo V. A. a navrhovateľom D. Ť., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola mu na dočasnú finančnú potrebu poskytnutá suma 30.000,-Kčs. Navrhovateľ sa zaviazal pôžičku splácať po 1.150,-Kčs a pri uzavretí zmluvy uviedol adresu bydliska V. A., O. X. Ručiteľmi pôžičky boli X. B., V. A., B. Z. X a J. C., Č. XXX.

Navrhovateľ pôžičku nesplácal, preto ručiteľke J. C. 09.03.1993 bola zaslané upozornenie a na upozornení adresa navrhovateľa bola uvedená F. Q. XX. Dlžné splátky navrhovateľa činili sumu 3.450,- Kčs.

Ručiteľka J. C. bola 23.06.1994 opätovne upozornená na to, že navrhovateľ pôžičku nespláca a výška dlžných splátok už činila sumu 5.750,-Sk.

Ručiteľka J. C. bola 13.02.1995 opätovne upozornená na nesplácanie pôžičky a nezaplatené splátky navrhovateľa činili sumu 14.950,-Sk. Na tomto upozornení mal navrhovateľ uvedenú adresu H. E., F. K. XXXX.

Navrhovateľ naďalej pôžičku nesplácal, preto celkovú sumu 56.105,-Sk za navrhovateľa uhradila ručiteľka J. C. zrážkami zo mzdy u svojho zamestnávateľa Z. V. A..

Po zaplatení pôžičky ručiteľka J. C. podala 25.06.1999 na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši voči navrhovateľovi návrh o zaplatenie a súd zisťoval, kde sa navrhovateľ zdržiava. Pre pobyt v inom obvode súdu bol spis postúpený Okresnému súdu v Rimavskej Sobote. Tento súd navrhovateľovi zaslal návrh i upovedomenie o postúpení vecí a zo spisu vyplýva, že navrhovateľ si zásielku 13.12.1999 osobne prevzal a prevzatie potvrdil na doručenke podpisom.

Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní zisťoval prostredníctvom polície v obci i Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde sa navrhovateľ zdržiava a pretože sa bydlisko nepodarilo zistiť, uznesením 03.12.2001 bola ustanovená navrhovateľovi nachádzajúcemu sa na neznámom mieste opatrovníčka v osobe vedúcej civilnej kancelárie Okresného súdu v Rimavskej Sobote M. X.. V čase ustanovenia opatrovníčky bol už navrhovateľ trvalo prihlásený na adrese F. XXX. Na pojednávaní dňa 17.12.2001 bolo rozhodnuté rozsudok , že navrhovateľ je povinný zaplatiť ručiteľke J. C. sumu 50.105,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 31.03.1999 do zaplatenia a trovy konania 2.244,- Sk. Rozsudok sa stal právoplatným 07.02.2002.

Uznesenie o ustanovení opatrovníka z 03.12.2001 Okresného súdu Rimavská Sobota a rozsudok č. zo dňa 17.12.2001 doposiaľ zrušené neboli a sú právoplatné a vykonateľné.

Ručiteľka J. C. až štyri roky po právoplatnosti rozsudku dňa 01.03.2006 podala u súdnej exekútorky Mgr. Ivety Tóthovej vo Veľkom Krtíši návrh na vykonanie exekúcie a 16.05.2006 bolo Okresným súdom v Rimavskej Sobote vydané pre exekútorku poverenie. V exekučnom konaní exekútorka zistila trvalé bydlisko navrhovateľa F. č. XXX a bolo jej oznámené, kde navrhovateľ pracuje. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie navrhovateľ podal 23.08.2006 proti exekúcii námietky, v ktorých uvádzal, že boli hrubo porušené jeho základné ľudské práva. Námietky boli 20.09.2006 postúpené súdnou exekútorkou Okresnému súdu v Rimavskej Sobote a ten po tom, ako sa 06.12.2006 vyjadrila k námietka oprávnená a 09.10.2007 bolo priznané navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, dňa 06.11.2007 návrh navrhovateľa na zastavenie exekúcie zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným 03.12.2007 a navrhovateľovi nebolo doručené, zásielka sa nachádza v súdnom spise z dôvodu, že uznesenie bolo doručované na adresu J. Q., E. XX.

V exekučnom konaní bola posledná úhrada vykonaná 25.03.2008 a následne poverenie na vykonanie exekúcie 07.04.2008 vrátené Okresnému súdu v Rimavskej Sobote s oznámením, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky 25.03.2008.

Na Ministerstvo spravodlivosti sa navrhovateľ obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku listom zo 06.03.2009, ale Ministerstvo spravodlivosti listom z 02.11.2009 navrhovateľovi oznámilo, že žiadosť je neopodstatnená, lebo neboli splnené

Návrh súdu o náhradu škody došiel 17.05.2010.

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota z 03.12.2001 č. a rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. zo 17.12.2001 boli vydané za účinnosti Zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, preto súd zodpovednosť posudzoval podľa tohto právneho predpisu, nakoľko o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadobudol účinnosť až 01.07.2004.

Podľa § 3 Zákona č. 58/69 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

I keď sa navrhovateľ domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup, súd v súlade z ustálenej judikatúry dospel k názoru, že v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup, ale ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nesprávnosť, resp. vady pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa prejavujú práve v obsahu rozhodnutia, nemôže ísť teda o nesprávny úradný postup, ale nezákonné rozhodnutie.

Navrhovateľ pred podaním návrhu na súd a pred podaním námietok v exekučnom konaní nepožiadal o doručenie rozsudku, nepodal voči nemu odvolanie, hoci samotný právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že navrhovateľovi bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, čo je ale odvolacím, resp. dovolacím dôvodom a nepostupoval teda v súlade s § 3 Zákona č. 58/69 Zb. V danom konaní nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého bolo by možné náhradu škody priznať i bez využitia možností podať opravný prostriedok a teda nie je možné náhradu škody v zmysle Zákona č. 58/69 Zb. priznať. Uznesenie o ustanovení opatrovníka a rozsudok o povinnosti navrhovateľa zaplatiť finančné prostriedky sú stále právoplatné a vykonateľné.

Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. potom ručiteľka J. C. oprávnene a dôvodne podala návrh na vykonanie exekúcie u súdnej exekútorky Mgr. Ivety Tóthovej a súdna exekútorka na základe rozsudku vykonala exekúciu.

Z toho dôvodu, že v zmysle § 3 Zákona č. 58/69 Zb. nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody, súd časť návrhu navrhovateľa pokiaľ ide o náhradu trov súdneho konania 74,49 Eur, náhradu trov spojených s podaním návrhu 24,57 Eur, 20 % odmenu súdneho exekútora v sume 1.026,24 Eur a hotové výdavky exekútora 39,82 Eur zamietol. Rovnako bol zamietnutý i nárok navrhovateľa týkajúci sa úrokov z omeškania vymožených súdnou exekútorkou, lebo navrhovateľovi nárok na náhradu škody nie je možné priznať. Exekúcia bola vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, voči ktorému sa navrhovateľ neodvolal a exekúcia bola teda vedená v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov návrh v celom rozsahu zamietol.

Úroky z omeškania boli totiž J. C. priznané právoplatným a vykonateľným rozsudkom a exekútorka ich dôvodne vymáhala. Išlo o zákonný nárok, ktorý v danom prípade nie je možné posudzovať ako škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla. Sám totiž zavinil, že dlh neuhradil riadne a včas a bol v omeškaní.

V omeškaní bol napriek tomu, že 13.12.1999 v konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod číslom 11C/23/00 prevzal návrh v roku 2006 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ale napriek tomu dlh neuhradil a ten bol vymožený až exekúciou v roku 2008. Nejde teda o škodu. Z týchto dôvodov bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Súd pri rozhodovaní prihliadal v zmysle Zákona č. 58/69 Zb. i k / , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ nie je v Zákone č. 58/69 Zb. ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Rozpor s dobrými mravmi súd videl v tom, že navrhovateľovi bola poskytnutá pôžička, ktorú nesplácal, za neho ju zaplatila v roku 1999 J.Á. C., ktorá následne až do roku 2008 musela čakať na finančné prostriedky, ktoré miesto navrhovateľa uhradila a ak by tieto finančné prostriedky bola mala pre svoju potrebu, mohla ich prípadne zhodnotiť. Navrhovateľ totiž o pôžičke vedel, prevzal i návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod číslom 11C/23/00, od roku 2006 vedel i o tom, že je voči nemu vedená exekúcia, ale tá bola ukončená až v roku 2008. Na tieto skutočnosti pri rozhodovaní súd prihliadal.

K námietku premlčania uplatnenej odporcom súd neprihliadal v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, keď začiatok behu trojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné počítať od vedomosti navrhovateľa o tom, že mu škoda v určitej výške vznikla a že za ňu štát zodpovedá. Nemožno teda premlčaciu lehotu počítať odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, lebo vtedy navrhovateľ o výške škody nevedel.

Pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy, pretože navrhovateľovi nebolo možné priznať v zmysle § 3 Zákona č. 58/69 Zb. nárok na náhradu škody, i ohľadne nemajetkovej ujmy bol nárok zamietnutý.

Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa / priznal náhradu trov konania a trovy konania vyčíslil náhradou hotových výdavkov, cestovným odporcu na pojednávania 06.09., 15.11.2010 a 12.07. a 29.10.2012. Dňa 06.09.2010 vozidlo odporcu najazdilo 489 km, z toho 24 km v mestskej prevádzke a 465 km mimo mestskej prevádzky. Normovaná spotreba u vozidla v meste je 7,92 l/100 km a mimo mesta 7,02 l/100 km. Skutočná spotreba vozidla bola 34,543 litra nafty a skutočné náklady 39,55 Eur. Dňa 15.11.2010 vozidlo najazdilo 494 km, z toho 24 km v mestskej a 470 km mimo mestskej prevádzke a normovaná spotreba u vozidla v meste je 12,69 l/100 km a mimo mesta 10/97 l/100 km. Skutočná spotreba vozidla bola 54,60 litra a skutočné náklady 68,80 Eur. Dňa 12.07.2012 vozidlo najazdilo 509 km, z toho 39 km v mestskej a 470 km mimo mestskej prevádzky za použitia klimatizácie, pričom spotreba vozidla v meste je 16,10 l/100 km, mimo mesto 11,93 l/100 km a pri použití klimatizácie 1,90 l/100 km. Skutočná spotreba vozidla bola 72,021 litra benzínu a skutočné náklady 111,27 Eur. Dňa 29.10.2012 vozidlo počas služobnej cesty najazdilo 499 km, z toho 47 km v mestskej prevádzke a 452 mimo mestskej prevádzky, pričom normovaná spotreba vozidla v meste je 17,40 l/100 km, mimo mesto 11,76 l/100 km a pri použití klimatizácie 2l/100 km. Skutočná spotreba vozidla bola 61,333 litrov benzínu a skutočné náklady 95,99 Eur a spolu 315,61 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.